Baroková gotika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Kladruboch

Baroková gotika (tiež gotizujúci barok) je jedinečný architektonický sloh, ktorý spája dynamický barok s výrazovými prostriedkami gotiky. Jej tvorcom a najvýraznejším predstaviteľom je český architekt Jan Blažej Santini-Aichel.

Po konci tridsaťročnej vojny sa české územie postupne spamätávalo z vojnových útrap, vrátane starých kláštorov. Základná obnova kláštorných panstiev nasledovala koncom 17. storočia, kedy nastala veľká obnova a rozvoj samotných opátstiev. Niektoré kláštory pri rekonštrukcii svojich chrámov žiadali zachovanie kontinuity so stredovekými stavbami, aby proti novým protireformačným rádom demonštrovali vlastnú starobylosť. V iných prípadoch bolo nutné so starými stavbami počítať pre obmedzené finančné zdroje. Pre architekta, ktorý s pražskou gotickou katedrálou sv. Víta vyrastal (jeho otec Santini Aichel i starý otec Antonín Aichel na výstavbe Pražského hradu pracovali), ktorý gotiku nepovažoval za starý a prekonaný módny trend, ale spôsob konštrukcie, a ktorý je zo svojich potulných ciest očarený náznakmi gotiky v barokových stavbách - pre takého architekta sú takéto priania požehnaním.

V prvej tretine 18. storočia tak v Čechách vzniká celý rad historizujúcich stavieb. Napriek tomu nemožno hovoriť o obyčajnom kopírovaní nájdených pôvodných vzorov - tieto sú totiž rozširované o prvky zahraničnej neskorej gotiky, ďalej rozvíjané a kombinované s prvkami odpovedajúcimi súčasnosti. Medzi najkrajšie ukážky patrí kláštorný kostol v Želivi, prestavba kostola Nanebovzatia Panny Márie v kladrubskom kláštore, obnova kostola Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci pri Kutnej Hore a predovšetkým novostavba kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore pri Žďáry nad Sázavou.