Chisaria (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chisaria
Хисаря
mesto
Hisarya-centralpart01.jpg
v centrálnej časti mesta
Flag of Hisar.gif
Vlajka
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Nadmorská výška 364 m n. m.
Súradnice 42°30′09″S 24°42′12″V / 42,50247°S 24,703274°V / 42.50247; 24.703274
Rozloha 90,000 km² (9 000 ha)
Obyvateľstvo 6 631 (2022) [1]
Hustota 73,68 obyv./km²
PSČ 4180
Tel. predvoľba 0337
Poloha v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Hisarya
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chisaria (bulh. Хисаря) je kúpeľné mesto ležiace v južnom Bulharsku v Plovdivskej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu.[2][3][4][5][6][7][8][9]

Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1942 sa dnešná Chisaria nazývala Chisar (bulh. Хисар) a v rokoch 1942 – 1964 Chisar-Momina baňa (bulh. Хисар-Момина баня).[5]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na južnom úpätí Săštinskej Srednej gory (podcelok pohoria Sredna gora)[3][5] v Chisarskej kotline[5] v nadmorskej výške pohybujúcej sa okolo 300 m n. m..[3][5]

Vzdialenosti[upraviť | upraviť zdroj]

Chisaria leží približne 42 kilometrov severne od oblastného mesta Plovdiv[5][3] a 20 kilometrov od mesta Karlovo.[8] Od hlavného mesta Sofia je Chisaria vzdialená 115 kilometrov[9] a od prímorského letoviska Varna až 359 kilometrov.[8]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie je prechodne kontinentálne.[5] Zima býva teplá a mierna. Snehová pokrývka sa udrží priemerne 27 dní v roku.[7] Priemerná ročná teplota je 11,9 °C,[5] pričom priemerná teplota v januári dosahuje 0,1 °C a v auguste 23 °C.[3] Priemerný ročný úhrn zrážok je 618 mm.[5]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem samotnej centrálnej časti mesta, ktorá nesie názov Chisar (bulh. Хисар) sa v meste nachádzajú tri ďalšie štvrte. Jedná sa o štvrte Miromir (bulh. Миромир), Verigovo (bulh. Веригово) a Momina baňa (bulh. Момина баня).[5][7]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistorické a trácke obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie známky osídlenia územia okolo mesta predstavujú objavené pozostatky prehistorických sídiel, ktoré pochádzajú z obdobia až 5000 rokov pred n.l.. Približne 1000 rokov pred n.l. územie Chisarskej kotliny osídlili Tráci.[5][10][10] Na území Chisarie sa ich sídlo nachádzalo na slnečnej terase, ktorá sa nachádza nad dnešným prameňom Momina sălza. Druhé významné trácke sídlo sa nachádzalo na území neďalekej dediny Krăstevič. V období medzi 6. a 4. storočím pred n.l. tieto trácke sídla udržiavali vzájomné obchodne styky s mestami starovekého Grécka.[10]

Rímska epocha[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 46 oblasť ovládli Rimania a dnešná Chisaria a okolie sa stali súčasťou rímskej provincie Trácia. V rokoch 135 – 136, počas panovania cisára Hadriána, boli miestne minerálne pramene a okolie vyhlásené za cisársku držbu a ešte koncom 2. storočia sa začalo s výstavbou komplexu termálnych kúpeľov. V roku 293 vyhlásil cisár Dioklecián pramene a okolie za mesto s názvom Diocletianopolis. Najväčšieho rozmachu dosiahol Diocletianopolis v priebehu 5. a 6. storočia, kedy bol tretím najväčším mestom provincie Trácia. Po 6. storočí začalo mesto upadať, v dôsledku celkového úpadku rannej Byzantskej ríše v tomto období.[10]

V období prvej a druhej bulharskej ríše[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 681, po sérii neúspešných bitiek, Byzantská ríša odstúpila veľké územia dnešného Bulharska novovzniknutej prvej bulharskej ríši a dnešná Chisaria sa stala jej súčasťou. Územie dnešného mesta bolo osídlené slovanským a protobulharským obyvateľstvom a na mieste vzniklo menšie sídlo. Názov sídla sa do dnešných čias nedochoval, je však známe, že existovalo v období prvej, ako aj druhej bulharskej ríše.[10]

Osmanská nadvláda[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1364 obsadila Plovdiv a okolie Osmanská ríša a aj územie dnešnej Chisarie sa stalo jej súčasťou. V tomto období mesto úplne upadlo a vysídlilo sa. Osídlené však ostali neďaleké dediny Sindžirlij (dnes Verigovo) a Chisar Kjusileri (dnes Momina baňa), ktoré sú dnes štvrťami mesta Chisaria.[10]

V roku 1576 bol bývalý Diocletianopolis spomenutý ako sídlo v osmanských registroch pod názvom Kioseler.[5] Začiatkom 17. storočia osídlili územie bývalého Diocletianopolu presídlenci z Anatólie a na mieste založili tureckú osadu, ktorej dali názov Chisar (z tureckého výrazu pevnosť).[10][5]

