Vegetatívny nervový systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Autonómne nervy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vegetatívny alebo autonómny nervový systém (sústava) (VNS) je po somatickom druhou hlavnou súčasťou periférneho nervového systému. Je to systém až na vzácne výnimky neovládateľný vôľou a tvorí ho osobitná skupina periférnych nervov. Jeho úlohou je regulácia vnútorného prostredia organizmu, inervuje hladkú svalovinu ciev, tráviacej trubice, endo- i exokrinné žľazy a má úzke prepojenie s endokrinným systémom.

Od somatického nervového systému sa autonómny neodlišuje iba funkčne, ale aj morfologicky a anatomicky. Na rozdiel od spinálnych nervov je cesta z CNS k cieľovému orgánu dvojneurónová. V CNS leží tzv. pregangliový neurón, ktorého axón sa prepája vo vegetatívnom gangliu s neurónom, ktorý sa označuje ako postgangliový. Nervové vlákna v podobe samostatných alebo ako súčasť spinálnych nervov motoricky inervujú hladké svaly, sú v stenách vnútorných orgánov, ciev, vývodov žliaz.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vegetatívny nervový systém sa delí na dva samostatné funkčné celky:

  • pars sympathica alebo skrátene sympatikus – pripravuje organizmus na záťaž (útok, útek; zvyšuje krvný tlak, tep srdca, rozširuje priedušky a pod.)
  • pars parasyphatica alebo skrátene parasympatikus – pripravuje organizmus na získavanie energie/trávenie (zvyšuje peristaltiku a činnosť žliaz tráviacej trubice, upravuje termoreguláciu, tlmí sympatikus a pod.)
  • pars enterica – novoobjavený systém samostatnej siete nervových buniek tráviacej trubice, za normálnych okolností regulovaný sympatikom a parasympatikom, no po ich "odpojení" schopný samostatne fungovať a zabezpečiť základné tráviace funkcie

Pôsobenie sympatika a parasympatika[upraviť | upraviť zdroj]

Na prvý pohľad je antagonistické, platí to však len pre tráviacu sústavu.

Orgán alebo funkcia Sympatikus Parasympatikus
srdce, obehová sústava zrýchlenie činnosti spomalenie činnosti
krvný tlak zvýšenie zníženie
tepny stiahnutie rozšírenie
hladká svalovina
zrenice rozšírenie zúženie
priedušky rozšírenie zúženie
žalúdok a črevo tlmenie peristaltiky zrýchlenie peristaltiky
močový mechúr stiahnutie sfinktera stiahnutie detruzora
žľazy
slinné zastavenie sekrécie vylučovanie
steny žalúdka zastavenie sekrécie vylučovanie
pankreas zastavenie sekrécie vylučovanie
potné žľazy malé množstvo lepkavého potu väčšie množstvo riedkeho potu
dreň nadobličiek vylučovanie zastavenie sekrécie
Langerhansove ostrovčeky zastavenie sekrécie vylučovanie
Hospodárenie so sacharidmi hyperglykémia hypoglykémia
metabolizmus katabolizmus anabolizmus
teplota tela zvyšuje znižuje
sekrécia znižuje zvyšuje

Neuromediátory VNS[upraviť | upraviť zdroj]

Pregangliové bunky používajú ako neuromediátor acetylcholín a rôzne neuropeptidy, ktoré sa viažu na nikotínový acetylcholínový receptor postgangliovej bunky. Postgangliové bunky parasypatika využívajú acetylcholín, viažúci sa na muskarínový receptor. Postgangliové bunky sympatika využívajú norepinefrín, viažúci sa na alfa- alebo beta-adrenergné receptory.

Vegetatívny (viscerálny) reflexný oblúk[upraviť | upraviť zdroj]

Reflexný oblúk VNS má niekoľko typických odlišností:

  • odstredivá dráha je tvorená dvomi neurónmi, pričom nahromadenia tiel centrálnych buniek tvoria už vyššie spomínané vegetatívne gangliá
  • vegetatívne gangliá sa nachádzajú po stranách chrbtice (paravertebrálne g.), pred chrbticou (prevertebrálne g.) a v blízkosti cieľových orgánov
  • axóny VNS len zriedka tvoria samostatné nervy; do cieľových orgánov vstupujú v rámci somatického nervu alebo v podobe nervovej pletene pozdĺž tepien (tzv. autonómne plexy)
  • takmer všetky vegetatívne nervy či pletene sú zmiešané a obsahujú odstredivé i dostredivé dráhy

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Nervové dráhy, s. 61-64. (česky)