Beowulf

Beowulf je staroanglický hrdinský epos písaný aliteračným veršom. So svojimi 3182 veršami predstavuje najvýznamnejšie dielo staroanglickej literatúry; zároveň tvorí 10% všetkého textu zachovaného v tomto jazyku.
Ako je u stredovekých diel obvyklé, epos nemá žiadny pôvodný dobový názov. Od 19. storočia sa celá báseň označuje menom jej hrdinu Beowulfa.

Dochovaný rukopis[upraviť | upraviť zdroj]

Beowulf sa dochoval v jedinom rukopise, ktorý je uložený v Britskej knižnici.

Tento kódex je podľa knižnice zberateľa sira Roberta Cottona, z ktorej pôvodne pochádza, označovaný ako Cotton Vitellius A.xv. V roku 1731 bol čiastočne poškodený pri požiari v Burnham House. Islandský učenec Grímur Jönsson Thorkelin nechal roku 1787 v Britskom múzeu zadovážiť jeho kópiu a sám zhotovil okolo roku 1789 ďalšiu kópiu. Vzhľadom na zlý stav originálu majú tieto kópie pre moderných bádateľov veľký význam.

Zápis Beowulf je súčasťou zbierky zvanej Nowell Codex, ktorá spoločne s kódexom Southwick tvorí zväzok Cotton Vitellius. Nowell Codex obsahuje ďalšie staroanglické prozaické i básnické texty, medzi inými dochovaný zlomok básne Judith. Bol zapísaný dvoma rôznymi pisármi; prvý zaznamenal prozaické texty Beowulfa po 1939. verš. Za dobu vzniku rukopisu sa na základe paleografických indícií považuje približne rok 1000, báseň sama je však zrejme staršia, presná doba vzniku nie je známa. Starodávne slová v texte naznačujú prvú polovicu ôsmeho storočia, ale diskutuje sa aj o neskorších obdobiach.

Jazykom básne je neskorá západná saština (West Saxon), ale objavujú sa aj stopy iných anglosaských dialektov. Podľa niektorých náznakov mohla byť báseň pôvodne zložená v niektorom dialekte Anglosasov, pravdepodobne v mercijštine.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Dej básne sa neodohráva v samotnom Anglicku, ale v oblasti Dánska a Švédska piateho a šiesteho storočia. Rozpráva o skutočných historických osobnostiach (géatský kráľ Hygelák, mercijský kráľ Offa). Látka sa dostala do Anglicka zrejme spoločne s Anglosasmi, ktorí sem od piateho storočia presídľovali z európskeho kontinentu.

Rozprávanie sleduje osud mladého hrdinu Beowulfa z géatského národa. Identita Géatov nie je spoľahlivo vysvetlená; mohlo ísť o Gautov, Gótov alebo aj o Jutov (najpravdepodobnejšie sa javí možnosť, že išlo o Gautov). Hrdina odchádza so štrnástimi druhmi do Dánska, aby pomohli kráľovi Hrothgarovi, ktorého sužuje ľudožravý netvor Grendel (v severskej tradícii trol). V dvoch bitkách premôže Beowulf najprv Grendela a potom aj jeho matku túžiacu po pomste. Hrothgar odmení Beowulfa bohatými darmi. Druhá časť básne sa odohráva po mnohých rokoch. Beowulf, ktorý sa stal géatským kráľom, sa stretáva s ohnivým drakom, ktorý pustoší jeho krajinu. Tak ako v prvej časti tiahne s početným sprievodom proti nebezpečenstvu. Tentoraz však musí zaplatiť životom, v rozhodujúcej chvíli pri ňom stojí len jeho synovec Wígláf.

V básni je opísaná spoločnosť, ktorá si cení hodnoty cti, odvahy a statočnosti; bojovníci sú obdivovaní a dosahujú významné posty. Kto sa stane kráľom a tým pádom ochrancom krajiny, očakáva od svojich mužov služby v boji, tí sú potom za nasadenie odmenení zbraňami, cennosťami a pôdou.

