Rímske termálne kúpele (Chisaria)
| Rímske termálne kúpele (Римски терми) | |
| ruiny antického kúpeľného komplexu | |
 celkový pohľad na komplex kúpeľov
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Súradnice | 42°30′01.19″S 24°42′13.07″V / 42,5003306°S 24,7036306°V |
| Rozloha | 3 000 m² |
| Vznik | 2. storočie |
| Rozšírenie | 2., 3. a 4. storočie |
| Pre verejnosť | prístupné |
| Stav | ruiny |
  | |
| Wikimedia Commons: Roman Thermae (Hisarya) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rímske termálne kúpele (bulh. Римски терми – Rimski termi),[1][2][3] alebo Rímske termálne kúpele antického mesta Diocletianopolis (bulh. Римски терми на античния град Диоклецианополис – Rimski termi na antičnija grad Dioklecianopolis)[4] sú ruiny antického kúpeľného komplexu, ktorý sa nachádza v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku, na území niekdajšieho rímskeho mesta Diocletianopolis.[5][1][2][4] Sú jedinými dochovanými antickými kúpeľmi v Európe, kde sa do súčasnosti nachádza funkčný systém rozvodov vody a je tak možné pozorovať celý proces toku od minerálneho prameňa, cez rozvodný systém do bazénov a následne do kanalizácie.[3] Rímske termálne kúpele v Chisarii sú zapísané v zozname 100 národných turistických objektov Bulharska. Objekt je v zozname uvedený pod číslom 67b.[4]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta Chisaria v parku Momina sălza.[1][4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na základe analýzy rezultátov z archeologických prieskumov lokality boli ustanovené celkovo tri etapy výstavby kúpeľného komplexu.[1]
1. etapa výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Výstavba komplexu sa začala v polovici 2. storočia.[1][3][4] Počas tejto fázy bolo postavené kaldárium č. 1, predsieň pred kaldáriom s hypokaustom na vykurovanie, ako aj hlavný vchod do komplexu.[3]
2. etapa výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Ešte v druhej polovici 2. storočia ako aj začiatkom 3. storočia prebehla aj druhá etapa výstavby, počas ktorej sa kúpele rozšírili smerom na východ.[1][3][4] Pristavané boli tri miestnosti, z ktorých sú v súčasnosti odkryté kaldárium č. 2 a severne od neho tepidárium.[3][4]
3. etapa výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Tretia etapa výstavby sa uskutočnila v 4. storočí, kedy boli kúpeľný komplex rozšírený smerom na západ a na juh.[1][4] V západnej časti bola postavená ďalšia mohutná kúpeľná budova, v južnej časti sa nachádzajú čiastočne odkryté steny ďalšej miestnosti. Časti z tejto etapy výstavby ešte nie sú dôkladne preskúmané.[4]
Novodobé dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1935 objavil D. Cončev západnú časť kúpeľného komplexu.[1] V roku 1993 bola objavená východná časť komplexu.[1] V rokoch 2014 a 2015 prebehli archeologické výskumy lokality, ktoré upresnili čas a etapy výstavby kúpeľného komplexu.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Predstavuje monumentálny kúpeľný komplex o celkovej ploche okolo 3000 m².[1] Komplex patril k jedným z mála rímskych kúpeľných komplexov na území Balkánskeho polostrova, kde sa vykonávali vodoliečebné procedúry s použití minerálnej vody.[5][2] Preskúmaná ešte nie je celá plocha komplexu.[4] Okrem samotného kúpeľného účelu slúžila časť kúpeľov aj ako nymfeum.[1][2][3][4]
Komplex je rozdelený na dve časti, západnú a východnú.[1] Odkrytých je niekoľko miestností a súčastí komplexu. Ide o dve kaldária s bazénmi, dve tepidária, dve predsiene, ako aj veľká časť systému rozvodov vody a kanalizačného systému.[1] Väčšie z kaldárií (kaldárium č. 2) malo až tri bazény, pričom pri najväčšom bazéne sa nachádzali niky v ktorých boli uložené sochy božstiev, ako aj mramorových dosiek s reliéfovým vyobrazením nýmf.[1] Všetky miestnosti kúpeľov boli z vnútornej strany obložené doskami z bieleho mramoru.[2][5][4] Mramorový obklad bol na stenách aj na podlahách miestností.[4] Kanály systému rozvodov vody, boli na dne vystlané škridlami, dno kanálov kanalizačného systému tvorili tehly.[1] Steny boli postavené technikou opus mixtum (striedajúce sa vrstvy tehál a kameňov),[1] pričom dosahujú hrúbky 1 – 2 metre.[4] Hlavný vchod do komplexu pozostával z troch priechodov zakončených vo vrchnej časti arkádami.[3]
Kúpele boli zásobované minerálnou vodou z prameňa Toplica, ktorá má teplotu 51 °C.[2]
Archeologické nálezy
[upraviť | upraviť zdroj]V priebehu archeologických vykopávok a výskumov bolo nájdených viacero predovšetkým architektonických detailných častí. Boli to:
- mramorová levia hlava, ktorá slúžila ako ozdobná súčasť výpuste vody do bazénu v jednom z kaldárií[1]
- mramorový schod, ktorý bol súčasťou podstavca mužskej sochy v životnej veľkosti, pričom pravdepodobne išlo o sochu Asklépia[1]
- dve mramorové dosky s vyobrazením troch nýmf[1]
Okrem toho bolo objavených niekoľko bronzových mincí.[1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
celkový pohľad na komplex -
pohľad na časť kúpeľov -
pohľad na časť kúpeľov -
pohľad na časť kúpeľov -
pohľad na časť kúpeľov -
pohľad na časť kúpeľov -
pohľad na jeden z väčších bazénov -
kaldárium -
kaldárium -
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu -
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu -
detailný pohľad na jeden z bazénov v kaldáriu -
arkáda vo vrchnej časti vchodu do komplexu -
schéma kúpeľného komplexu
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 39 – 48. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f NIKOLOV, Ivo; STOJKOV, Martin. Kreposti i antični gradove v Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo „Travel Books“. 2016. 400 s. ISBN 9786199033012. S. 138. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h Римски терми – гр. Хисаря [online]. ilovebulgaria.eu, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n Римски терми на античния град Диоклецианополис [online]. gotohisarya.com, 2022-10-04, [cit. 2023-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c TRANKOVA, Dimana; RAYCHEVA, Milena; GEORGIEFF, Anthony. A Guide to Roman Bulgaria. Sofia : Free Speech International Foundation. 2016. 168 s. ISBN 9786199031940. S. 127. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rímske termálne kúpele (Chisaria)