Bulharské národné obrodenie[upraviť | upraviť zdroj]

V období bulharského národného obrodenia bola v roku 1843 v meste otvorená prvá škola s prvým učiteľom K. Vidolovom.[10][5] Obrodenia sa aktívne zúčastnili predovšetkým obyvatelia dedín Sindžirlij (dnes Verigovo) a Chisar Kjusileri (dnes Momina baňa), ktoré boli osídlené bulharským obyvateľstvom.[10]

V roku 1868 Vasil Levski v dedine Sindžirlij (dnes Verigovo) založil miestny revolučný výbor. Miestnym predsedom výboru sa stal Anton Bilkin.[10][5] Výbor bol pod priamym vedením Vasila Levského. V priebehu februára 1876 miestnych obyvateľov navštívili predstavitelia 4. revolučného okruhu Georgi Benkovski, Panajot Volov a Georgi Ikonomov. Ich úlohou bolo aktivizovať miestne obyvateľstvo k prípravám povstania.[10] Obyvatelia Verigova sa následne v roku 1876 aktívne zúčastnili Aprílového povstania a dedina bola následne vypálená osmanskými Turkami.[5][10]

Po oslobodení Bulharska[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné mesto Chisaria s okolím ostalo v roku 1878 po oslobodení Bulharska, uskutočnení Berlínskeho kongresu a podpísaní Berlínskeho dohovoru na území Východnej Rumélie.[5] Už v tejto dobe sa v ňom ale začala rozbiehať masová výstavba nových obytných domov. Tento rozmach výstavby mal však mal veľmi negatívny vplyv na zvyšky antického Diocletianopolu, keďže obyvatelia používali na výstavbu vo veľkom množstve kamene a tehly z dochovaných rímskych budov.[10] Po zjednotení Bulharska v roku 1885 sa Chisar s okolím stali súčasťou Bulharského kniežatstva.[5]

Ako súčasť novodobého Bulharska[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1933 bolo v meste založená archeologická spoločnosť pod vedením Todora Markova, ktorej úlohou bola predovšetkým ochrana miestneho jedinečného archeologického dedičstva. Todor Markov taktiež založil prvú archeologickú múzejnú zbierku, ktorá sa nachádzalo v jeho dome.[10] V roku 1942 sa dedina Chisar zlúčila s neďalekou dedinou Momina baňa a vznikla tak dedina Chisar-Momina baňa.[5] V roku 1957 bola Chisar-Momina baňa vyhlásená za liečebný kúpeľný rezort národného významu.[10] V roku 1964 bol dedine Chisar-Momina baňa pridelený štatút mesta a sídlo taktiež získalo nový oficiálny názov Chisaria.[5][10] V roku 1967 bolo v Chisarii otvorené archeologické múzeum.[10] V priebehu roku 1971 boli k mestu pričlenené neďaleké dediny Verigovo a Miromir, ktoré sa tak stali novými mestskými štvrťami.[5] V roku 1976 bola časť mesta vyhlásená za archeologickú rezerváciu.[10]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Počet obyvateľov
1946 4082[3]
2000 9417[6]
2011 7128[3][11]
2012 7239[5]
2022 6631[12]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Prieskum, ktorý prebehol v roku 2011 v rámci sčítania obyvateľstva preukázal, že prevažnú väčšinu obyvateľov mesta tvoria osoby bulharskej národnosti. Významné národnostné menšiny, ktorých príslušníci v Chisarii žijú, predstavujú turecká a rómska menšina.[11]

Z celkového počtu 7128 obyvateľov mesta Chisaria bolo:

  • Bulharov – 6586
  • Rómov – 170
  • Turkov – 22
  • príslušníkov iných národností – 13[11]

Odpovedať na otázky prieskumu odmietlo 21 osôb a ďalších 321 osôb sa nevyjadrilo k otázke, týkajúcej sa ich národnosti.[11]

Hospodárstvo a ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Rozšírené je poľnohospodárstvo, predovšetkým vinohradníctvo, ovocinárstvo,[5][3] pestovanie obilnín,[3] a chov hospodárskych zvierat,[3] predovšetkým oviec a hovädzieho dobytka.[5] Dôležitý je aj potravinársky priemysel, konkrétne výroba nealkoholických nápojov, ako aj stáčanie a balenie lokálnej minerálnej vody.[5]

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je významný liečebný kúpeľný rezort.[5][3] Je prvým miestom na území dnešného Bulharska, kde sa začalo s organizovanou kúpeľnou činnosťou. Prvé chemické analýzy chisarských prameňov pre liečebné kúpeľné využitie prebehli v roku 1882 na žiadosť vlády Východnej Rumélie.[7] Minerálne vody sú termálne a dosahujú teploty 37 – 51 °C.[5][3] Sú slabo mineralizované, hydrogénuhličitanovo-sírovo-sodné a rádiokatívne.[3] Využívajú sa na liečbu predovšetkým obličiek, pečene a žlčníku,[5][3] ale aj gastroenerologických problémov.[3]

