Arcibiskupský palác (Trnava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súsošie sv. Jozefa, v pozadí Arcibiskupský palác.

Arcibiskupský palác je renesančná poschodová budova v Trnave z roku 1562. Bola postavená na starších gotických základoch. Koncom 16. storočia boli pristavané dvorové krídla. V roku 1615 vybudovaná trojosová architektúra pre archív a knižnicu. Do roku 1820 v arcibiskupskom paláci nepretržite sídlili arcibiskupi. Domov viacerých oltárnych bratstiev.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Arcibiskupský palác stojí južne od Dómu sv. Miluláša. Palác s uzavretým nadvorím dal v roku 1562 vybudovať arcibiskup Mikuláš Oláh ako svoju rezidenciu. Arcibiskupský palác bol do roku 1820 sídlom ostrihomských arcibiskupov. Renesančný arcibiskupský palác postavili na mieste starších stredovekých domov, z gotických prvkov sa zachovali okná kaplnky vo dvore. Rozsiahla baroková prestavba mesta a mladšie slohové obdobia sa v porovnaní s ostatnou architektúrov paláca dotkli v podstatne menšom rozsahu. Vzhľadom na renesančné prvky v podobe klenieb a portálov zachovaných v interiéri sa považuje za reprezentatívnu ukážku trnavskej renesancie. Pod severným krídlom rovnobežným s farským kostolom sa nachádza rozľahlá, pôvodne viac podlažná pivnica pripomínajúca pivnice pod hradom Červený Kameň. Priečelie paláca zdobia kamenné erby M. Oláha, J. Szelepcsényiho a erb arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý pre potreby knižnice, tlačiarne a archívu nechal v roku 1615 na severnej strane pristaviť krídlo smerujúce do námestia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Kazimír, Daniela Zacharová: Trnava na starých pohľadniciach, DAJAMA, 2007

Súradnice: 48°22′43″S 17°35′32″V / 48,3786°S 17,5922°V / 48.3786; 17.5922