Boeing Orbital Flight Test

Boeing Orbital Flight Test

Údaje o misii
Názov misie:	Boeing Orbital Flight Test
COSPAR ID:	2019-094A
Kozmická loď:	CST-100 Starliner (Calypso)
Nosná raketa:	Atlas V N22 (AV-080)
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral (SLC-41)
Štart:	20. december 2019, 11:36:43 UTC
Pristátie:	22. december 2019, 12:58:02 UTC White Sands Missile Range, Nové Mexiko, USA
Trvanie:	2 dni, 1 hodina, 21 minút, 19 sekúnd
Počet obehov:	33
Apogeum:	272,4 km
Perigeum:	248,5 km
Doba obehu:	89,6 minút
Inklinácia:	51,58°
Cieľ spojenia:	ISS (plánované)
Kozmonautický portál

Boeing Orbital Flight Test (skrátene: Boe-OFT) bol prvý nepilotovaný skúšobný let americkej kozmickej lode typu CST-100 Starliner spoločnosti Boeing. Dňa 20. decembra 2019 vyštartoval z Cape Canaveral k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.

Priebeh letu

Misia Boeing Orbital Flight Test úspešne odštartovala dňa 20. decembra 2019 o 11:36:43 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Atlas V N22 zo štartovacieho komplexu 41 na Cape Canaveral. O 11:59 UTC NORAD detekoval objekt na obežnej dráhe 191 × 76 km so sklonom 51,63°. Na palube kozmickej lode bola namiesto posádky figurína s menom Rosie the Astronaut (odkazovala na americkú kultúrnu ikonu všetkých ťažko pracujúcich žien v továrňach a lodeniciach počas druhej svetovej vojny, nazvanú Rosie the Riveter (Robotníčka Rosie)). Figurína počas celého letu monitorovala pomocou zabudovaných senzorov podmienky, ktoré by pôsobili na posádku. Po oddelení od nosnej rakety sa však Starliner ocitol v problémoch. Palubný počítač dostával nesprávne informácie o údaji, ktorý sa označuje ako MET (Mission Elapsed Time – uplynulý čas misie). Dôsledkom tejto chyby sa zážih OIB (Orbital Insertion Burn – zážih pre usadenie na obežnej dráhe) neuskutočnil v plánovanom čase. Manéver OIB je potrebný k tomu, aby sa loď usadila na parkovacej dráhe a mohla sa začať včas približovať k ISS. Kvôli spomínanému problému začal počítač lode vykonávať aj nadbytočné korekčné zážihy malými orientačnými tryskami, čím loď spotrebovala viac pohonných látok, než bolo v tejto fáze letu optimálne. Riadiace stredisko sa tak rozhodlo poslať Starlineru príkaz na vykonanie zážihu OIB. Loď však v tom čase letela nad oblasťou pokrytou družicami TDRS, ktoré zabezpečujú prenos dát medzi objektami na nízkej obežnej dráhe a povrchom Zeme. Príkaz k zážihu OIB sa k Starlineru dostal až o osem minút neskôr, ako mal. Kozmická loď sa síce dostala na stabilnú obežnú dráhu, ale jej prílet k ISS sa značne skomplikoval. Starliner mohol k stanici priletieť pomocou výrazných úprav obežnej dráhy, ale na tento manéver už nemal dostatok paliva. Ďalšia možnosť príletu k ISS spočívala v menších korekciách dráhy, ale tie boli nad limity lode z časového hľadiska. Starliner vydrží pred pripojením k stanici samostatne fungovať približne päť dní. Odborníci z firmy Boeing následne vyslali k Starlineru príkaz k zorientovaniu lode fotovoltaickým panelom k slnku, aby sa nabili palubné akumulátory a Starliner mohol naďalej fungovať. NASA a Boeing nakoniec rozhodli, že kozmická loď zostane na obežnej dráhe dva dni a potom pristane v areáli raketovej strelnice White Sands Missile Range v Novom Mexiku, kde mala pôvodne pristáť 28. decembra. Ešte v ten istý deň, 20. decembra, Starliner vykonal za týmto účelom dve malé korekcie dráhy.

Okrem operácií potrebných na priblíženie a spojenie s ISS, sa Starlineru podarilo splniť ostatné hlavné ciele skúšobného letu na obežnej dráhe počas 2 dní vo vesmíre. Dňa 22. decembra 2019 o 12:23 UTC kozmická loď začala brzdiaci zážih, ktorý trval 55 sekúnd. O tri minút neskôr sa od lode oddelil servisný modul a o 12:46 UTC návratový modul lode Starliner kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry. O 12:58:02 UTC Starliner úspešne pristál v púšti v areáli White Sands Missile Range v Novom Mexiku. Kozmická loď z tejto misie má letieť aj na prvý operačný let Starlineru s posádkou na ISS. Misii USCV-2 má veliť astronautka Sunita Williamsová, ktorá vybrala pre túto loď meno Calypso.

Galéria

• 
  Kozmická loď CST-100 Starliner a nosná raketa Atlas V N22 počas príprav na let, 21. november 2019
• Starliner na rakete Atlas V N22 počas skúšok na štartovacej rampe, 5. december 2019
  Starliner na rakete Atlas V N22 počas skúšok na štartovacej rampe, 5. december 2019
• 
  Vývoz nosnej rakety na štartovaciu rampu 41, 18. december 2019
• 
  Raketa Atlas V N22 na štartovacej rampe
• 
  Štart misie Boeing Orbital Flight Test zo štartovacieho komplexu 41, 20. december 2019
• 
  Návrat Starlineru do atmosféry pri pohľade z kamery na palube lietadla WB-57 NASA
• 
  Návratový modul lode Starliner klesá na padákoch po odhodení už nepotrebného tepelného štítu
• 
  Pristátie Starlineru v púšti v areáli raketovej strelnice White Sands Missile Range v Novom Mexiku, 22. december 2019
• 
  Návratový modul krátko po pristátí
• 
  Pátracie a záchranné tímy po príchode na miesto pristátia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing Orbital Flight Test