Preskočiť na obsah

Anton Habovštiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anton Habovštiak
slovenský jazykovedec, etnograf, spisovateľ, publicista, zberateľ ľudovej slovesnosti
Narodenie22. september 1924
Krivá, ČSR
Úmrtie14. apríl 2004 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko

PhDr. Anton Habovštiak, CSc. (* 22. september 1924, Krivá – † 14. apríl 2004, Bratislava) bol slovenský jazykovedec, etnograf, spisovateľ, publicista a zberateľ ľudovej slovesnosti. Jeho manželka bola Katarína Habovštiaková.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa na Orave v roľníckej rodine. Navštevoval Gymnázium v Trstenej a v Dolnom Kubíne a v rokoch 1946 – 1951 filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave.

Po ukončení štúdia na fakulte pracoval do roku 1994 v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia Gemeru.

Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci Atlas slovenského jazyka. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod slovenského jazyka vôbec a na základe slovotvorných prejavov považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie.

Anton Habovštiak veľmi horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine, do čoho veľmi nabádal spisovateľov, novinárov i publicistov. Poukazoval na to, že ide o obrovské národné bohatstvo vytvorené po stáročia našimi ľuďmi.

Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú Oravské nárečia, kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj dedín od miestnych rozprávačov. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci Oravci o svojej minulosti, kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach.

Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s roľníkmi, pastiermi, drevorubačmi, pltníkmi a remeselníkmi zachytil stovky najrôznejších povestí, rozprávok aj mýtov, ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh.

Ako prvá mu vyšla v roku 1963 zbierka: Pastierik a zbojníci. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: Poklad nad všetky poklady, O kaštieli v šírom poli, Tri píšťalôčky, Kukučkine slzy, Zakliate ovečky pod Rozsutcom a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: Dni sviatočné a všedné, Oravské chodníčky, Kráľ nad kráľmi sa narodil a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román Plátenícka pieseň zo života oravských plátenníkov z hornej Oravy. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: Volanie domova, Aj také sú božie cesty, Mať moja, mať moja a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla 2004 v Bratislave.

Manželka Katarína Habovštiaková napísala autobiografické dielo Môj život s Antonom Habovštiakom (2009) v ktorom sumarizuje manželovu prácu a životné osudy.[1]

  • 1979 - Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra, Slovenskej akadémie vied, za zásluhy v spoločenských vedách
  • 1984 - Zlatá čestná plaketa Ľudovíta Štúra, Slovenskej akadémie vied, za zásluhy v spoločenských vedách
  • 1984 - Cena Slovenského literárneho fondu
  • 1985 - Okresné vyznamenanie za zásluhy o výstavbu Oravy
  • 1987 - Cena SAV (člen kolektívu)
  • 2003 - Cena Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu, za rok 2003, za dielo Slovenské povesti
  • 2004 - Fra Angelica, od Rady KBS pre vedu, vzdelania a kultúru, za prínos kresťanských hodnôt do umenia
  • 2004 - Prémia Literárneho fondu za knihu Slovenské povesti, in memoriam
  • 2005 - Pribinov kríž I. triedy, In memoriam [2]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Habovštiak od nás úplne neodišiel [online]. orava.sme.sk, 19. september 2009. Dostupné online.
  2. Ivor Ripka. Pribinov kríž I. triedy Antonovi Habovštiakovi [online]. Slovenská akadémia vied, 2005-01-07. Dostupné online.
  3. Oravské chodníčky [online]. Knižnica ÚEt SAV. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. SZENTESIOVÁ, Lenka. Môj život s Antonom Habovštiakom – Katarína Habovštiaková [online]. Knižná revue 2010/18, 2011-01-26. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]