Martin Hamuljak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Hamuljak
slovenský národný buditeľ
Martin Hamuljak
Narodenie19. apríl 1789
Oravská Jasenica, Habsburská monarchia
Úmrtie31. marec 1859 (69 rokov)
Námestovo, Rakúske cisárstvo
RodičiaMartin Hamuljak a Katarína rod. Vrljaková
Súrodenci4 sestry
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Hamuljak

Martin Hamuljak (* 19. apríl 1789, Oravská Jasenica[1]  – † 31. marec 1859, Námestovo[2]) bol slovenský kultúrny pracovník, organizátor národného kultúrneho života, jazykovedec, redaktor a vydavateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine inšpektora Oravského panstva Martina Hamuljaka (* 1750 - † 1807) a jeho manželky Kataríny rod. Vrljakovej († 1803).[1][3] Pochádzal zo šľachtickej rodiny.[4] Hamuljak mal štyri sestry. Základnú školu navštevoval v rokoch 1795 až 1798 v Námestove. V roku 1799 študoval na normálke v Jágri a v 1799-1804 študoval na gymnáziu v Budíne, 1804-1806 filozofiu na lýceu v Jágri. Po ukončení štúdií v Jágri Hamuljak pôvodne uvažoval o štúdiu teológie, no rodičia rozhodli inak.[3][5] Roku 1812 zložil odborné skúšky na Právnickej akadémii v Bratislave a v rokoch 1822-1823 advokátske a odborné skúšky v Budíne.[3]

Po náhlej otcovej smrti v januári 1807 sa stáva úradníkom Oravsko-lietavského panstva. V čase pobytu na Orave sa prehĺbil jeho vzťah k ľudovej slovesnosti a ku knihe, ktorú mu pomáhal v ňom upevňovať Vavrinec Čaplovič. Roku 1812 odchádza z Oravy.[5] Od roku 1813 bol úradníkom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady v Budíne, Bratislave a Košiciach. Na tejto pozícii ostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1853. Od roku 1856 žil v Námestove[3], kde aj 31. marca 1859 zomrel.[2]

Národnobuditeľská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku 20. rokov 19. storočia účinkoval v národno-kultúrnej, organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť mladej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a v Pešti.[3] Spolu s Kollárom založil v roku apríli 1826 Slovenský čitateľský spolok.[6] V roku 1834 spoluzakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej.[3] Hlavnú organizačnú prácu spolku vykonával práve Hamuljak, za čo ho jeho členovia zvolili roku 1838 za stáleho správcu. Spolok udržiaval aj v 40-tych rokoch 19. storočia, v čase poklesu aktivity členov a spolupracovníkov spolku, až do roku 1950, kedy spolok rozpustil. Aj vďaka Spolku vydal 4 ročníky almanachu Zora.[7] Vydával a rozširoval diela Jána Hollého, P. J. Šafárika, J. Kollára, B. Tablica a J. Herkeľa. Udržiaval osobné a písomné kontakty s poprednými slovanskými osobnosťami ako boli V. S. Karadžić, B. Kopitar, J. Jungmann, či F. Palacký.[3]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Námestovo
  2. a b Záznam o úmrtí v matrike farnosti Námestovo
  3. a b c d e f g Slovenský biografický slovník, s. 278.
  4. Hamuljakova ulica, s. 18.
  5. a b Maťovčík, s. 9.
  6. Maťovčík, s. 11.
  7. Maťovčík, s. 12.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]