Rímska hrobka (Chisaria)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rímska hrobka v Chisarii
(Римска гробница в Хисаря)
antická rodinná hrobka
Hisarya-RomanTomb05.jpg
pohľad na koridor vedúci do pohrebnej komory
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Chisaria
Mesto Chisaria
Súradnice 42°29′44″S 24°42′11″V / 42,49556°S 24,70306°V / 42.49556; 24.70306
Materiál kameň, tehla
Vznik 4. storočie
Pre verejnosť prístupná
Stav ruiny
Bulgaria location map.svg
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Roman tomb (Hisarya)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rímska hrobka (bulh. Римска гробницаRimska grobnica) je dochovaná antická rodinná hrobka, ktorá sa nachádza v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Rímska hrobka sa nachádza pri centrálnej časti mesta Chisaria v parku Slaveev dol (bulh. Славеев дол)[3][4][2] približne 300 metrov juhozápadne od opevnenej časti bývalého antického mesta.[4][5][2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrobka pochádza z druhej polovice[2][4][1] 4. storočia.[2][4][5][6][1]

Bola objavená počas prebiehajúcich vykopávok pri mohyle na mieste jednej z nekropol Diocletianopolu, a následne bola preskúmaná.[3] Samotná nekropola bola objavená lokálnymi obyvateľmi v roku 1957 pri zavlažovaní ovocných sadov, ktoré sa na mieste nachádzali.[2] Po objavení a preskúmaní bola hrobka z dôvodu ochrany pokrytá mohylovým násypom s kamenným portálom, podľa projektu architekta Stefana Stamova.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Rímska hrobka v Chisarii je najzaujímavejšou a najlepšie zachovanou objavenou rímskou hrobkou na území bývalého mesta Diocletianopolis. Bola objavená na území jednej z celkovo piatich nekropol, ktoré sa v Diocletianopole nachádzali.[2][1] Konkrétne ide o Nekropolu č. 5.[1] Prieskumy preukázali, že išlo o rodinnú hrobku,[2][3][1] ktorá patrila rodinne významnejšieho rímskeho aristokrata,[2][3] alebo vojvodcu.[3]

Z architektonického hľadiska je typickým predstaviteľom hrobiek, ktorá sa stavali v období neskorej antiky.[2] Hrobka pozostáva zo schodiskového koridoru a samotnej pohrebnej komory,[2][3][4][5][6][1] ktorá sa nachádza v hĺbke 7 metrov pod zemou.[6][2] Ako materiál pri výstavbe boli použité kamene a tehly. Ako spojivo bola použitá cementová malta s prímesou jemne rozdrvených tehál.[2]

Hrobka je do súčasnosti zachovaná v autentickom stave.[5][6]

Schodiskový koridor[upraviť | upraviť zdroj]

Schodiskový koridor je postavený výhradne z lámaných kameňov.[2] Jeho steny sú vyzdobené farebnými freskami, zobrazujúce kvetinové[3][2] a geometrické motívy.[2] Koridor slúžil na prepojenie podzemnej pohrebnej komory s povrchom. Schodisko bolo rozdelené na dve časti vybudovanou výraznou medzerou. Prvá počiatočná časť koridoru pozostávala len z nekrytého schodiska, následne v časti kde sa koridor už nachádzal pod úrovňou povrchu je zakrytý klenutým stropom. Táto časť koridoru je konštrukčne priamo spojená so samotnou pohrebnou komorou. Schody boli vyryté priamo do zeme a pokryté tenkou vrstvou omietky. V spodnej časti koridoru na úrovni komory bol vybudovaný malý klenutý kanál, ktorý slúžil na odvod vody z pohrebnej komory do neďalekej rieky. Koridor bol zakončený samotným vchodom do komory, ktorého steny sú vybudované z masívnych kamenných blokov. Z vonkajšej strany sú bloky opracované tak, aby vytvárali tvar konkávneho rámu s drážkami do ktorých sa osadzovali dvere.[2]

Pohrebná komora[upraviť | upraviť zdroj]

Pohrebná komora je postavená z kameňov a tehál, pričom ich vrstvy sa striedajú. Tehlová vrstva vždy pozostáva z piatich radov tehál.[2]

Pôdorys pohrebnej komory je štvorcový, strop miestnosti je s valenou klenbou.[2][3] V stenách komory bolo vybudovaných celkovo šesť dekoratívnych rituálnych ník,[2][3] ktoré slúžili na uchovanie urien.[3] Na južnej a severnej strane komory sa nachádza vždy jedno pohrebné lôžko.[2]

Pohrebná komora je vymaľovaná freskami,[2][4][5][1] ktoré sú čiastočne zachované.[4][2][1] Vyzdobené boli všetky steny vrátane priestoru v nikách. Prevládajú rastlinné motívy,[1][2] pričom najzaujímavejší motív predstavuje skupinka červených ruží v severnej nike, keďže pestovanie ruží je úzko spojené s regiónom Trácie. Steny komory boli vyzdobené freskami do výšky približne 1,50 metra. Okrem stien samotnej komory sú freskami pokryté aj steny pohrebných lôžok v severnej a južnej časti komory.[2]

Podlaha pohrebnej komory je pokrytá viacfarebnou mozaikou.[2][3][4][5][6] Mozaika sa zachovala do súčasnosti vo veľmi dobrom stave[6][2] a predstavuje vďaka vysokému stupňu zachovalosti ako aj vďaka svojim ornamentom dominantný prvok pohrebnej komory. Pri mozaike bola použitá technika opus vermiculatum, kedy boli jednotlivé farebné kamienky mozaiky poukladané na hrubú vrstvu maltového podkladu.[2] Rímska hrobka v Chisarii je jedinou hrobkou z rímskej epochy objavenou na území Bulharska s podlahovou mozaikou.[5]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Z výskumu vyplynulo, že hrobka bola využitá celkovo dvakrát. V priebehu prvého pohrebu sa v pohrebnej komore ešte nenachádzali kamenné pohrebné lôžka a nie je úplne jasné, ako tento pohreb prebehol. Predpokladá sa však, že telo bolo položené v drevenom sarkofágu priamo na mozaikovej podlahe pohrebnej komory, prípadne bolo telo spálené pri kremácii a popol bol následne uložený v urne do jednej z dekoratívnych ník pohrebnej komory. Pre druhé použité boli v pohrebnej komore postavené kamenné pohrebné lôžka. Telá neboli uložené priamo vo vnútornom priestore lôžok, ale na nich na tehlovom rošte, ktorý prekrýval ich vrchnú časť.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Budova patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska – spolu s Rímskymi termálnymi kúpeľmi a Archeologickým múzeom. V zozname sú pod číslom 67a.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 62 – 64. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac MADŽAROV, Mitko; NANKINA, Radka; TANČEVA, Dimitrinka. Rimskata grobnica pri Chisaria. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 12 s. S. 2 – 11. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 348 – 349. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 95. (po anglicky)
  5. a b c d e f g h museum.hisar.bg, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g h Археологически музей [online]. btsbg.org, 2017-10-08, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]