Bronisław Malinowski

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bronisław Kasper Malinowski
Bronisław Malinowski
poľský antropológ, etnológ a religionista

Narodenie 7. apríl 1884
Krakov
Úmrtie 16. máj 1942 (58 rokov)
New Haven

Bronisław Kasper Malinowski (* 7. apríl 1884, Krakov – † 16. máj 1942, New Haven, USA) bol anglický etnológ a sociológ poľského pôvodu, zaoberal sa najmä spoločnosťou Novej Guiney a Melanézie. Je zakladateľ funkcionalizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol jednou z najkontroverznejších postáv antropológie. Narodil sa v Krakove v poľskej aristokratickej rodine ako syn významného profesora slovanských jazykov. Študoval na Jagellonskej univerzite v Krakowe matematiku a fyziku a v roku 1908 získal doktorát. Jeho dizertačná práca O principe ekonomie myslenia bola ovplyvnená pozitivizmom Richarda Avenaria a Ernsta Macha. Zdravotné problémy údajne prinútili obrátiť pozornosť na iný odbor. Po prečítaní Frazera sa rozhodol študovať v Londýne antropológiu.[1] Stal sa profesorom na London School of Economics. Jeho semináre boli populárne a jeho študenti sa stali významnými vedcami (R. Firth, E. Leach...)

Pred vojnou odišiel do USA, vystupoval proti Hitlerovi a bránil rodné Poľsko. Po dve desaťročia bol jedným z najvýznamnejších antropológov, mal množstvo prívržencov aj odporcov (v bývalej ČSSR tiež nebol veľmi uznávaný).

Hlavné myšlienky[upraviť | upraviť zdroj]

Pri štúdiu kultúry presadzoval komplexný prístup, venoval sa skúmaniu mágie a mytológie, pričom ale odmietal ich symbolické interpretácie a presadzoval pragmatické. Ďalej sa venoval aj politickej organizácii, právu, sexuálnemu životu, rodine, príbuzenským vzťahom a hospodárskym systémom. Ako jeden z prvých tvrdil, že získané poznatky treba využívať v praxi - aplikovaná antropológia. Jeho poznatky sa, žiaľ, využívali v prospech kolonializmu.

Malinowski zaviedol a presadil myšlienku, že základom antropologickej vedy sú empirické poznatky a terénny výskum. Jeho požiadavka skúmania kultúry zvnútra sa stala základnou požiadavkou modernej antropológie. Aj vďaka nemu má antropológia poznatky z iných kultúr, ktorých poznaním sa veda zbavovala europocentrizmu. Výrazne ovplyvnil britskú sociálnu antropológiu, ktorá je dodnes v podstate funkcionalistická, vplyv mal aj na americkú kultúrnu antropológiu. Vytvoril základy modernej antropológie a dal jej súčasný status.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 200.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.