Aristides z Atén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sv. Aristides z Atén (byzantská ikona)

Marcianus Aristides (Aristeides) z Atén alebo Aristidis Aténsky[1] (Αριστείδης ο Αθηναίος) bol antický kresťanský autor. Žil v prvej polovici 2. storočia a sám seba označoval za filozofa. Je známy ako autor diela Apológia. V katolíckej i ortodoxnej cirkvi je uctievaný ako svätec. Jeho sviatok sa v katolíckej cirkvi slávi 31. augusta, v ortodoxnej cirkvi 13. septembra.

Život[upraviť | upraviť kód]

Detaily z Aristidovho života nie sú známe. Každopádne sa však považuje za jedného z prvých kresťanských apologétov, jeho spis, nazvaný jednoducho Apológia, je najstaršou zachovanou kresťanskou apológiou. Rovnako ako jeho súčasník Quadratus z Atén aj on sa v tomto svojom diele obracia priamo na vtedajšieho rímskeho cisára.

Spis Apológia je napísaný jednoduchým, no elegantným štýlom. Vysvetľuje v ňom kresťanský pohľad na svet a pokúša sa presvedčiť cisára, že sú to práve kresťania, ktorí uctievajú toho pravého Boha.

Apológia bola dlho považovaná za stratenú. Všetko, čo bolo o Aristidovi a jeho diele známe, sa opieralo len o niekoľko zmienok v dielach Euzébia Cézarejského a Hieronyma. Až v roku 1878 sa v Benátkach našiel a bol publikovaný rozsiahly arménsky fragment Apológie. Britský biblista James Rendel Harris nakoniec v roku 1889 objavil v Kláštore sv. Kataríny na vrchu Sinaj kompletný sýrsky preklad tohto spisu. Armitage Robinson neskôr preukázal, že grécky text byzantského románu Barlaam a Jozafát (Βίος Βαρλαάμ καί Ιωάσαφ) obsahuje veľkú časť Aristidovej Apológie zakomponovanú do repliky jednej z postáv.

Ukážka z textu Apológie[upraviť | upraviť kód]

„Ja však tvrdím, že Boh nebol splodený ani (inak) utvorený, nikto ho nedokáže neobsiahnuť, no on obsiahne všetko. Tvrdím, že je sám v sebe jestvujúcou formou, nemá počiatok ani koniec, nemôže zaniknúť, je nesmrteľný, dokonalý a nepochopiteľný. Keď som povedal, že je dokonalý, znamená to, že nemá nijaké nedostatky ani chyby a ani nič nepotrebuje, no všetko potrebuje jeho. Povedal som, že nemá počiatok. Čo totiž má počiatok, má aj koniec. A čo má koniec, mení sa a zaniká. Nemá nijaké meno, pretože všetko, čo má meno, patrí ku stvorenstvu. Nemá nijaký tvar a nie je ani zložený z nijakých údov, pretože kto také niečo má, patrí k útvarom. Nie je muž ani žena. Nebesá ho neobsiahnu, no on ich obsiahne a obsiahne aj všetko viditeľné i neviditeľné.“

(Aristides z Atén: Apológia, 1. kapitola, úryvok)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  1. ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 54.
  • Bernard Pouderon u.a. (Hrsg.): Aristides, Apologie (= Sources chrétiennes 470). Les Éditions du Cerf, Paris 2003
  • Kaspar Julius (Übersetzer): Des Aristides von Athen Apologie (= Bibliothek der Kirchenväter 12, 1. Band). Kösel, Kempten und München 1913, S. 3-54
  • Michael Lattke: “Die Wahrheit der Christen in der Apologie des Aristides. Vorstudie zu einem Kommentar”. In: M. Lang (Hrsg.): Ein neues Geschlecht? Entwicklung des frühchristlichen Selbstbewusstseins. Vandenhoeck & Ruprecht, Göttingen 2014, S. 215-235
  • Michael Lattke: "Der Tod Jesu Christi in der Apologie des Aristides. Eine Fallstudie mit forschungsgeschichtlicher Einleitung und Bibliographie". In: Early Christianity 1, 2010, S. 575-601
  • Michael Lattke: "Greek Words in the Syriac Text of the Apology of Aristides". In: G.A. Kiraz (ed.): Malphono w-Rabo d-Malphone: Studies in Honor of Sebastian P. Brock. Gorgias Press, Piscataway, NJ 2008, pp. 383-403
  • Michael Lattke: "War der Apologet Aristides ein Mann von Bildung?" In: F.R. Prostmeier (Hrsg.): Frühchristentum und Kultur. Herder, Freiburg u.a. 2007, S. 35-74
  • Berthold Altaner, Alfred Stuiber: Patrologie. Leben, Schriften und Lehre der Kirchenväter. 8. Auflage, Herder, Freiburg 1978, S. 64-65
  • Jean Pépin, Jean-Pierre Mahé: Aristide d'Athènes. In: Richard Goulet (Hrsg.): Dictionnaire des philosophes antiques, Band 1, CNRS, Paris 1989, ISBN 2-222-04042-6, S. 366–368
  • Samuel Raz: Abgrenzung in Aristides Apologie. Ein Beitrag zur Debatte um frühchristliche Identität. aventinus varia Nr. 42 [29. Oktober 2013], in: aventinus, URL: [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aristides von Athen na nemeckej Wikipédii.