Bandikut králikovitý
| Bandikut králikovitý | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Macrotis lagotis | |
 Mapa rozšírenia bandikuta králikovitého Historický výskyt
Prirodzený výskyt
Reintrodukcia
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Bandikut králikovitý (Macrotis lagotis) je druh vačkovca z čeľade bandikutovité.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Dĺžka bandikúta králikovitého je 30 až 55 cm. Jeho hmotnosť je približne 2,5 kg. Tohto vačkovca veľmi výstižne charakterizuje jeho meno, má nad mieru veľké uši a dlhé zadné nohy, ktoré mu, predovšetkým vo chvíli, keď poskakuje, prepožičiava vzhľad králika. Pomocou silných predných nôh hĺbi bandikut králikovitý dlhé a hlboké nory, ktorých dĺžka niekedy presahuje tri metre, a ktoré sú takmer dva metre hlboké. Svoju noru opúšťa iba v noci, kedy hľadá potravu. Živí sa hmyzom, ale aj semenami, plodmi a hubami.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Kedysi bol rozšírený vo všetkých suchých oblastiach Austrálie s výnimkou severu, v súčasnosti žije už len v niekoľko oddelených populáciách v strednej Austrálii. Najprv obýval najrôznejšie savany a trávnaté biómy, v súčasnosti ho však stretneme už len v oblastiach, kde prevláda trojzub pichľavý a v akáciovej buši, to znamená v extrémne suchých oblastiach.
Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bandikut králikovitý patrí medzi zraniteľné druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, druh má približne 20 subpopulácií, z časti prirodzené a z časti reintrodukované.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Slovenský názov podľa knihy Zviera
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bandikut králikovitý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bandikut králikovitý
