Martin Hamuljak
| Martin Hamuljak | |
| slovenský národný buditeľ | |
 | |
| Narodenie | 19. apríl 1789 Oravská Jasenica, Habsburská monarchia |
|---|---|
| Úmrtie | 31. marec 1859 (69 rokov) Námestovo, Rakúske cisárstvo |
| Rodičia | Martin Hamuljak a Katarína rod. Vrljaková |
| Súrodenci | 4 sestry |
| Odkazy | |
| Commons |  Martin Hamuljak |
Martin Hamuljak (* 19. apríl 1789, Oravská Jasenica[1] – † 31. marec 1859, Námestovo[2]) bol slovenský kultúrny pracovník, organizátor národného kultúrneho života, jazykovedec, redaktor a vydavateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine inšpektora Oravského panstva Martina Hamuljaka (* 1750 - † 1807) a jeho manželky Kataríny rod. Vrljakovej († 1803).[1][3] Pochádzal zo šľachtickej rodiny.[4] Hamuljak mal štyri sestry. Základnú školu navštevoval v rokoch 1795 až 1798 v Námestove. V roku 1799 študoval na normálke v Jágri a v 1799-1804 študoval na gymnáziu v Budíne, 1804-1806 filozofiu na lýceu v Jágri. Po ukončení štúdií v Jágri Hamuljak pôvodne uvažoval o štúdiu teológie, no rodičia rozhodli inak.[3][5] Roku 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave a v rokoch 1822-1823 advokátske a odborné skúšky v Budíne.[3]
Po náhlej otcovej smrti v januári 1807 sa stáva úradníkom Oravsko-lietavského panstva. V čase pobytu na Orave sa prehĺbil jeho vzťah k ľudovej slovesnosti a ku knihe, ktorú mu pomáhal v ňom upevňovať Vavrinec Čaplovič. Roku 1812 odchádza z Oravy.[5] Od roku 1813 bol úradníkom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, Bratislave a Košiciach. Na tejto pozícii ostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1853. Od roku 1856 žil v Námestove[3], kde aj 31. marca 1859 zomrel.[2]
Národnobuditeľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku 20. rokov 19. storočia účinkoval v národno-kultúrnej, organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť mladej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a v Pešti.[3] Spolu s Kollárom založil v roku apríli 1826 Slovenský čitateľský spolok.[6] V roku 1834 spoluzakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.[3] Hlavnú organizačnú prácu spolku vykonával práve Hamuljak, za čo ho jeho členovia zvolili roku 1838 za stáleho správcu. Spolok udržiaval aj v 40-tych rokoch 19. storočia, v čase poklesu aktivity členov a spolupracovníkov spolku, až do roku 1950, kedy spolok rozpustil. Aj vďaka Spolku vydal 4 ročníky almanachu Zora.[7] Vydával a rozširoval diela Jána Hollého, P. J. Šafárika, J. Kollára, B. Tablica a J. Herkeľa. Udržiaval osobné a písomné kontakty s poprednými slovanskými osobnosťami ako boli V. S. Karadžić, B. Kopitar, J. Jungmann, či F. Palacký.[3]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Hamuliakovo - obec v okrese Senec
- rukopisná pozostalosť v LAMS
- portrét od Richtera (olej, 1837, LAMS)
- óda J. Hollého na Martina Hamuljaka (Básňe 1., s. 215) (online)
- pamätná tabuľa od F. Motošku (1928) v Oravskej Jasenici
- hrob a náhrobník v Námestove
- Pamätný Dom v Oravskej Jasenici
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Hamuljak
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník
- Hamuljakova ulica. Nitra kutúrno-spoločenský mesačník (Nitra: Mesto Nitra), december 2018, roč. 42, čís. 12, s. 18. Dostupné online [cit. 2019-03-06]. Archivované 2019-03-06 z originálu.
- MAŤOVČÍK, Augustín. Martin Hamuljak. Biografické štúdie (Martin: Matica slovenská), 1970, čís. 1. Dostupné online [cit. 2023-12-29]. ISSN 0067-8724.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Hamuljak
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.