Bid rent theory

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Krivka ponukovej renty

Bid rent theory (doslova teória ponukovej renty) je teória ekonomickej geografie, ktorá rieši to, ako sa cena a dopyt po realitách narastá so zmenou vzdialenosti od Central Business District (CBD). Tvrdí, že rôzne subjekty využívajúce pozemky budú spolu navzájom súťažiť o pôdu v blízkosti centra mesta. Je to založené na myšlienke, že maloobchodné podniky chcú maximalizovať svoj zisk, tým pádom sú ochotnejšie zaplatiť oveľa viac peňazí za pozemky v tesnej blízkosti CBD a menej v lokalitách vzdialených od tejto oblasti. Táto teória je založená na princípe, že lepšie dostupné oblasti (t.j. väčšia koncentrácia zákazníkov) prinášajú väčší zisk.

Princíp[upraviť | upraviť kód]

Všetky subjekty využívajúce pozemky súťažia o pozemky s lepšou dostupnosťou v rámci CBD. Čiastka, ktorú sú ochotní zaplatiť, sa nazýva "ponuková renta" (angl. "bid rent").[1] Výsledkom je štruktúra koncentrických kružníc využitia pôdy, ktorá vytvára tzv. koncentrický model.

Podľa tejto teórie možno predpokladať, že najchudobnejšie domácnosti a najlacnejšie budovy sa budú nachádzať na samom okraji mesta, ako na jedinom mieste, ktoré si môžu dovoliť. V súčasnosti však takáto situácia nastáva len zriedka, pretože mnoho ľudí radšej volí kompromis medzi dostupnosťou v blízkosti CBD a presunom na okraj mesta, kde je možné kúpiť väčší pozemok za rovnaké množstvo peňazí. Podobne domácnosti s nižšími príjmami obetujú väčší životný priestor pre lepšiu dostupnosť k zamestnaniu. Z tohto dôvodu sa domácnosti s nízkym príjmom, napr. v mnohých severoamerických mestách, často nachádzajú vo vnútornom meste, a domácnosti s vysokým príjmom sú na okrajoch mesta.

Analógie v poľnohospodárstve[upraviť | upraviť kód]

Napriek jej neskoršiemu použitiu v rámci analýzy miest, bola bid rent theory najskôr vyvinutá v poľnohospodárskom kontexte (hoci ešte nie pod jej súčasným označením). Jeden z prvých teoretikov účinkov ponukovej renty bol pravdepodobne David Ricardo, podľa ktorého renta najproduktívnejšej pôdy je založené na jej výhode oproti najmenej produktívnej pôde, pričom Súťaž medzi poľnohospodármi zabezpečuje výhody pre prenajímateľov vo forme renty. Neskôr bola táto teória rozvinutá Johannom Heinrichom von Thünenom, ktorý ju spojil s pojmom nákladov na dopravu. Jeho model predpokladá, že renta na ľubovoľnej lokalite sa rovná hodnote jej produktu po odpočítaní výrobných nákladov a nákladov na dopravu. Ak pripustíme, že náklady na dopravu sú konštantné pre všetky činnosti, tak to povedie k situácii, pri ktorej činnosti s najvyššími výrobnými nákladmi sú umiestnené v blízkosti miesta trhu. Činnosti s nízkymi výrobnými nákladmi budú umiestnené ďalej.

Takto vytvorená koncentrické štruktúra využívania pôdy sa podobá mestskému modelu opísanému vyššie: CBD - štvrte vyššej triedy - štvrte nižšej triedy. Tento model, predstavený Williamom Alonsom, bol inšpirovaný von Thünenovým priestorovým modelom hospodárstva.

Bid rent theory v Central Business District (CBD)[upraviť | upraviť kód]

Užívatelia pozemkov, či už ide o obchod, úrady alebo rezidentov, súťažia o väčšinu dostupných pozemkov v rámci CBD. Čiastka, ktorú sú ochotní zaplatiť, sa nazýva ponuková renta. Túto možno vo všeobecnosti znázorniť pomocou krivky ponukovej renty (nazývanej aj krivka rentovej ponuky); a to na základe úvahy, že pozemok s lepšou dostupnosťou, zvyčajne v centre, je drahší.

Ekonomické subjekty v obchode (najmä veľké obchodné domy a obchodné reťazce) sú ochotné zaplatiť najvyššiu rentu, vďaka čomu sa nachádzajú vo vnútornom jadre. Vnútorné jadro je pre nich veľmi cenné, pretože to je tradične najdostupnejšie miesto pre masy populácie. Táto masa populácie je zásadná najmä pre obchodné domy, ktoré potrebujú značný obrat. To je výsledkom toho, že sú ochotní a schopní zaplatiť veľmi vysokú pôdnu rentu. Maximalizujú potenciál svojej lokality tým, že stavajú veľa poschodí.

Smerom ďalej od vnútorného jadra čiastka, ktorú sú ekonomické subjekty v obchode ochotné zaplatiť, prudko klesá.

Priemyselné subjekty sú však ochotné zaplatiť, aby boli vo vonkajšom jadre. K dispozícii je viac pozemkov pre ich továrne, ale stále majú veľa výhod vnútorného jadra, ako sú napríklad miesto trhu a dobré komunikácie.

Smerom ďalej sa pôda stáva menej atraktívnou pre priemysel z dôvodu redukcie komunikačnej siete a zmenšujúceho sa miesta trhu. Vzhľadom na to, že domácnosti nie sú silno závislé od týchto faktorov, môžu si dovoliť znížené náklady (v porovnaní s vnútorným a vonkajším jadrom) na nákup pozemkov. Ďalej od vnútorného jadra sú lacnejšie pozemky. To je dôvod, prečo sú vnútorné mestské oblasti veľmi husto obývané (radové domy, byty a vežiaky), zatiaľ čo predmestia a vidiecke oblasti sú riedko osídlené (rodinné domy so záhradami).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ČADIL, J.. Regionální ekonomie. [s.l.] : [s.n.], 2010. Dostupné online. S. 118.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • William Alonso: Location and land use, 1964
  • Simon Ross, John Morgan a Richard Heelas: Essential AS Geography, 2000
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bid rent theory na anglickej Wikipédii.