Preskočiť na obsah

Bulharské vzdušné sily

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bulharské vzdušné sily
Военновъздушни сили на Република България
Vojennovăzdušni sili na Republika Bălgarija
Emblém bulharských vzdušných síl
Emblém bulharských vzdušných síl

Emblém bulharských vzdušných síl
KrajinaBulharsko Bulharsko
Existencia1906 – súčasnosť
Typvzdušné silyprotivzdušná obrana
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť63 lietadiel
Veliteliagenerálmajor Canko Stojkov
Nadradené jednotky Bulharská armáda
Účasť
VojnyPrvá balkánska vojna
Druhá balkánska vojna
Prvá svetová vojna
Druhá svetová vojna
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Útočné lietadláSuchoj Su-25
Stíhacie lietadláMiG-29
Výcvikové lietadláAero L-39 Albatros
Dopravné lietadláC-27J, PC-12
Dopravné vrtuľníkyAS532, Mi-17, Bell 206

Bulharské vzdušné sily (oficiálne: Vzdušné sily Bulharskej republiky; bulh. Военновъздушни сили на Република БългарияVojennovăzdušni sili na Republika Bălgarija) predstavujú leteckú zložku Bulharskej armády. V súčasnosti majú asi 5824 príslušníkov aktívneho personálu a 63 lietadiel.[1]

Bulharské vzdušné sily boli oficiálne založené dňa 20. apríla 1906. Pozostávali zo vzducholodí s názvom Sofia 1, ktoré boli určené na spravodajské operácie bulharskej armády.[2] V roku 1910 bol do Bulharska pozvaný ruský letecký konštruktér Boris Maslennikov, aby predviedol svoju modifikáciu francúzskeho lietadla Farman III. Po tejto demonštrácii sa bulharská vláda rozhodla vybaviť armádu lietadlami. V roku 1912 získalo bulharské letectvo svoje prvé lietadlo - Blériot XXI. Prvý let na ňom vykonal dňa 13. augusta toho istého roka pilot Simeon Petrov.

Dňa 15. októbra 1912 uskutočnilo letectvo prieskumné misie, pri ktorých získavalo informácie o počte a rozmiestnení tureckých jednotiek. Už nasledujúci deň začali piloti Radul Milkov a Prodan Tarakčiev zhadzovať na tureckú armádu bomby. Tým sa stali prvými pilotmi v histórii bulharského letectva, ktorí sa zúčastnili bojovej misie. Počas obliehania Adrianople používali bulharskí piloti lietadlá nielen na vojenské účely, ale aj ako prví z nich zhadzovali letáky.[3]

Letecké základne

[upraviť | upraviť zdroj]

3. letecká základňa Graf Ignatievo - Mikojan-Gurevič MiG-29, Aero L-39 Albatros, Pilatus PC-12

24. letecká základňa Krumovo - Eurocopter AS532 Cougar, Mil Mi-17, Bell 206, Antonov An-30, Alenia C-27J Spartan

22. letecká základňa Bezmer - Suchoj Su-25[4]

Lietadlový park

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[5] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 Sovietsky zväz ZSSR viacúčelové stíhacie lietadlo 9-12
MiG-29UB
15
Bojové lietadlá
Suchoj Su-25 Sovietsky zväz ZSSR stíhací bombardér Su-25K
Su-25UBK
12
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30 Sovietsky zväz ZSSR prieskumné lietadlo 1
Dopravné lietadlá
Antonov An-26 Sovietsky zväz ZSSR stredné dopravné lietadlo 1
Alenia C-27J Spartan Taliansko Taliansko taktické dopravné lietadlo 2
Pilatus PC-12 Švajčiarsko Švajčiarsko dopravné lietadlo 1
Vrtuľníky
Eurocopter AS532 Cougar Francúzsko Francúzsko viacúčelový vrtuľník 12 Ešte dva ďalšie sú objednané.
Mil Mi-17 Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník 3
Mil Mi-24 Sovietsky zväz ZSSR bojový vrtuľník 2
Bell 206 USA USA ľahký viacúčelový vrtuľník 6
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros Česko Česko cvičné lietadlo 6
Pilatus PC-9 Švajčiarsko Švajčiarsko cvičné lietadlo PC-9M 5

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ДОКЛАД ЗА СЪСТОЯНИЕТО НА ОТБРАНАТА И ВЪОРЪЖЕНИТЕ СИЛИ НА РЕПУБЛИКА БЪЛГАРИЯ
  2. Небо не предел
  3. "Небе за всички" за 100-годишнината на българската авиация
  4. Bulgaria Air Force
  5. World Air Forces 2019

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]