Bernolákovci (hnutie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:57, 11. február 2013, ktorú vytvoril ILoveJuice (diskusia | príspevky) (Revízia 5166582 používateľa Bradow (diskusia) bola vrátená)

Bernolákovci boli jedna z dvoch hlavných skupín slovenského národného obrodeneckého hnutia nazvaná podľa Antona Bernoláka.

Katolícky prúd národného obrodenia pomenovaný podľa hlavného predstaviteľa A. Bernoláka. Prvá generácia bernolákovcov pôsobila od 80. rokov 18. storočia do 20. rokov 19. storočia v týchto centrách: Bratislava, Trnava (sídlo Slovenského učeného tovarišstva). Jej naj závažnejším činom je uzákonenie slovenčiny ako národného spisovného jazyka (bernolákovčina) a jej uvedenie do krásnej, náučnej a náboženskej literatúry.

Predstaviteľmi prvej generácie bernolákovcov sú okrem A. Bernoláka: J. Fándly, J. I. Bajza, O. Mesároš, M. Hamuliak, A. Rudnai, A. Radlinský a ďalší. Jeho stúpencov spájala najmä bernolákovská spisovná slovenčina, koncepcie slovenskej národnej svojbytnosti a idea rovnosti národov. Organizačnou oporou bolo Slovenské určené tovarišstvo. M Hamuliak založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. Mladobernolákovská generácia sa názorovo zblížila so štúrovcami, prijala ich koncepciu i nový, štúrovský spisovný jazyk.

Druhá generácia bernolákovcov pôsobila v 20. a 30. rokoch 19. stor. v centrách: Ostrihom, Budín, Pešť. Snažili sa rozvíjať slovenský jazyk a prekonať jazykovú a konfesionálnu rozdvojenosť slovenských národných novorodeneckých síl. Tomuto cieľu slúžil aj Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi druhej generácie bernolákovcov sú: Juraj Palkovič, J. Hollý, M. Hamuljak, J. Herkeľ, J. Koiš.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.