Mačka domáca patrí svojím zoologickým zaradením medzi malé mačkovité šelmy. Má predĺžené telo, na pomerne nízkych nohách, s krátkym krkom a širokou, pomerne krátkou hlavou, stredne dlhým chvostom a krátkou, rovnou a priľahlou srsťou. U ušľachtilých plemien mačiek sú potom zámerne vyšľachtené niektoré odlišné telesné tvary a znaky.

Mačka je predátor. Jej telo je prispôsobené k lovu. Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korisť na väčšiu vzdialenosť a obratne ju chytiť. Telo mačky je plné sily, elegantné a dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a vysoko skákať. Má ostré zuby a drápy, lapenú korisť dokáže rýchlo zabiť.

Kostra a chrup

Súbor:Kostra mačky.png

Kostra mačky

O ohybnosť, rýchlosť a pohyblivosť mačky sa stará 244 kostí a 512 svalov. Chrbticu tvorí 7 krčných, 13 hrudných, 7 bederných stavcov, kosť krížová (3 stavce zrastené) a 20 až 26 stavcov chvosta. U bezchvostých mačiek stavce chvosta chýbajú, alebo sú vyvinuté len prvé štyri. Stavce chrbtice sú spojené tak, že mačka sa dokáže prakticky ohnúť až o 180 stupňov.

Mačka došľapuje na spodné plochy prstov, ktoré majú pružné vankúšiky. Tie umožňujú mačke elegantnú a hlavne tichú chôdzu. Prsty a vankúšiky sú v chovateľskej terminológii označované spoločne „labka alebo tlapka“. Na hrudných končatinách má mačka po päť a na panvových po štyri zatiahnuteľné pazúry. S výnimkou geparda vedia všetky mačkovité šelmy zatiahnuť pazúry. Sťahovací mechanizmus sa skladá z dvoch elastických väzov, ktoré spájajú konce dvoch prstových kostí. Napnutý väz drží pazúr stiahnutý pod kožou. Stiahnutie šliach zapríčiní vystrčenie pazúrov a súčasné znehybnenie kĺbu. Pazúriky na predných labkách si mačky obrusujú pravidelným škriabaním, hlavne o drevené predmety, v prírode sú to stromy. Pazúriky na zadných labkách si mačka skracuje ohryzovaním. Americkí veterinári operatívne odstraňujú pazúry doma chovaných mačiek, čo však niektoré organizácie nepovoľujú a v Európe je takýto zákrok klasifikovaný ako týranie a kruté mrzačenie zvieraťa.

Kostra mačky sa skladá z kostí lebky, chrbtice, rebier s hrudnou kosťou a z kostí končatín. Udáva v podstate tvar tela zvieraťa a chráni vnútorné, životne dôležité orgány proti vonkajším vplyvom. Jej stavba umožňuje svalom a šľachám ekonomicky využívať silu na pohyb. Pákovitá stavba panvových končatín a silné chrbtové svaly dávajú mačke schopnosť okamžite vyvinúť rýchlosť či skočiť. Táto rýchlosť je však krátkodobá, dlhšie trvajúci vysoký výkon nie je pre mačku fyziologicky možný.

Lebka mačky je stredne dlhá, s dobre vyvinutou mozgovňou a silnými čeľusťami. V hornej čeľusti má mačka 16, a v dolnej 14 trvalých zubov. Pravidelný skus je kliešťovitý, to znamená, že rezné plochy rezákov spodnej čeľuste sa dotýkajú rezných plôch rezákov hornej čeľusti, ako čeľusti klieští. Pri posúvaní pravidelnosti skusu u šľachtených plemien mačiek je povolená tolerancia v skuse rezákov do 2 mm. Ak je vzdialenosť rezných plôch rezákov väčšia ako 2 mm a rezáky spodnej čeľuste sú pred rezákmi hornej čeľuste, označujeme to ako predkus, a naopak je to podkus. Oba tieto stavy sú chybou, ktorá môže byť dedične podmienená a v chove je nežiaduca.

Mliečny chrup mačky má 26 zubov. Mačiatka sa rodia bezzubé a mliečne zuby sa im prerezávajú vo veku 10 až 30 dní. Výmena mliečneho chrupu za chrup trvalý začína po treťom mesiaci a končí sa asi v šiestom mesiaci. Trvalý chrup mačky má 30 zubov.

