Bohémsky život (film)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Bohémsky život
Originálny názov La Vie de bohème
Žáner komédia, dráma
Dĺžka 100 minút
Štát Fínsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko
Pôvodný jazyk francúzsky
Rok 1992
Spoločnosť Sputnik
Filmový štáb
Réžia Aki Kaurismäki
Produkcia Aki Kaurismäki
Scenár Aki Kaurismäki
Kamera Timo Salminen
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Bohémsky život je film režiséra Aki Kaurismäkiho, natočený podľa románu Obrazy zo života bohémy (1851) od francúzskeho spisovateľa Henri Murgera (1822 - 1861). Film mal nemeckú premiéru 27. februára 1992, fínsku premiéru 28. februára 1992, v českých a slovenských kinách (kinokluboch) sa premietal až v roku 2012.

Dej filmu[upraviť | upraviť zdroj]

Čierno-biely film nahovorený vo francúzštine natočil fínsky režisér Aki Kaurismäki podľa predlohy románu francúzskeho spisovateľa Henri Murgera, ale dej preniesol z polovice 19. storočia do Paríža začiatku 90-tych rokov 20. storočia. Hlavnými postavami sú traja muži: Rodolfo, albánsky maliar, žijúci vo Francúzsku nelegálne, Francúz Marcel, neúspešný dramatik a novinár, a napokon Schaunard, neuznaný írsky hudobný skladateľ.

Traja priatelia v Paríži živoria, pretože sa odmietajú podvoliť estetickým požiadavkám a komerčnému tlaku svojho okolia. Rodolfo predáva svoje obrazy len jednému kupcovi, Marcel neúspešne ponúka nakladateľom svoju hru o 22-och aktoch, Schaunard skladá experimentálne skladby, ktoré sú ťažko počúvateľné. Napriek nedostatku peňazí žijú priatelia slobodne a občas majú aj šťastie v láske. Marcel sa zoznámi s Musette a Rodolfo sa zamiluje do Francúzsky Mimi. V deň, keď mali Rodolfo a Mimi začať žiť spolu, Rodolfa zatkne polícia a pre neplatné víza ho z Francúzska vyhostí späť do Albánska. Po polroku sa Rodolfo dostane späť do Paríža (prepašovaný cez hranice v kufri trabanta), ale v Paríži zistí, že Mimi má už nového priateľa. Tá sa však pri prvom stretnutí vracia k Rodolfovi, ktorého miluje. Pre jeho chudobu ho však po čase opúšťa. Z rovnakého dôvodu opúšťa aj Marcela priateľka Musette, keďže ani Marcelovi sa nedarilo presadiť v ním redigovanom časopise „Pásy irisu“. Priatelia teda ďalej trú biedu. Keď sa stretnú na spoločnej večeri v deň sviatku všetkých svätých, objavuje sa v Rodolfovom byte Mimi, teraz už vážne chorá. Napriek snahe Rodolfa a jeho verných priateľov obstarať jej lepšiu starostlivosť napokon Mimi zomiera. Film sa končí scénou, ako smútkom zdrvený Rodolfo odchádza s verným psom Baudelairom z nemocnice.

Film je napriek tragickému koncu skôr komediálne ladený. Komedickosť je vytvorená pomocou úsmevných situácií a zdanlivo triviálnych, niekedy však vtipných, dialógov medzi Rodolfom, Marcelom a Schaunardom. Herecký prejav všetkých troch hercov je minimalistický, čo je ale typický znak pre všetky filmy Aki Kaurismäkiho. Cieľom režiséra bolo zachytiť melancholickú atmosféru parížskej periférie, kde každý môže aj napriek ťažkým existenčným podmienkam žiť slobodný a do istej miery aj zmysluplný život, ktorý prináša ako radosti, tak aj starosti.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

V malej hereckej role džentlmena sa mihne aj francúzsky režisér Louis Malle.