Bandikut králikovitý

	Bandikut králikovitý
Stupeň ohrozenia
	(globálne)
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	vačkovce (Marsupialia)
Rad (ordo)	bandikuty (Peramelemorphia)
Čeľaď (familia)	bandikutovité (Peramelidae)
Rod (genus)	bandikut (Macrotis)
Druh (species)	bandikut králikovitý (M. lagotis)
Vedecký názov
	Macrotis lagotis
	; Mapa rozšírenia bandikuta králikovitého; Historický výskyt Prirodzený výskyt Reintrodukcia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Bandikut králikovitý (Macrotis lagotis) je druh vačkovca z čeľade bandikutovité.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka bandikúta králikovitého je 30 až 55 cm. Jeho hmotnosť je približne 2,5 kg. Tohto vačkovca veľmi výstižne charakterizuje jeho meno, má nad mieru veľké uši a dlhé zadné nohy, ktoré mu, predovšetkým vo chvíli, keď poskakuje, prepožičiava vzhľad králika. Pomocou silných predných nôh hĺbi bandikut králikovitý dlhé a hlboké nory, ktorých dĺžka niekedy presahuje tri metre, a ktoré sú takmer dva metre hlboké. Svoju noru opúšťa iba v noci, kedy hľadá potravu. Živí sa hmyzom, ale aj semenami, plodmi a hubami.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Kedysi bol rozšírený vo všetkých suchých oblastiach Austrálie s výnimkou severu, v súčasnosti žije už len v niekoľko oddelených populáciách v strednej Austrálii. Najprv obýval najrôznejšie savany a trávnaté biómy, v súčasnosti ho však stretneme už len v oblastiach, kde prevláda trojzub pichľavý a v akáciovej buši, to znamená v extrémne suchých oblastiach.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bandikut králikovitý patrí medzi zraniteľné druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, druh má približne 20 subpopulácií, z časti prirodzené a z časti reintrodukované.^[1]