Antimykotikum
Antimykotiká alebo antifungálne látky sú látky, ktoré sa používajú na liečbu fungálnych infekcií (mykóz) spôsobených patogénnymi hubami, typicky plesňami a kvasinkami. Ich hlavným účelom je narušenie štruktúry či životného cyklu patogénnych húb s cieľom zneškodniť ho a ochrániť tak hostiteľský organizmus.
Fungálna infekcia[upraviť | upraviť zdroj]
Ako fungálne infekcie sa označujú choroby spôsobené patogénnymi mikroorganizmami, medzi ktoré patria predovšetkým plesne a kvasinky. Môže ísť o pomerne bežné ochorenia kože, vlasov či nechtov, ale aj o invazívne infekcie s veľmi vysokou mortalitou.
Invazívne fungálne infekcie sú veľmi vážne ochorenia, ktoré sa v poslednej dobe vyskytujú čoraz častejšie.[1] Tieto ochorenia napadajú najmä jedincov s oslabenou imunitou, napr. pacientov po transplantáciách, trpiacich nádorovým ochorením či ochorením AIDS. Pre takýchto pacientov predstavujú mykózy vážnu hrozbu a majú často fatálne dôsledky.[2] Z tohto dôvodu je nutné venovať pozornosť vývoju účinných liekov s cieľom zmierniť dopad týchto infekcií na ľudský organizmus. Väčšina už známych antimykotík funguje na princípe inhibície syntézy bunkovej steny, plazmatické membrány alebo bunkového delenia pôvodcu ochorenia.[2] Liečba systémových fungálnych infekcií je však veľmi zdĺhavá a neefektívna. Problémom je jednak všeobecný nedostatok nových skupín antifungálnych liečiv, ale aj vzrastajúca rezistencia proti týmto látkam.[3]
Pôsobenie antimykotík[upraviť | upraviť zdroj]
Antifungálne liečivá sa zameriavajú na niektorý z fungálnych bunkových kompartmentov a narúšajú ich napr. inhibíciou syntézy kľúčových metabolitov. Medzi najčastejšie ciele patrí bunková stena, plazmatická membrána či bunkové jadro.[2]
Bunková stena[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi známe zlúčeniny, ktoré narúšajú fungálnu bunkovú stenu, patria echinokandíny (napr. kaspofungín).[2] Tieto antimykotiká nachádzajúce využitie v liečbe kandidóz a aspergilóz sa viažu na enzýmový komplex 1,3-β-glukánsyntázu, čím inhibujú syntézu 1,3-β-glukánu a spôsobujú lýzu bunky.[4]
Cytoplazmatická membrána[upraviť | upraviť zdroj]
Na komponenty plazmatickej membrány cielia predovšetkým azoly (napr. ketokonazol alebo flukonazol) a polyény (napr. amfotericín B).[2] Azolové antimykotiká inhibujú enzým zodpovedný za tvorbu hlavného sterolu fungálnej bunkovej membrány – ergosterolu. Naopak o niečo toxickejší amfotericín B sa na ergosterol priamo viaže, čím sa v membráne vytvoria póry, čo spôsobuje únik intracelulárneho obsahu do mimobunkového prostredia.
Bunkové jadro[upraviť | upraviť zdroj]
Za inhibíciu bunkového delenia sú potom zodpovedné napr. fungicídne látky griseofulvín a flucytozín (5-fluorocytozín). Griseofulvín svojou väzbou na tubulín obmedzuje funkciu mikrotubulov a bráni priebehu mitózy.[5] Flucytozín je analóg pyrimidínu, ktorý po prevedení na 5-fluorouridíntrifosfát (5-FUTP, nukleotid s 5-fluorouracilom ako bázou) inhibuje syntézu proteínov a po prevedení na 5-fluorodeoxyuridínmonofosfát (5-FdUMP) inhibuje enzým tymidylátsyntázu a tým i tvorbu nukleových kyselín.[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ BROWN, Gordon D.; DENNING, David W.; GOW, Neil A. R.. Hidden Killers: Human Fungal Infections. Science Translational Medicine, 2012-12-19, roč. 4, čís. 165. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1946-6234. DOI: 10.1126/scitranslmed.3004404.
- ↑ a b c d e HOLEČKOVÁ, Petra; GREGOROVÁ, Jana. Antiemetic treatment in cancer patients. Onkologie, 2018-10-15, roč. 12, čís. 5, s. 242–246. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1802-4475. DOI: 10.36290/xon.2018.044.
- ↑ VERWEIJ, Paul E; SNELDERS, Eveline; KEMA, Gert HJ. Azole resistance in Aspergillus fumigatus: a side-effect of environmental fungicide use?. The Lancet Infectious Diseases, 2009-12, roč. 9, čís. 12, s. 789–795. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1473-3099. DOI: 10.1016/s1473-3099(09)70265-8.
- ↑ LIMA, Soraia L.; COLOMBO, Arnaldo L.; DE ALMEIDA JUNIOR, João N.. Fungal Cell Wall: Emerging Antifungals and Drug Resistance. Frontiers in Microbiology, 2019-11-21, roč. 10. Dostupné online [cit. 2024-03-09]. ISSN 1664-302X. DOI: 10.3389/fmicb.2019.02573.
- ↑ ARIS, Parisa; WEI, Yulong; MOHAMADZADEH, Masoud. Griseofulvin: An Updated Overview of Old and Current Knowledge. Molecules, 2022-10-18, roč. 27, čís. 20, s. 7034. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. ISSN 1420-3049. DOI: 10.3390/molecules27207034. (po anglicky)
- ↑ VERMES, A.; GUCHELAAR, H.-J.; DANKERT, J.. Flucytosine: a review of its pharmacology, clinical indications, pharmacokinetics, toxicity and drug interactions [online]. academic.oup.com, 2000-08-01, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online.
