Briač
| Briač | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Krupina |
| Obec | Krupina, Čekovce, Bzovská Lehôtka, Bzovík |
| Prameň | Krupinská planina, Krupina |
| - poloha | Závozská vrchovina, Dolina |
| - výška | 521 m |
| - súradnice | 48°23′21″S 19°07′39″V / 48,3892°S 19,1275°V |
| Ústie | Krupinica |
| - poloha | Krupina, Krupinská planina |
| - výška | 245 m |
| - súradnice | 48°19′36″S 19°03′54″V / 48,3266°S 19,0651°V |
| Dĺžka | 9,0 km |
| Rád toku | IV. |
| Číslo hydronyma | 4-24-03-432 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Briač[1] je potok v regióne Hont v meste Krupina a v obciach Čekovce a Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji a okrajovo aj v obci Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen v Banskobystrickom kraji. Je ľavostranným prítokom Krupinice, ktorá je ďalej prítokom Ipľa; má dĺžku 9,0 km.[2] Je vodným tokom IV. rádu. Číslo hydronyma: 4-24-03-432. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Krupinská planina, geomorfologické podcelky Závozská vrchovina a Bzovícka pahorkatina.[3]
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v nadmorskej výške 521 m n. m. v blízkosti obecnej a zároveň aj okresnej hranice v severovýchodnej časti územia mesta Krupina v okrese Krupina a v juhozápadnej časti územia obce Bzovská Lehôtka južne od lesa Dolina v okrese Zvolen, na okraji lesného extravilánu v Banskobystrickom kraji, v geomorfologickom podcelku Závozská vrchovina.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od prameňa tečie juhozápadným smerom väčšinou poľnohospodárskym extravilánom a tento smer si zachováva až do svojho zaústenia do Krupinice s výnimkou svojho záverečného úseku. V nadmorskej výške 499 m n. m. priteká na trojchotárnik obcí Bzovská Lehôtka v okrese Zvolen, Krupina a Čekovce v okrese Krupina, pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Čekovce, v nadmorskej výške 437 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva samotu Gerlach ležiacu na území obce Čekovce, v nadmorskej výške 371 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Mačací vŕšok so 488 m n. m., pravým brehom obmýva osadu Briač s roztrúsenou zástavbou, v nadmorskej výške 307 m n. m. priteká na trojchotárnik mesta Krupina a obcí Čekovce a Bzovík, ďalej pokračuje po obecnej hranici medzi mestom Krupina a obcou Bzovík v okrese Krupina, v nadmorskej výške 277 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom v pravidelnom meandre obmýva úpätie vrchu Ostrý vrch s 299 m n. m., v nadmorskej výške 250 m n. m. opúšťa obecnú hranicu medzi obcou Bzovík a mestom Krupina, vteká na územie mesta Krupina a po 150 m v nadmorskej výške 245 m n. m. ústi do Krupinice ako jej ľavostranný prítok v povodí Ipľa.[4][5][6][7] Potok Briač pramení na okraji lesného extravilánu a väčšinou preteká územím poľnohospodárskeho extravilánu a to z väčšej časti po obecnej hranici mesta Krupina, obcí Čekovce a Bzovík a v malom rozsahu i obce Bzovská Lehôtka a ústi na území mesta Krupina južne od mestského intravilánu; preteká geomorfologickým celkom Krupinská planina v dvoch geomorfologických podcelkoch: v hornej severovýchodnej časti toku (necelá polovica toku) Závozská vrchovina a v dolnej juhozápadnej časti toku (viac ako polovica toku) Bzovícka pahorkatina.[8]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Názov vodného toku Briač má pôvod v názve samoty rovnakého názvu Briač. Názov samoty bol prenesený bez osobitného formantu (bez zmeny) i na vodný tok.[9] Názov samoty Briač sa objavuje už v listine z roka 1238, ktorou bolo potvrdené, že krupinskí mešťania platili ročne clo bzovíckemu opátovi za pozemok vo vlastníctve bzovíckeho opátstva. V texte listiny sa spomína pozemok s názvom Brack. Vývoj názvu: 1238 Brack pozemok → 1244 Brech → 1885 Brjač → maď. Brecs[10] → 1981 slov. Briač (dnes samota v Krupine aj v Bzovíku). Podľa M. Majtána a P. Žigu je pôvodný apelatívny význam osadného názvu Briač nejasný.[2] Toponymum Briač zrejme súvisí s viacerými toponymami zo slovného základu brija vo význame odvar, riedka kaša z ovocia,[11] napr. štandardizované názvy: Brija (vrch v Tatranskej Javorine v Spišskej Magure), Briava (vrch, Čadca), Briavsky potok (prítok Kysuce) a ešte neštandardizované názvy: Brija (vrch, Poprad), Bryjovka (pasienok a pole, Haligovce), Bryjovské pole (pole, Lesnica), Bryjovský potôčik (lúka, Lesnica), Bryjova dolina (pole, Lesnica), Na Bryjovu dolinu (pasienok, Lesnica), Solisko v medzi Brejkov (pole, Turzovka), Bryačka (pole, Zákopčie), Na Bryačke (pole, Zákopčie).[12] Toponymum Briač vzniklo z apelatíva brija alebo z osobného mena Brija rozšírením slovného základu o formant -áč/-ač, ako napr. zabíjač/zabijač, brucháč, hrbáč, krájač. Apelatívum brija je v súčasnosti vysunuté na okraj slovenskej slovnej zásoby a prežíva už iba vo vybraných nárečiach. Najstarší listinný doklad o výskyte názvu dnešného mesta Krupina v podobe Corpona je z roka 1380 a teda je mladší ako najstarší listinný doklad o výskyte pozemkov Briač, ktorý je z roka 1238, čiže dnešnej samoty mesta Krupina.[13] Hydronymum Briač bolo štandardizované v roku 1977.[14] V dnešnej slovenskej hydronymii je hydronymum Briač jedinečným názvom (október 2023).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2023-10-02).
- ↑ a b Milan Majtán; Pavol Žigo. Hydronymia povodia Ipľa. 1. vyd. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 116 s. ISBN 80-88870-12-7. S. 14.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-10-07]
- ↑ Priebeh vodného toku Briač v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-10-04].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 19. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 17. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1031/1993 z 1.6.1993. Bratislava 1993. 102 s. S. 17, 20, 41, 76. ISBN 80-85672-03-0.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 87, 88. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 140.
- ↑ György GYÖRFFY. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, III. H-K. 1. vyd. Budapest : Akadémiai kiadó, 1987. 568 s. ISBN 963 05 3613 7. S. 184.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka 1. diel A-J. 1. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, 1991. 536 s. ISBN 80-224-0228-1. S. 156.
- ↑ Anna Ramšáková: Slovenské anojkonymá utvorené zo základu brija. In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2021, ročník 55, č. 4, ISSN 0023-5202. S. 228-237. Dostupné online [4] [cit. 2023-10-07.]
- ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 517 s. S. 112.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.6.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 17. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)