Ašot I. (kuropalat)
| Ašot I. | |
| gruzínsky vojvodca (eristav), kuropalat | |
.jpg) Ašot I. drží vo svojich rukách kláštor, basreliéf kláštora Opiza, prvá štvrtina 9. storočia | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bagrationovci |
| Panovanie | 786 – 826/830 ako kuropalat od cca. 813 |
| Predchodca | Adarnase I. / Stephanoz IV. |
| Nástupca | Bagrat I. |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | gruz. აშოტ I დიდი – Ašot I. Didi gruz. შოტ I კურაპალატი – Ašot I. Kuropalat(i) |
| Narodenie | pred 786 |
| Úmrtie | 29. január 826[1]/829[2]/830[3] Doliskana |
| Vierovyznanie | (gruzínske) kresťanstvo |
| Rodina | |
| Otec | Adarnase I. |
| Odkazy | |
 | Ašot I. (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Ašot I. (gruz. აშოტ I დიდი – Ašot I. Didi alebo gruz. შოტ I კურაპალატი – Ašot I. Kuropalat(i); * pred 786 – † 29. január 826[1]/829[2]/830[3], Doliskana[1]) bol gruzínsky vojvodca (eristav) a vládca Tao-Klardžetsku, ktorému vládol ako vazal Byzantskej ríše s titulom kuropalat. Pochádzal z rodu Bagrationovcov.[1][2][4]
Gruzínskou pravoslávnou cirkvou je uctievaný ako svätý[5] a jeho liturgická spomienka pripadá na 29. januára.[2]
Zahraničnou historiografiou býva niekedy zvaný aj ako Didi – Veľký.[3][2] Tento prívlastok však býva priznávaný aj jeho menovcovi Ašotovi I., ktorý ako kráľ vládol v Arménsku.[6]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ašot bol synom gruzínskeho vojvodcu Adarnesa I., ktorý vlastnil pôdu v Erušeti,[7] no jeho vzdialenejší pôvod je nejasný. Podľa arménskeho historika Vardana Veľkého mal byť potomkom Vasaka z rodu arménskych Bagratovcov, podľa iného prameňa (Smbat Davitis-dze) bol potomkom Guarama I., iberského vládcu zo 6. storočia.[2] Za rodný kraj Bagrationovcov býva tiež považovaný kraj Speri.[4]
Ašot bol pôvodne (786 – 809) vojvodcom (eristav) v Kartli, pričom jeho postavenie bolo uznané arabským kalifom, ktorému poskytol pomoc proti vzbúrenému emírovi Isma'ilovi z Tiflísu (dnešné Tbilisi). Postupne, snažiac sa oslobodiť ich obyvateľstvo od arabského jarma, rozšíril svoju moc do centrálnych oblastí Gruzínska. Sídlom Ašotovej moci bolo Bardavi (Partav, dnešný Azerbajdžan), Tbilisi a regióny okolo nich.[2]
V prvej polovici 9. storočia bojoval proti Arabom, ktorí sa snažili rozšíriť svoju moc na Kaukaze. Po porážke sa presídlil do Tao-Klardžetska a uznal byzantskú nadvládu. Byzantský cisár Lev V. Ašotovi udelil titul kuropalata a podporil Ašotove snahy o založenie nového panstva so sídlom v Artanudži.[3] Postupne sa Ašotove domény rozšírili na celý juhozápad Gruzínska. Podľa prameňov mal ovládať kraj od „od Klardžetska po Ksani“. Časť území pritom získal kúpou a časť vybojoval. Na svojom území mal podporovať činnosť cirkvi, obdarovával kláštory a založil kláštor Opiza.[2]
Počas bojov bol zradcami zavraždený v kostole v Doliskane, kde hľadal útočisko.[3] Po Ašotovej smrti sa gruzínske dŕžavy rozdelili medzi jeho deti, Adarnase II. získal Tao-Klardžetsko, Bagrat I. Karliu a Ibériu a tretí syn Guaram Džavachetiu a niektoré ďalšie menšie časti krajiny.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Ašot kuropalat. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.
- ↑ a b c d e f g h Gurgenidze, N.; Surguladze, M. AŠOT I VELIKIJ. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 4. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2002. [Cit. 2022-12-03]. Dostupné online. ISBN 5-89572-009-9. S. 229 – 230.
- ↑ a b c d e ASHOT, THE GREAT (?–ca. 830). In: MIKABERIDZE, Alexander. Historical Dictionary of Georgia. Lanham, Toronto, Plymouth : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Europe; zv. 50.) ISBN 0-8108-5580-1, 978-0-8108-5580-9. S. 150 – 151.
- ↑ a b Ašot I Didi Kuropalati (7??-826) In: Sakartvelos biograpiuli leksikoni [online]. Tbilisi: Sakartvelos parlamentis biblioteka, [cit. 2022-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Gruzínsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 369.
- ↑ GARSOÏAN, Nina G. AŠOT I THE GREAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
- ↑ a b SUNY, Ronald Grigor. The Making of the Georgian Nation, Second Edition. Bloomington : Indiana University Press, 1994. ISBN 978-0-253-20915-3. S. 29.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GABIDZASHIVILI, Enrico. ASCIOT KUROPALATI. In: Enciclopedia dei santi: Le Chiese orientali. Vol. I. (A - Gio). Roma : Città Nuova, 1998. (Bibliotheca sanctorum orientalium.) ISBN 88-311-9316-3. S. 482.