António de Oliveira Salazar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
António de Oliveira Salazar
portugalský ministerský predseda
portugalský ministerský predseda
Narodenie 28. apríl 1889
Vimeiro, Portugalsko
Úmrtie 27. júl 1970 (81 rokov)
Lisabon, Portugalsko
Podpis António de Oliveira Salazar, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons António de Oliveira Salazar

António de Oliveira Salazar (* 28. apríl 1889, Vimeiro - † 27. júl 1970, Lisabon) bol portugalský politik, ktorý bol v rokoch 19321968 ministerským predsedom Portugalska v roku 1951 krátko aj jeho prezidentom.

Narodil sa ako posledné z 11 detí do chudobnej rodiny. Študoval na teologickom seminári v rokoch 19001914 a chcel sa stať kňazom, ale seminár opustil a začal študovať ekonómiu na univerzite v Coimbre.

V roku 1928 sa stal po prevrate Antónia de Fragoso Carmona v roku 1926 ministrom financii. V roku 1932 sa stal ministerským predsedom v Carmonovej vláde. Počas jeho vlády došlo k zákazu socialistických, komunistických a fašistických politických strán. Roku 1933 zaviedol novú ústavu, ktorá mu zaručovala široké právomoci a nastolila autoritatívny režim. V tom istom roku vyhlásil "Estado Novo" (port. Nový štát), plán, ktorý mal za úlohu pozdvihnúť životnú úroveň Portugalska, ktoré bolo v tom čase jednou z najchudobnejších zemí Európy.

V období občianskej vojny v Španielsku podporoval Franca z obavy pred komunizmom. V druhej svetovej vojne vyhlásilo Portugalsko neutralitu, vo vojne bolo iba s Japonskom, ktoré obsadilo Východný Timor. Vo vojnovom období taktiež poskytlo Azory spojencom.

V roku 1949 sa pod Salazarovým vedením Portugalsko stalo členom NATO, čím sa zapojilo do boja proti komunizmu počas Studenej vojny. Portugalsku bola ponúknutá pomoc v rámci Marshallovho plánu, no bola odmietnutá. Roku 1951 sa stal nakrátko prezidentom, no sám chápal túto funkciu len ako dočasnú a po zvolení Francisca Craveira Lopesa odstúpil.

Roku 1968 utrpel vážne zranenie mozgu, pri páde z kresla. Ostal mu titul ministerského predsedu, no prezident Américo Thomazem ho zbavil pracovných povinností.

Zomrel 27. júla 1970 v Lisabone, kde sa konala aj posledná rozlúčka s ním a po nej bolo jeho telo prevezené do rodného mesta a tam bolo aj pochované.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]