Zmyslové orgány

Zmyslové orgány sú zložitý aparát, ktorý slúži regulačným systémom organizmu. Zmyslové orgány prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia a vo forme nervových podnetov ich sprostredkúvajú do mozgu a miechy, ktoré ich spracúvajú. Podľa druhu a intenzity podnetu organizmus reaguje. Najlepšie vyvinutým zmyslom mačky domácej je nepochybne zrak, za najmenej vyvinutý zmyslový orgán sa považuje jej chuť.

Zrak

Oko mačky má veľmi podobnú stavbu ako oko ľudské. Na rozdiel od človeka má však mačacie oko niekoľko dôležitých modifikácií, ktoré mačke umožňujú vnímať veci inak, ako nám. Nemôže napríklad pohybovať očami tak ako človek (zorné pole mačky je približne 205 stupňov, zatiaľ čo u človeka je to až 220 stupňov). Namiesto toho má však viac vyklenutú rohovku ako človek, čo sa odráža na kvalite videnia a tiež je schopná viac otáčať hlavou. Traduje sa, že mačka vidí rovnako dobre cez deň ako v noci. Nie je to však pravda. V absolútnej tme nevidí o nič viac ako človek, je však schopná veľmi dobre vidieť aj za šera. Vďačí za to špeciálnym bunkám nachádzajúcim sa na cievnatej vrstve za sietnicou (tzv. tapetum lucidum), ktoré sú schopné odrážať aj najmenšie množstvo svetla. Táto vlastnosť mačacieho oka sa prejavuje jeho charakteristickým zlatým či zeleným žiarením v tme. Ďalšou príčinou, prečo mačka výborne vidí, je schopnosť zornice výrazne meniť svoju veľkosť. Pri intenzívnom svetle má zornica štrbinový tvar a za šera pokrýva zornica takmer celú plochu dúhovky. To umožňuje maximálny vstup svetelných lúčov do oka. Mačka má na rozdiel od človeka aj tzv. tretie viečko, ktoré zvlhčuje oko a mačka preto nemusí neustále žmurkať.

Sluch

Sluch je po zraku ďalším veľmi dobre vyvinutým mačacím zmyslom. Ucho sa skladá z ušnice, vonkajšieho zvukovodu, stredného ucha s kostičkami a z vnútorného ucha, v ktorom je uložený tiež statokinetický receptor (pozri #Zmysel pre rovnováhu). Pohyb ušníc zabezpečuje 27 rôznych svalov a mačka tak môže zatočiť ucho smerom k zdroju zvuku bez toho, aby musela otáčať hlavu. Mačka počuje zvuky od 30 do 45 kHz, niektoré pramene uvádzajú dokonca 65 kHz. Rozdiel medzi mačacím a ľudským sluchom je badateľný najmä pri vyšších tónoch: človek zachytí maximálne tón s kmitočtom 20 kHz. Biele mačky s modrými očami bývajú však často hluché. Na vine sú génové predispozície, ktoré sa objavujú v kombinácii bielej srsti s modrými očami.

Hmat

Hmat je u mačky vysoko vyvinutým zmyslom. Sprostredkovávajú ho receptory uložené v hlbokej vrstve kože. Najviac receptorov sa nachádza v labkách, ktoré mačka používa na ohmatanie neznámych predmetov. Mačacie receptory na teplo znesú vyššiu teplotu ako receptory ľudské. Dôležitými hmatovými orgánmi mačky sú hmatové chlpy, ľudovo nazývané fúzy. Nachádzajú sa nielen na tvári mačky, ale aj na predných labkách. Tieto chlpy sú vybavené citlivými nervami. Sú citlivé nielen na dotyk, ale aj na vibrácie, či dokonca zmeny v tlaku vzduchu a zmeny teploty. Mačka im pravdepodobne vďačí aj za jej doteraz nevysvetlenú schopnosť predpovedať zemetrasenie, výbuch sopky, či tornáda.

