Angkór (komplex stavieb)
| Angkor* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Chrám Bayon na Angkór Thom | |
| Štát |  Kambodža
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iii, iv |
| Identifikačné č. | 668 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 13°25′0″S 60°10′0″V / 13,41667°S 60,16667°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1992 (16. zasadnutie) |
| V ohrození | 1992 – 2004 |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Angkór (iný prepis: Angkor, ďalšie varianty pozri v článku Angkór) je jedna z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok a jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v juhovýchodnej Ázii. V období 9. – 15. storočia tu ležalo hlavné sídlo Khmérskej ríše a z tej doby sa zachovalo veľké množstvo pamiatok. Angkór leží v kambodžskej provincii Siem Reap a názov je odvodený zo sanskritského výrazu nagara znamenajúceho "mesto".
V roku 1992 bol zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá silná vlna indického vplyvu zastihla Indočínu v prvých storočiach existencie kresťanstva. Bola to zásluha brahmanov, indickej kňazskej kasty, a v neskoršej dobe budhistických misionárov. A práve v tejto skutočnosti možno nájsť vysvetlenie prečo sú chrámy v Angkóre dokladom fascinujúceho spojenia domorodých a cudzích, importovaných prvkov. Miestne khmérske uctievanie predkov a posvätnej hory sa miesilo s hinduistickým ideálom univerzálneho vládcu a s mýtmi o kozmickej, svetovej hore ako osi okolo ktorej sa svet otáča.
Niekoľko storočí rozkvetu Khmérskej ríše ukončil rok 1431. Angkór prevzali do svoji rúk monarchovia susedného kráľovstva Thajčanov – zhruba zodpovedá dnešnému Thajsku – a mesto bolo nadobro zabudnuté. Až v 19. storočí francúzsky prírodovedec Henri Mouhot vo svojej knihe Cesta okolo sveta opísal poklady Angkóru, a tým obrátil pozornosť západu ku khmérskej civilizácii.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Na celej ploche sa vyskytuje viac ako 1 000 pamiatok od jednoducho navŕšených kôp kameňov a tehiel až po majestátne chrámy, ktorým vládne Angkór Vat. Ten dal vybudovať Súrjavarman II. ako svoj chrám a hrobku. Veľa chrámov bolo reštaurovaných a spolu tak dnes predstavujú najkomplexnejšiu najväčšiu ukážku khmérskej architektúry.
V roku 2007 bolo pomocou satelitných snímok a ďalších techník zistené, že v predindustriálnom období išlo o najväčšie mesto na svete.[1] Pre porovnanie – známe mayské mesto Tikal v Guatemale bolo (podľa stavu poznania v roku 2007) asi 20-krát menšie. Samotné jadro mesta (t.j. Angkór Thom a Angkór Vat s bezprostredným okolím) sa rozkladalo od východu na západ na cca. 24 km, od severu na juh na 8 km. Na to nadviazalo ďalšie osídlenie okolo toho jadra, s celkovou rozlohou cca 3 000 km².
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ A comprehensive archaeological map of the world's largest preindustrial settlement complex at Angkor, Cambodia [online]. [Cit. 2013-09-25]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angkór (komplex stavieb)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angkor na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |