Bernardo Bellotto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bernardo Bellotto
taliansky maliar
taliansky maliar
Narodenie 30. január 1721 alebo 20. máj 1722
Benátky, Taliansko
Úmrtie 17. október 1780 (59 rokov)
Varšava, Poľsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Bernardo Bellotto

Bernardo Bellotto (* 30. január 1721 alebo 20. máj 1722, Benátky, Taliansko – † 17. október 1780, Varšava) bol taliansky barokový maliar a grafik. Maľoval hlavne pohľady (tzv. veduty) na európske mestá, ako boli Benátky, Florencia, Drážďany, Viedeň a Varšava.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bernardo Bellotto pochádzal z Benátok, bol synovcom a žiakom maliara Antonia Canala, zvaného Canaletto (jeho matkou bola Fiorenza Domenica Canale – sestra maliara Antonia Canala). Canalettom (mladším) nazývali niekedy aj Bernarda Bellotta.

Ako mladý muž podnikol celý rad ciest po Taliansku, niekedy aj v sprievode svojho strýka Canaletta (napr. cesta do Ríma), v ktorého dielni začal pracovať v roku 1735. Prvý obraz Benátok namaľoval koncom 30-tych rokov a v roku 1738 vstúpil do benátskeho maliarskeho cechu (Fraglia dei pittori). Neskôr namaľoval aj veduty Turína a Florencie (v roku 1742).

Od roku 1746 pôsobil v Drážďanoch ako dvorný maliar saského kurfirsta Fridricha Augusta II. a zároveň poľského kráľa Augusta III. Pôsobil na jeho dvore do roku 1758. Maľoval hlavne pohľady na Drážďany (14 pohľadov) a na mesto Pirna (11 pohľadov). Okrem nich namaľoval ešte pohľady na hrad Königstein a mestečko Neumarkt. Okrem Saska pôsobil kratšie aj na panovníckych dvoroch vo Viedni (1759 – 1760) a v Mníchove (1761). V čase pôsobenia vo Viedni namaľoval aj zaujímavý pohľad na hrad Devín (teda päťdesiat rokov pred jeho demoláciou napoleonskými vojskami).

V rokoch 1762 – 1766 druhýkrát pobýval v Drážďanoch. V roku 1767 odišiel na pozvanie kráľa Stanislava II. Augusta Poniatowského do Varšavy, kde strávil zvyšok života. Tu zrealizoval niekoľko malieb s varšavskými motívmi. Zachytil aj barokovú podobu zámku vo Wilanówe. Kráľ Stanislav II. August si ho veľmi cenil a zahrnul ho bohatstvom.

Bellottove diela sú názorným príkladom majstrovského vedutistu. Sú charakteristické až suchopárnou exaktnosťou a snahou o detailne verný obraz zobrazovaných miest. Vďaka vernosti jeho kresieb boli po druhej svetovej vojne obnovené niektoré budovy vo varšavskom Starom meste. Pôvabné perspektívne usporiadanie architektúr a vysoká kvalita maliarskej techniky zaraďujú Bellotta medzi významných zástupcov benátskeho maliarstva 18. storočia.

Jeho maľby Viedne sú vystavené v Umeleckohistorickom múzeu (Kunsthistorisches Museum), maľby z Drážďan zase v galérii zámku Zwinger, maľby z Varšavy sú vystavené v tamojšom kráľovskom zámku a v Národnom múzeu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LÖFFLER, F.: Bernardo Bellotto genannt Canaletto: Dresden im 18. Jahrhundert. Leipzig 1988.
  • MANIKOWSKA, E.: Bernardo Bellotto i jego drezdeński apartament. O tożsamości społecznej i artystycznej weneckiego wedutysty. Warszawa : IS PAN, 2014. 390 s. ISBN 978-83-63877-50-7
  • MEYER, R.: Die beiden Canaletto. Dresden 1878
  • RIZZI, A: Canaletto w Warszawie. Warszawa 2007
  • SAWICKI, T.: Warszawa w obrazach Bernarda Belotta Canaletta. Warszawa – Kraków 1927

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]