Život jedinca je v rukách osudu, Beowulf ide do bitiek s tým, že nie on sám, ale osud rozhodne o výsledku – filozofia hlboko zakorenená v severskej tradícii.

V básni sa miešajú prvky severskej a kresťanskej tradície. Postavy preukazujú všetky charakterové vlastnosti cenené v germánskej a severskej tradícii. Morálne súdy sa však často vynášali z kresťanského hľadiska. I Grendel je ako potomok bratrovraha Kaina zaradený do kresťanského rebríčku hodnôt. Špekuluje sa, že Beowulf predstavuje pokresťančené spracovanie pôvodnej severskej látky.

Spracovanie v literatúre a filme[upraviť | upraviť zdroj]

Írsky nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Seamus Heaney vydal v roku 1999 preklad Beowulfa do modernej angličtiny s dodržaním aliterácie, ktorý vzbudil veľkú pozornosť.

John Gardner rozpráva v románe Grendel príbeh z pohľadu netvora. Táto kniha je podkladom libreta JD McClatchyho a Julie Taymorovej k opere Grendel Elliota Goldenthala, ktorá bola v máji 2006 uvedená v Los Angeles.

Román Michaela Crichtona Eaters of the Dead (v českom preklade Pojídači mrtvých) prepojil Beowulfa s cestopismi Ahmeda Ibn Fadlana a bol sfilmovaný pod názvom Vikingovia (The 13. Warrior) s Antoniom Banderasom v hlavnej úlohe.

J. R. R. Tolkien prevzal mená a motívy z Beowulfa do svojich románov zo Stredozeme, najmä do prostredia a kultúry Rohan, a napísal tiež odbornú štúdiu o Beowulfovi: Netvory a kritici (The Monsters and the Critics).

George Lucas využil prvky z Beowulfa v Hviezdnych vojnách.

Epizóda Star Treku "Hrdinovia a démoni": loď Voyager je založená na prvej časti Beowulfa.

V roku 1999 vznikol film Beowulf s Christopherom Lambertom v hlavnej úlohe, pôvodného textu sa však drží len vzdialene: dej je presunutý do apokalyptickej budúcnosti.

V roku 2001 anglista a prekladateľ Jan Čermák zostavil podrobný komentovaný český preklad Béowulfa, vydaný nakladateľstvom Torst. ISBN 80-7215-199-1

Neil Gaiman napísal futuristickú interpretáciu vo forme epickej básne pod názvom Bay Wolf (česky pod názvom Neowulf v zbierke drobných próz a básní N. Gaimana Dym a zrkadlá v preklade Richarda Podaného, vydalo nakladateľstvo Polaris v roku 2003).

Larry Niven, Jerry Pournelle a Steven Barnes napísali knihu Odkaz Heorotu, v ktorej skupina kolonistov osídľuje cudziu planétu. Tá im najprv pripadá ako raj, až kým sa nestretnú s Grendelem. Len jeden z kolonistov má taký výcvik, aby príšeru premohol. Pokračovanie vyšlo pod názvom Draci Heorotu.

Roku 2005 prepracoval islandský režisér Sturla Gunnarsson látku prvej časti Beowulfa s Gerardom Butlerom v hlavnej úlohe a Sarah Polleyovou v úlohe Selmy v naturalistickom filme Beowulf & Grendel.

V novembri 2007 bol uvedený do kín počítačovo animovaný film Beowulf, na ktorom sa pracovalo 2 roky, a ktorý sa eposu pomerne verne drží. Režisér Robert Zemeckis do neho obsadil okrem iného Angelinu Jolie, Johna Malkovicha alebo Anthonyho Hopkinsa. Títo a ďalší herci nahrali pre svoje počítačové zovňajšky pohyby, hlas i mimiku.

Cristopher Paolini použil meno kráľa Hrothgara pre postavu kráľa trpaslíkov vo svojich knihách cyklu Odkaz dračích jazdcov