Celkovo v kúpeloch vyviera 22 minerálnych prameňov.[7] V meste sa nachádza niekoľko kúpeľných domov, hotelov, liečební ako aj minerálna pláž s bazénom.[3] Minerálna voda sa stáča a balí do fľašiek na predaj.[3]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza železničná stanica na línii Plovdiv-Chisaria – lokálny odklon od trate Plovdiv-Karlovo.[5][3][8]

Mestská doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Chisarii je niekoľko autobusových liniek, ktoré obsluhujú samotnú centrálnu časť mesta ako aj oddelene ležiace mestské štvrte.[8]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum obličkových kameňov (bulh. Музей на бъбречните камъниМuzej na băbrečnite kamăni),[19][20][21] známe aj pod názvom Múzejná zbierka obličkových kameňov (bulh. Музейна сбирка на бъбречните камъниМuzejna sbirka na băbrečnite kamăni)[16][22] sídli v jednej z chisarských nemocníc, konkrétne v nemocnici, ktorá patrí pod Špecializované rehabilitačné nemocnice-Národný komplex.[21][19][16] Bolo založené v roku 1981.[16][21][19][22] Je úzko spojená s kúpeľnou liečbou v Chisarii, keďže predmetom múzejnej zbierky sú obličkové kamene, z prevažnej časti vylúčené pacientmi počas kúpeľnej liečby v miestnych zdravotníckych zariadeniach.[21][19][22] Menší počet kameňov v zbierke sú obličkové kamene, ktoré neboli vylúčené samovoľne, ale boli získané v priebehu chirurgického zákroku.[22][19] Celkový počet obličkových kameńov v múzejnej zbierke prevyšuje 12 000 kusov.[21][19] V zbierke sa nachádza aj najväčší známy obličkový kameň v Bulharsku,[21][22] ktorý dosahuje váhy 560 gramov.[19][16][16][22]

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Časť mesta je vyhlásená za archeologickú rezerváciu z dôvodu veľké množstvo antických pamiatok bývalého rímskeho mesta Diocletianopolis,[5][6] vrátane rímskej rodinnej hrobky zo 4. storočia, ktorá sa nachádza mimo samotnú ohradenú časť antického mesta.[6]

Na území teritória mesta sa nachádzajú štyri významné kostoly, konkrétne pravoslávne chrámy Zosnutia Bohorodičky, svätého Demetera a svätého Pantaleóna a rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla.[5] Okrem týchto funkčných chrámov sú v meste aj ruiny chrámu-hrobky z obdobia stredoveku.[23]

V Chisarii je odhalených aj niekoľko pamätníkov, medzi inými napríklad pamätník Aprilci, venovaný účastníkom Aprílového povstania, alebo pamätník venovaný vojakom, ktorí padli vo vojnách v rokoch 1912 – 1918.[5]

Chránené celky[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické rezervácie[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je východiskovým bodom pre výlety do oblasti Săštinskej Srednej gory.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-06-2022_2.txt
  2. MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 5. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 574 – 575. (po bulharsky)
  4. a b c NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 640 – 642. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 12 – uni-ja. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104340. S. 4640 – 4642. (po bulharsky)
  6. a b c d KOLEKTÍV AUTOROV. Bălgarski enciklopedičen rečnik. Veliko Tărnovo : Gaberoff. 2000. 1330 s. ISBN 9789549607119. S. 1218. (po bulharsky)
  7. a b c d e История [online]. hisar.bg, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  8. a b c d e Хисаря [online]. nasamnatam.com, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  9. a b Разстояния от Град Хисаря [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h i j k l m n o p q r MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 9 – 17. (po bulharsky)
  11. a b c d Ethnic composition of Bulgaria 2011 [online]. pop-stat.mashke.org, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online.
  12. grao.bg, [cit. 2022-09-10]. Dostupné online.
  13. a b c KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija. Stará Zagora : Domino EOOD. 2013. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 245. (po bulharsky)
  14. a b c d e Археологически музей [online]. btsbg.org, 2017-10-08, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  15. a b MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 17. (po bulharsky)
  16. a b c d e f g h i Археологически музей – Хисаря [online]. bestplacesinbulgaria.com, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  17. a b c d Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  18. a b MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 4. (po bulharsky)
  19. a b c d e f g Ако търсите доказателство, че хисарската вода лекува, посетете музея [online]. desant.net, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  20. Музей на бъбречните камъни (Хисаря) [online]. wikimapia.org, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  21. a b c d e f Музей на бъбречните камъни [online]. bgglobe.net, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  22. a b c d e f Музей на бъбречните камъни [online]. hisarqtown.weebly.com, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  23. MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 66. (po bulharsky)
  24. a b c mc.government.bg, [cit. 2022-11-09]. Dostupné online.
  25. a b Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.
  26. a b c Археологически резерват [online]. hisar.bg, [cit. 2022-11-12]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]