Čuch

Mačka sa pri love nespolieha na čuch v takej miere ako pes, so svojimi 200 miliónmi čuchovými receptormi nachádzajúcimi sa na čuchovej sliznici však má lepšie vyvinutý čuch ako človek. Tento zmysel má tiež dôležitý význam v sociálnej sfére mačacieho správania. Prvým blízkym kontaktom medzi dvoma mačkami je vzájomné oňuchávanie. Po stranách hlavy, na brade, perách a chvoste má mačka pachové žľazy. Otieraním sa o predmety, rastliny, stromy si značkuje svoje teritórium. Človek tieto pachové stopy necíti, na rozdiel od pachových stôp, ktoré zanecháva kocúr pomocou svojich análnych žliaz. Okrem čuchania dokáže mačka vetriť. Vetrenie (tzv. flémovanie) je vnem týkajúci sa čuchu a chute. Má význam pre potravinové a sexuálne vnemy. Tento vnem môže mačka používať vďaka tzv. Jacobsonovmu orgánu. Vetriaca mačka vyzerá zvláštne – má otvorenú tlamu a pysky stiahnuté vzad. Najčastejšie je možné vetriacu mačku spozorovať v ruji. Najpríjemnejšiu vôňu pre mačky vydáva rastlina zvaná kocúrik obyčajný (Nepeta cataria L.). Obsahuje olej, ktorý je chemicky príbuzný s látkou, obsiahnutou v samičom moči a preto priťahuje kocúrov, ktorí sa v rastline váľajú a naťahujú ako v extáze. Valeriána (Valeriana sp.) má na kocúrov podobné účinky.

Zmysel pre rovnováhu

Mačky majú väčší zmysel pre rovnováhu ako ľudia, pretože sú schopné rýchlo spracovať prichádzajúce impulzy a zareagovať. K udržovaniu rovnováhy používa mačka chvost, ktorý jej slúži podobne ako človeku chodiacemu po lane jeho palica. Mačka má v uchu tzv. statokinetický receptor, ktorý dáva mozgu informácie o polohe tela mačky. Preto dokáže mačka pri páde z výšky vo väčšine prípadov dopadnúť na všetky štyri labky. Tento zmysel majú vyvinutý už novorodené mačiatka. Keďže však pre plné využitie orgánu mačka potrebuje zrak, potrebné reflexy sa plne vyvinú až po otvorení očí.

Chuť

Chuť je vraj najslabšie vyvinutým mačacím zmyslom. Väčšina chovateľov mačiek by však s týmto názorom polemizovala, pretože mačka má často veľmi maškrtný jazýček a rozozná svoje obľúbené jedlo. Hovorí sa, že mačka nemá receptory pre sladkú chuť a tak ju nedokáže vnímať.

Vnútorné orgány

Dýchacie orgány

Dýchacie orgány mačky slúžia nielen na dýchanie, ale tiež ako dôležitý termoregulačný aparát. Pri dýchaní sa ochladzuje krv prúdiaca v cievach stien dýchacích ciest. Mačka v pokoji má dýchaciu frekvenciu 30 až 50 vdychov za minútu. Pri námahe, teple a chorobe sa frekvencia zvyšuje.

Obehová sústava

Srdce mačky je štvorkomorové a jeho frekvencia tepu sa pohybuje medzi 100 až 140 tepmi za minútu. Mačacia krv má v porovnaní s ľudskou s vyššiu zrážanlivosť. Obsahuje viac červených a bielych krviniek. Okysličená krv prúdi tepnami do rôznych častí tela. Odkysličenú krv vedú žily späť k srdcu. Krv sa okysličuje v pľúcach. 15 až 20 % krvnej kapacity potrebuje mačka na okysličenie mozgu. V prípade, že mačka musí utiecť, až 90% krvi okysličuje vnútorné orgány a krv určená pre okysličenie mozgu je použitá na okysličenie svalov.

Zažívacie orgány

Na začiatku tráviacej sústavy stojí tlama. Okrem zubov sa v tlame nachádza svalnatý jazyk. Jeho povrch je drsný, pretože sa na ňom nachádza množstvo drsných papíl, ktorými sa potrava posúva smerom do hltanu. Jazyk slúži mačke tiež na čistenie srsti. Vzhľadom k jeho drsnému povrchu funguje ako kefa. Tráviaca sústava mačky je uspôsobená na trávenie mäsa a preto je u mačky črevo kratšie ako u všežravých živočíchov. Žalúdok mačky má tvar písmena U a v plnom stave je veľký asi ako ľudská päsť. V žalúdku sa tvoria žalúdočné kyseliny, ktoré okamžite zrazia mlieko. To je potom pre mačku ťažko stráviteľné a preto je lepšie dávať mačke piť výlučne vodu. Živiny a natrávené potraviny sa vstrebávajú v tenkom čreve, dlhom okolo 1 až 1,5 metra. V hrubom čreve sa zo zvyškov potravy vstrebáva voda a konečníkom sa raz až dvakrát denne vylučuje polotuhý trus.

