Preskočiť na obsah

Amfiteáter (Chisaria)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Amfiteáter v Chisarii
(Амфитеатърът в Хисаря)
ruiny bývalého rímského amfiteátra
celkový pohľad na stavbu z juhozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Mesto Chisaria
Súradnice 42°30′00″S 24°42′11″V / 42,50000°S 24,70306°V / 42.50000; 24.70306
Vznik 3. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav ruiny
Wikimedia Commons: Amphitheatre (Hisarya)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rímsky amfiteáter (bulh. Римски амфитеатърRimski amfiteatăr),[1][2] alebo len Amfiteáter (bulh. АмфитеатърAmfiteatăr)[3][4] sú ruiny amfiteátra ležiace v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][2]

Mauzóleum leží v centrálnej časti mesta Chisaria v bezprostrednej blízkosti prameňa Momina sălza.[1]

Amfiteáter bol postavený koncom 3. storočia na území vtedajšieho Diocletianopolu.[1][3] Rímske mesto bolo dôležitým kúpeľným centrom, ktoré navštevovali osobnosti zo všetkých častí rímskeho impéria a ako také potrebovalo mať miesta, kde by sa kúpeľní hostia mohli zabávať. Amfiteáter sa preto stal jedným z najdôležitejších a najviac navštevovaných miest antického mesta.[3]

Spočiatku sa amfiteáter využíval ako miesto pre konanie gladiátorských zápasov[2][1][3] a zápasov so zvieratami.[2][3] Po oficiálnom uznaní kresťanstva v Rímskej ríši v roku 313 sa účel zmenil a priestor sa začal využívať na rôzne športové[4][1][3] a kultúrne[4] podujatia.[4][2][1][3] Dôvodom bola kresťanská kritika prelievania krvi pre zábavné účely v arénach. V Chisarii boli nové pravidlá uplatnené o to rýchlejšie, že mesto sa stalo jedným z dôležitých centier raného kresťanstva.[3]

Nevie sa, dokedy bol amfiteáter využívaný, no za najneskoršiu hranicu sa považuje tretia štvrtina 4. storočia, keď bolo mesto ťažko poškodené pri nájazdoch Gótov. Z dôvodu vtedajšieho celkového úpadku rímskeho impéria sa už stavba nikdy neobnovila.[3]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chisarský amfiteáter je jedným z troch známych a vedecky preskúmaných amfiteátrov na území dnešného Bulharska - teda rímskych provincií Trácia a Moesia. Sú to amfiteáter v meste Serdica (dnešná Sofia) a amfiteáter v meste Marcianopolis (dnešná Devňa).[3] Ide o jeden z najneskôr postavených rímskych amfiteátrov.[3][1]

Amfiteáter v Chisarii je typickým príkladom rímskej provinčnej architektúry. Konštrukčne zase predstavuje, typický provinčný štýl výstavby budov v prvých desaťročiach neskorej antiky. Stavbe tak chýbajú čisté línie typické pre stavby tohto typu vo veľkých mestách.

Miesto pre výstavbu, ktoré sa nachádza v dnešnom parku Momina sălza, bolo vybrané tak aby terén vyhovoval stavbe amfiteátra. Amfiteáter tak bol postavený v malej dolinke so svahmi naokolo, na ktorých bolo možné inštalovať sedačky.[3]

Predstavoval zvrchu odkrytú, ale zo všetkých strán zatvorenú stavbu so sedačkami rozloženými okolo arény v tvare[3][2] nepravidelnej[3] elipsy.[3][2] Sedadlá boli drevené, umiestnené vo svahu nad arénou. Na južnej strane sa nachádzal hlavný vchod, ktorým vchádzali do arény účastníci zápasov. Pred vchodom sa nachádzala špeciálna klenutá nika, v ktorej bola umiestnená socha božstva (pravdepodobne Nemesis), ktorá bola patrónkou hier v amfiteátri. Na severnej strane stavby sa nachádzali tri vchody, ktorými sa vpúšťali do arény zvieratá. Pozdĺž dlhších stien elipsy arény sa nachádzali miestnosti pre obsluhujúci personál.[2][3]

Do súčasnosti sa zachovala celá aréna amfiteátra.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i museum.hisar.bg, [cit. 2022-09-19]. Dostupné online. Archivované 2021-02-09 z originálu.
  2. a b c d e f g h Римски Амфитеатър [online]. visithisarya.com, [cit. 2022-09-19]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 48 – 53. (po bulharsky)
  4. a b c d NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]