Anton Petrák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Anton Petrák
Narodenie14. apríl 1912
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie7. február 2009 (96 rokov)
Ružomberok, Slovensko
Národnosťslovenská
Známy vďakavojnový veterán

Generálmajor Ing. Anton Petrák (* 14. apríl 1912, Viedeň – † 7. február 2009, Ružomberok) bol slovenský vojnový veterán, účastník druhej svetovej vojny, príslušník zahraničného odboja.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Anton Petrák sa narodil 14. apríla 1912 vo Viedni rodičom českého pôvodu. Mladosť prežil v Bratislave. Vyrastal v prostredí slobodného Česko-Slovenska v duchu ideálov náboženskej, národnostnej i politickej tolerancie. V roku 1935 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave a v hodnosti poručíka bol prijatý za vojaka z povolania v Česko-slovenskej armáde. Ako mladý dôstojník slúžil vo vojenskej posádke Bratislava. Počas výkonu vojenskej služby pôsobil v pešom a tankovom vojsku na rôznych funkciách od funkcie veliteľa čaty až po náčelníka štábu tankovej brigády.[1]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozbití predvojnovej ČSR ušiel cez Budapešť, Belehrad a Bejrút do Francúzska. Vo Francúzsku viedol výcvik brancov. Neskôr odišiel do Spojeného kráľovstva, kde sa prihlásil do česko-slovenskej parašutistickej jednotky. Prešiel funkciami inštruktor, cvičiteľ, tlmočník a veliteľ roty sprievodných zbraní. Po vylodení spojencov v Normandii velil rote v prístave Dunkerque. Osobne ho za vojenské zásluhy vyznamenal maršal Montgomery. V roku 2004 mu bol udelený rad - Rytier čestnej légie Francúzskej republiky.[1]

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne sa ako veliteľ roty vrátil späť do vlasti k rodičom a snúbenici. Roku 1948 absolvoval Vysokú vojenskú školu v Prahe. V hodnosti major bol 8. novembra 1949 prepustený z vojenskej služby. Ako bývalý legionár západného frontu, v komunistickom režime čelil vykonštruovaným obvineniam z protištátnej činnosti a velezrady. Bol kruto vypočúvaný a nakoniec aj uväznený. Roku 1960 sa vďaka prezidentskej amnestii dostal na slobodu. Čiastočne ho roku 1968 rehabilitovali. Úplnej rehabilitácie sa dožil až v roku 1990. Vtedy bol povýšený do hodnosti generálmajora.[2]

Anton Petrák zomrel 7. február 2009 v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok. Pochovaný je v Bratislave.[2]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Bol nositeľom mnohých ďalších česko-slovenských a zahraničných radov, vyznamenaní a medailí.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]