Asklépiades z Aradu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Asklépiadova mozaika, Dom delfínov, Délos

Asklépiades (starogr. Ἀσκληπιάδης) bol grécky mozaikár v 2. storočí pred Kr.[1]

Asklépiades, umelecký mozaikár z fenického Aradu (dnes v západnej Sýrii), tvoril približne v druhej polovici 2. stor. pred Kr.[1] Z jeho mozaikovej tvorby je známa len jediná podlahová mozaika z ostrova Délos, a to vďaka tomu, že bola autorom signovaná (táto signatúra je však už len fragmentárna).

[Ἀσκλη]πιάδης Ἀράδιο[ς] ἐπ̣ο̣ίει. preklad: [Asklé]piades z Aradu zhotovil
- text v starogréčtine[2]

Túto mozaiku našli vo dvore tzv. Domu delfínov. V porovnaní s inými mozaikami objavenými na ostrove Délos má neobvyklý vzhľad. Je štvorcová s vpísaným kruhom (okrúhly tvar mozaiky je na ostrove vzácny), ktorý je orámovaný kvetinovými girlandami a meandrami. Vzniknuté rohy sú vyplnené dvojicami delfínov, na ktorých sedia drobné postavičky odeté v chitóne nesúce insígnie rôznych božstiev (tyrsus, caduceus, trojzubec a jeden objekt, ktorý kvôli poškodeniu chýba).[3] Ďalšou zaujímavosťou je prevedenie figúr, zatiaľ čo delfíny sú vytvorené formou opus tessellatum, ktorá bola vyrábaná z čiernych a bielych kocôčok vo veľkostiach zhruba od pol do troch centimetrov (tvorili sa z nich väčšinou geometrické obrazce), postavy na nich sú dobrou ukážkou formy opus vermiculatum, ktorá sa naopak skladala z veľmi malých dielikov, často menších ako pol centimetra, ukladaných veľmi presne nahusto vedľa seba (používala sa hlavne na obrysové kresby, jemné farebné prechody a tieňovanie).[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Jean Charbonneaux, Roland Martin, François Villard, G. Braziller, 1973, Hellenistic art (330-50 B.C.), str. 391 [1]
  2. Inscriptiones Graecae, ID 2497 [2]
  3. Katherine M. D. Dunbabin. Mosaics of the Greek and Roman World. Cambridge : Cambridge University Press, 1999. ISBN 978-05-2100-230-1. S. 33-35. [3]
  4. Birgit Tang. Delos, Carthage, Ampurias. Roma : L'Erma di Bretschneider, 2005. ISBN 978-88-8265-305-7. S. 45-46. [4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]