Preskočiť na obsah

Bilistiché

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 17:11, 21. marec 2015, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky)

Bilistiché alebo Belistiché (starogr. Βιλιστίχη, Βελιστίχη – Bilistiché, Belistiché) bola milenka egyptského vládcu Ptolemaia II. Filadelfa, v roku 268 pred Kr. zvíťazila na olympijských hrách v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom žrebcov a roku 264 pred Kr. v preteku na vozoch s dvojzáprahom žrebcov.[1][2]

Bilistiché zvíťazila v Olympii na 128. hrách v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom žrebcov (tethrippon pólón) a na 129. hrách v preteku na vozoch s dvojzáprahom žrebcov (synóris pólón).[1] Tethrippon žrebcov zaviedli v Olympii v roku 384 pred Kr. a preteky na vozoch s dvojzáprahom žrebcov roku 268 pred Kr. Prvým víťazom pretekov vozov s dvojzáprahom žrebcov bol neznámy Tesálčan.[3] Na olympijských hrách býval jazdec alebo vozataj v pretekoch zväčša anonymný a olympijský veniec si vždy odniesol len majiteľ víťazného voza alebo koňa a neprekážalo, aby tým majiteľom mohla byť aj žena.[4][5]

Bilistiché bola najobľúbenejšou milenkou egyptského vládcu Ptolemaia II. Svoje prvé olympijské viťazstvo dosiahla len dva roky po smrti Arsinoé II., druhej Ptolemaiovej manželky. Zrejme v tom čase nadobudla svoj veľký majetok a stala sa aj vlastníčkou najlepších koní, ktoré jej zabezpečili víťazstvo v Olympii. Bilistiché patrí len k niekoľkým ženám, ktorým sa to podarilo.[1] Ptolemaios svoju milenku Bilistiche tak zbožňoval, že zaviedol jej uctievanie pri chráme a oltári s názvom Afrodita-Bilistiché. Ptolemaios ale nebol prvý Macedónčan, ktorý si uctil svoju milenku ako Afroditu. V štvrtom storočí, Harpalos, druh Alexandra Veľkého, dal postaviť chrám a oltár svojej milenke hetére Pythioniké.[1]

Staroveký autor Pausanias uvádza, že Bilistiché pochádzala z Macedónska.[1] Podľa Athénaia bol jej vlasťou Argos,[6] a Plutarchos sa vo svojich poznámkach domnieva, že mohla mať fenický pôvod, lebo jej meno bolo v Grécku neobvyklé.[1]

Referencie a bibliografia

  1. a b c d e f Sarah B. Pomeroy, Women in Hellenistic Egypt, str. 54.[1]
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,8,11.
  3. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. ISBN 77-043-86 Chybné ISBN. S. 250.
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. ISBN 77-043-86 Chybné ISBN. S. 122.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 438.
  6. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 13,70.

Pozri aj