Močové orgány

Močové orgány tvoria dve obličky, močovody, močový mechúr a trubica. Obličky majú funkciu filtračného zariadenia, ktorým sa z organizmu vylučujú nečistoty látkovej výmeny. Zdravá mačka močí spravidla 2 až 3krát denne. Obvyklé množstvo moču je 100 až 200 mililitrov denne. Kocúr má dlhú a úzku močovú trubicu, čo niekedy zapríčiňuje problémy pri močení.

Pohlavné orgány

Pohlavné ústrojenstvo u kocúra tvoria semenníky uložené v miešku. Niekedy sa vyskytuje chyba, pri ktorej jeden, či oba semenníky nezostúpia pri vývoji z brušnej dutiny. Takáto chyba sa nazýva kryptorchizmus. Nevedie k neplodnosti kocúra, ide však o dedičnú chorobu a takýto kocúr musí byť vyradený z chovu. Pohlavné ústrojenstvo mačky tvoria vaječníky uložené v brušnej dutine. Mačacia maternica má tvar písmena Y. Vývoj plodov prebieha v relatívne dlhých rohoch maternice.

Žľazy s vnútorným vylučovaním

Tieto žľazy sú súčasťou regulačného mechanizmu látkovej výmeny, rastu, pohlavných funkcií a iných telesných pochodov mačky. Vylučujú hormóny do krvi. Medzi žľazy s vnútorným vylučovaním patrí hypofýza, štítna žľaza, nadobličky, pankreas, vaječníky a semenníky.

Mozog

Mačací mozog váži okolo 26 až 32 g a tvorí tak asi 1% váhy mačky. Frontálny lalok riadi pohybový aparát, temenný a tylový lalok riadia zmyslové orgány a vyhodnocujú prijaté informácie z týchto orgánov. Za správanie a pamäť zodpovedajú spánkové laloky. Malý mozog riadi motoriku.

Srsť

Srsť chráni mačku pred nepriazňou vonkajšieho prostredia - nielen pred zimou a teplom, ale aj proti vlhkosti. Srsť voľne žijúcich mačiek je dokonale prispôsobená vonkajším podmienkam. V lete je srsť redšia, v zime veľmi hustá, takže chráni mačku aj pred mrazom. Preto dokážu aj mačky v severských krajinách žiť celoročne vonku. Stačí, ak majú k dispozícii suchý, záveterný a pokojný kútik.

Srsť mačky sa skladá z dvoch druhov srsti a to podsady a krycích chlpov. Hustotu srsti určuje prostredie, v ktorom mačka žije. Mačky žijúce v byte ju majú redšiu ako mačky voľne žijúce. Funkčnosť (ochrana proti vonkajšiemu prostrediu) a hebkosť srsti zabezpečujú tukové žľazy, ktoré ju premasťujú.

Poznáme 15 základných farieb srsti u mačiek. Od čiernej, cez čokoládovú, modrú, lilavú, krémovú, červenú, čiernokorytnačinovú, modrokorytnačinovú, škoricovú až po bielu. Srsť sa líši nielen farebne, ale aj kresbou - mramorovaná, tigrovaná, bodkovaná. Chlp nemusí byť jednofarebný. Môže byť krúžkovaný, alebo mať inú farbu na konci, farba môže byť kombinovaná so striebornou či zlatou.

Domáce mačky sa vyskytujú prakticky v akýchkoľvek farebných kombináciách. V Európe nájdeme na ulici väčšinou murované, jednofarebné či rôzne škvrnovité. V Ázii a Afrike zasa nájdeme skôr domáce mačky so siamskými odznakmi (biele mačky s odznakmi na končatinách, tvári, ušiach a chvoste v rôznych farbách).