Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK
rondokubistická stavba
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°09′05″S 17°07′12″V / 48,151285°S 17,119883°V / 48.151285; 17.119883
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK v Bratislave je najlepšou stavbou rondokubizmu na Slovensku a jej autorom je významný architekt Klement Šilinger (1887 – 1951), ktorý sa narodil v Sazenej neďaleko Prahy. Anatomický ústav bol vyvrcholením a zároveň uzavretím rondokubistického obdobia jeho tvorby.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Anatomického ústavu vypracoval architekt už v roku 1923 s úmyslom vytvoriť návrh provizórnej stavby pre účely Lekárskej fakulty. Stavbu realizovali až v rokoch 1925 - 1927 a dnes je súčasťou väčšieho komplexu stavieb, ktorý sa ďalej formoval v priebehu celého 20. storočia a ktorý využíva Lekárska fakulta Univerzity Komenského pre svoje potreby.

Situovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova sa nachádza v centre Bratislavy. Je navrhnutá ako veľkorysá dvojkrídlová stavba situovaná sčasti na Odborárskom námestí a sčasti na Sasinkovej ulici. Hlavný vstup je umiestnený v exponovanej nárožnej pozícii, kde ústi Sasinkova ulica do námestia.

Architektonické riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova má výrazne asymetrický pôdorysný tvar. Základná hmota objektu je vytvorená ako dvojtrakt s chodbami v zadnom priečelí. Vonkajšia forma budovy odzrkadľuje svoju netypickú prevádzku a na rozdiel od tradičného riešenia stavieb jasne odlišuje svoje funkčne významné, či inak špecifické priestory na fasáde.

Hlavná hmota je členená na 3 základné celky, ktoré vychádzajú z tradičnej koncepcie výstavby architektonického objektu - podnož, telo a ukončenie. Podnož je výrazne robustná, prechádzajúca cez dve podlažia a je ukončená masívnou kordónovou rímsou. Z hmoty podnože vyčnievajú smerom do Sasinkovej ulice jednotlivé hmoty funkčne špecifických priestorov. Sú to dva presklenné polvalce, kde sú umiestnené pitevne a hranatá hmota posluchárne s terasou na streche. Telo objektu tvoria tri podlažia, pričom každé z nich prezentuje iný tektonický princíp. Na prvom z nich sú umiestnené v polohe medzi oknami rondokubistické polvalcové pilastre s výraznou hranatou hlavicou. Podlažie je ukončené jednoduchou kordónovou rímsou. Druhé podlažie nemá pilastre, je však ukončené mohutnou stupňovitou rímsou. Posledné podlažie uzatvára fasádu vo vertikále, je vyľahčené striedaním polvalcových pilastrov a mohutných nadokenných oblúkov. Telo objektu ukončuje masívna korunná rímsa. Ukončenie je riešené v podobe sedlovej strechy.

Dominantou celej stavby je monumentálny valcový rizalit umiestnený v nárožnej polohe. V tejto hmote sa nachádza hlavný vstup do objektu. Sú tu situované tri vstupné dvere na výšku celej podnože. Valcová hmota je členená len na podnož a telo. Telo pozostáva z dvoch podlaží a mohutná stupňovitá rímsa tu plní funkciu rímsy korunnej. Hlavný vstup je zastrešený plochou strechou.

Z vnútorných priestorov Anatomického ústavu je zaujímavý šesťuholníkový priestor hlavného schodiska, ktorý je v priamej väzbe na vstupný rizalit. Uplatňujú sa tu taktiež detaily kubistického pôvodu.

Niektoré konštrukčné detaily Anatomického ústavu už odrážajú vtedajšie moderné inžiniersko-konštrukčné tendencie. Pozoruhodné sú najmä subtílne priehradové nosníky, ktoré sú nosnou konštrukciou pre oblúkové zasklenie pitevní.

Anatomický ústav Lekárskej fakulty UK je príkladom výnimočnej architektúry dvadsiatych rokov na Slovensku. Celková forma Anatomického ústavu, ktorá jasne vychádza z jeho funkcie, prezentuje vo svojej dobe výrazne nový názor na architektúru.


Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M. et al.: Časopis pre teóriu architektúry a urbanizmu do.co,mo.mo_. Číslo 1 – 2, Ročník XXIX 1995. Bratislava: ÚSTARCH SAV, 1995.
  • Dulla, M., Moravčíková, H. H.: Architektúra Slovenska v dvadsiatom storočí. Bratislava: Slovart, 2002.
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfekt, 2007.