Bratríci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:33, 16. október 2012, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (wikilinky, typografia)

Bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov samostatne pôsobiace na území Slovenska, Moravy, severného Rakúska a južného Poľska, kam v rokoch 1445 – 1467 priniesli idey husitstva.

Charakteristika

Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v bitke pri Lipanoch. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol napr. Fridrich z Ostrogu alebo Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1453 z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením Petra Aksamita, ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade Plaveč. Obsadili alebo získali viaceré hrady, napr. Richnava, a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v Haligovciach, Chmeľove, Zelenej hore pri Hrabušiciach, Spišskej Teplici, Gajaroch a Vyšehrade v Turci, dobudovali tiež predhradie Spišského hradu, čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe.

Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 – 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia. Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 mladší syn Jána Huňadyho Ladislav sa skončila prímerím.

Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón. V bitke pri Blatnom Potoku v roku 1458, v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku – pri vrchu Žebrák a v Rakúsku – pri Marcheggu) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie Trnavy dal veliteľ rakúskych bratríkov Ján Šmikovský zo Žďáru okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch. Tu bola v roku 1467 zvedená rozhodujúca bitka, znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku.