Baracký jarok
| Baracký jarok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Skalica |
| Obec | Skalica |
| Prameň | Biele Karpaty |
| - poloha | Skalica, Šumár (les v Skalici), Žalostinská vrchovina |
| - výška | 402 m |
| - súradnice | 48°49′28″S 17°19′20″V / 48,8244°S 17,3223°V |
| Ústie | Zlatnícky potok |
| - poloha | Skalica, Zámčisko |
| - výška | 244 m |
| - súradnice | 48°50′05″S 17°16′55″V / 48,8347°S 17,2819°V |
| Dĺžka | 3,9 km |
| Hydrologický identifikátor | 4-13-02-1548 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Baracký jarok[1] je potok v regióne Záhorie, v centrálnej až juhovýchodnej časti územia mesta Skalica v okrese Skalica v Trnavskom kraji. Je pravostranným prítokom Zlatníckeho potoka; má dĺžku 3,9 km. Hydrologický identifikátor: 4-13-02-1548. Geomorfologická kategorizácia: na pomedzí (v pramennej oblasti) geomorfologický celok Biele Karpaty, geomorfologický podcelok Žalostinská vrchovina a v (oblasti ústia) geomorfologický celok Chvojnická pahorkatina, geomorfologický podcelok Zámčisko.[2]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 402 m n. m. v juhovýchodnej časti lesného extravilánu mesta Skalica (mesto) v okrese Skalica v lese Šumár, v geomorfologickom podcelku Žalostinská vrchovina.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie severozápadným smerom lesným extravilánom cez les Fráterka, v nadmorskej výške 313 m n. m. vychádza z lesa do poľnohospodárskeho extravilánu, pravým brehom obmýva pole Domové role od Kostolného jarka, veľkým oblúkom sa stáča do juhozápadného smeru a v priestore poľa Domové role pri Zlatníckej doline ústi do Zlatníckeho potoka ako jeho pravostranný prítok. Zlatnícky potok ďalej ústi do Kopčianskeho kanála. Baracký jarok nemá prítoky.[3][4]
Baracký jarok pramení v juhovýchodnej časti lesného extravilánu mesta Skalica, ústi do Zlatníckeho potoka v okrese Skalica v Trnavskom kraji, v geomorfologickom celku Biele Karpaty, v geomorfologickom podcelku Žalostinská vrchovina.[5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivácia pomenovania vodného toku Baracký jarok s variantným názvom Mníšsky jarok tečúceho cez pole Fráterka na území mesta Skalica je v pomenovaní stredovekých exploátorov ekonomického využitia potoka a priľahlých pozemkov, čiže rehoľníkov, mníchov, bratov. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Bratský potok; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol slovenský názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovaný do podoby → Baracký potok, keďže aj slovenské označenie mních, rehoľník, brat bolo pri prevzatí do maďarčiny modifikované do podoby barát; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Baracký potok s ponechaním prídavného mena modifikovaného maďarčinou. Maďarskú adaptáciu pôvodného slovenského názvu Bratský → Baracký, ktorá bola späť prevzatá do slovenčiny s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú podobu, si niekedy zachovávajú v sebe i štandardizované slovenské geografické názvy. Podľa všeobecne prijímaného pohľadu Andreja Závodného motiváciou pomenovania Barackého jarka je vlastníctvo, príslušnosť územia k istej mníšskej reholi.[6] Potvrdzuje to aj existencia variantného názvu k názvu Baracký jarok a to Mníšsky jarok. Na území mesta Skalica pôsobilo niekoľko cirkevných rádov; od 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Preto je vierohodnejšie spájať pôvod názvu s užívacím vzťahom mníchov, rehoľníkov, bratov k pozemkom pri vodnom toku než s výskytom marhúľ, nárečovo baraciek. Toponymia Skalice ponúka i ďalšie svedectvo svedčiace o stredovekom ekonomickom vzťahu mníchov, rehoľníkov, bratov: Kostolnica (vodná nádrž), Kňažiny (pole), Kostolný jarok (vodný tok). Návrh na novú štandardizáciu hydronyma Baracký jarok → Bratský jarok už bol doručený názvoslovnej autorite. Návrh náhrady doterajšej štandardizovanej podoby formantu -cký formantom -tský sa opiera aj o odporúčanie č. 4 Konferencie č. I Organizácie Spojených národov o štandardizácii geografických názvov: „Maximálne možné priblíženie sa ortografie geografických názvov súčasným pravidlám pravopisu“. Návrhom sa rekonštruuje pôvodná – primárna slovenská podoba názvu, podľa ktorej má byť Bratský. Porovnaj aj osada Bratka pri Leviciach s maďarským náprotivkom Baratka, ale aj ďalšie názvy nesídelných geografických objektov, napr.: slovensky Brat → maďarsky Barát (vrch v geomorfologickom celku Volovské vrchy, 851 m, katastrálne územie Jasov).[7] Z apelatíva brat / barát rozšírením o formant -ský / -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Bratský potok / Baracký potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[8]
Etymológia pôvodu názvu potoka Baracký jarok z ovocnej dreviny marhuľa, nárečovo baracka, je málo pravdepodobná; je to iba náhodná zvuková zhoda; výskum ešte pokračuje.
Hydronymum Baracký jarok bolo štandardizované v roku 1989.[9] V čase štandardizačného procesu názov vodného toku Baracký jarok bol v kategórii slovenskej hydronymie jedinečným hydronymom na Slovensku.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2022-01-26.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-26]
- ↑ Priebeh vodného toku Baracký jarok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-27].
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 75, 102, 103. ISBN 80-85164-30-2.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 13, 77, 100, 101, 124, 140. 079-902-87
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. ISBN 978-80-8082-561-4. S. 64.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1735/2012 zo dňa 19.3.2012 o štandardizácii 75 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2012, ročník 44, čiastka 2, s. 19. Dostupné na http://www.skgeodesy.sk/files/system/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/Spravodajca_2_2012.pdf Archivované 2022-01-19 na Wayback Machine (2022-01-26).
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 136, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 75, 98. ISBN 80-85164-30-2.