Antonín Sova
| Antonín Sova | |
 český básnik a prozaik | |
| Narodenie | 26. február 1864 Pacov, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 16. august 1928 (64 rokov) Pacov, Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Antonín Sova |
Antonín Sova (* 26. február 1864, Pacov[1] – † 16. august 1928, Pacov) bol český básnik a prozaik, 1. riaditeľ Mestskej knižnice v Prahe.
Rodinný pôvod[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho otec bol vidieckym učiteľom a regenschorim. Od roku 1855 učil v juhočeskom Pacove, ktorý dnes leží v kraji Vysočina. Tu sa tiež 26. februára 1864 na miestnom zámku narodil Antonín Sova. Roku 1866 sa rodina presťahovala do blízkeho Lukavca. Otec bol prvým básnikovým učiteľom aj v oblasti umenia, najmä hudby. Citovo však bol Sova viazaný viac k matke. Jej smrť roku 1879 a otcov nový sobáš patrili k intenzívnym zážitkom, ktoré sa neskôr objavili v niekoľkých spisovateľových dielach.[2]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Veľký význam pre básnickej zrenie Sovu malo Lukavecké priateľstvo so sestrami básnika Jaroslava Vrchlického, ktoré mu priblížili poéziu lumírovcov. Gymnázium Sova študoval najprv v Pelhřimove, Tábore a od roku 1880 v Písku, kde v polovici 80. rokov maturoval. Prvé básnické príspevky uverejnil ešte za stredoškolských štúdií pod pseudonymom Ilja Georgov.
Po maturite odišiel do Prahy študovať právo, ale zanedlho musel pre nedostatok finančných prostriedkov štúdií zanechať a vrátiť sa domov. S pomocou básnika A. Heyduk, s ktorým sa zoznámil v Písku, a J. Vrchlického sa roku 1886 uchytil v Ottovom slovníku náučnom a o rok neskôr nastúpil miesto pisára-protokolistu v zdravotnom referáte pražského magistrátu. Aktívne sa zúčastnil práce v spolku beletristov Máj a v literárnom odbore Umeleckej besedy. Roku 1892 navštívil Taliansko. Roku 1895 podpísal kolektívne vystúpenie spisovateľov a publicistov manifest Českej moderny. V rokoch 1898 – 1920 bol riaditeľom pražskej mestskej knižnice. V tejto funkcii bol vyslaný roku 1901 na exkurziu do knižníc v Nemecku a Belgicku. Ťažká, bolestná choroba (s najväčšou pravdepodobnosťou syfilis[3]), ktorá sa u Sovu prejavila už pred svetovou vojnou, mu nakoniec znemožnila voľný pohyb. Zomrel 16. augusta 1928 v Pacove.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho dielo bolo ovplyvnené realizmom, symbolizmom a impresionizmom. V neskoršej dobe sa sústredil na prírodnú a subjektívnu lyriku. Jeho prírodná lyrika je spojená s juhočeským krajom, jeho milostná poézia je písaná piesňovou formou.
Sova svojimi dielami útočil proti spoločnosti a dával najavo protispoločenské postoje celé mladé generácie. V jeho dielach sa zároveň objavuje vlastenectvo a hľadanie morálnych a spoločenských hodnôt.
Poézia[upraviť | upraviť zdroj]
- Realistické sloky (1890), realistická zbierka
- Lyrika lásky a života
- Květy intimních nálad (1891), impresionistická prírodná lyrika, náladové obrazy, obrazy českej krajiny, vizuálny dojem, do krajiny premieta svoje duševné stavy.
- Z mého kraje (1893), impresionistická prírodná lyrika.
- Soucit i vzdor (1894)
- Zlomená duše (1896), symbolistická zbierka, mladá generácia, rozpor medzi snom a skutočnosťou, v tomto diele sa A. Sova rozchádza so spoločnosťou, písané voľným veršom.
- impresionizmus
- Vybouřené smutky (1897), symbolistická zbierka
- Údolí nového království (1900)
- Ještě jednou se vrátíme (1900), symbolistické dielo
- Dobrodružství odvahy (1906)
- Zápasy a osudy
- Zpěvy domova (1918), vlastenecká poézia, reakcia na 1. svetovú vojnu, odpor k vojne, obavy o osud národa, o krajinu.
- Drsná láska (1927), impresionistické dielo
- Krvácející bratrství (1920)
- Básníkovo jaro (1921)
- Jasná vidění (1922)
- Básně nesobeckého srdce (1922)
- Naděje a bolesti (1924)
- Krvácející bratrství – odpor k vojne, objavuje sa tu symbol červenej zástavy
- Vrchol lásky (1989), vybral, usporiadal a doslov napísal Jaromír Pelc – verše, odrážajúce Sovovu milostnú a manželskú dezilúziu (ISBN 80-204-0058-3)
Próza[upraviť | upraviť zdroj]
- Ivův román (1902)
- Pankrác Budecius, kantor – novela o vidieckom kantorovi z konca 18. storočia
- Výpravy chudých (1903)
- O milování, lásce a zradě (1909)
- Tóma Bojar (1910)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Matriční záznam o narození a křtu
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Čeští spisovatelé 19. a počátku 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1982. Kapitola Antonín Sova, s. 241.
- ↑ Syfilis je věčná, Týden 4. 6. 2007
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antonín Sova na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonín Sova
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- E-kniha k 150. výročiu Antonína Sovy, básnika a riaditeľa Mestskej knižnice v Prahe