Antignótos (sochár)
Antignótos (starogr. Ἀντίγνωτος – Antignótos) bol grécky sochár z prelomu 1. storočia pred Kr. a 1. storočia.[1]
Antignótos, grécky sochár neoattickej školy, tvoril v časoch vlády rímskeho cisára Augusta (v rokoch cca 27 pred Kr. – 19).[1] Nezachovali sa žiadne jeho sochy, ale v Aténach sa našli tri jeho menom signované mramorové podstavce zo sôch. Podľa fragmentárneho nápisu na podstavci, objavenom pri aténskom Asklépieione na južnom svahu Akropoly, na ňom stála socha nejakej významnej rímskej osoby (nápis je poškodený, možno Marcus .....?).[2] Ďalšie dva podstavce, nájdené na aténskej Akropole, boli základňami sôch tráckych kráľov z kmeňa Sapaioi, a to Kotysa[3] (vládol v rokoch 42 – 31 pred Kr.) a jeho otca Rhaskuporisa, syna Kotysovho (vládol v rokoch 48 – 42 pred Kr.,[4] ktorého nápis hlása:
| [ὁ δῆμος] βασιλέα Ῥασκούποριν Κότυος ἀρετῆς ἕνεκεν τῆς εἰς ἑατόν. Ἀντίγνωτος ἐποίησεν. |
preklad: démos kráľovi Rhaskouporisovi, synovi Kotysa ctenému zasvätil (z vďaky venoval) samému. Antignótos zhotovil |
- - text v starogréčtine[5]
Vzhľadom na historické udalosti v rokoch rímskej občianskej vojny medzi Octavianom a Antoniom (hlavne pred bitkou pri Aktiu v roku 31 pred Kr.), Trácia zohrávala dôležitú úlohu v dodávkach obilia do Atén z čiernomorskej oblasti (dodávky z Egypta boli veľmi obmedzené).[4]
Rímsky spisovateľ Plínius vo svojej prírodopisnej encyklopédii Naturalis historia uvádza, že Antignótos (Antignotus) bol autorom portrétnych sôch filozofov, zápasníkov, atlétov (perixyomenum, atlét, ktorý sa čistí = apoxyomenos?) a súsošia tyranobijcov Harmodia a Aristogeitóna.[6] Zrejme tu ide o umelca, ktorý zhotovoval kópie najslávnejších klasických diel.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antignotos [1]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 4138 [2]
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3443 [3]
- ↑ a b Haritini Kotsidu. TIME KAI DOXA. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. ISBN 978-30-5007-743-7. S. 87-88[4].
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG II² 3442 [5]
- ↑ Plinius, Naturalis Historia, 34,86.