Cecilián

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Cecilián
kartáginský katolícky biskup
Štát pôsobeniaStaroveký Rím
Funkcie a tituly
kartáginský katolícky biskup
311 – 345?
Predchodca Mensurius Gratus Nástupca
Biografické údaje
Varianty menalat. Caecilian(us)
NarodenieKartágo
Úmrtie345?
Svätenia
CirkevKatolícka cirkev
Diakon
SvätenieKartágo
Biskup
Konsekrácia311
Kartágo
SvätiteľFelix z Aptungy
biskup v Aptunge (Sev. Afrika)

Cecilián[1][2] alebo Caecilian[3] (lat. Caecilianus; * ? pred 300 – † krátko pred 343[4][5]/pred 345[6] ) bol arcidiakonom a od roku 311 biskupom v severoafrickom Kartágu. Jeho ustanovenie za biskupa viedlo k donatistickej schizme. Cecilián bol taktiež jedným z mála klerikov zo Západu, ktorí sa zúčastnili Prvého nicejského koncilu, podľa niektorých zdrojov jediný biskup.[4][5]

Po smrti kartáginského biskupa Mensuria, ktorého podporovateľom bol, bol Cecilián zvolený a tromi biskupmi na čele s Felixom z Aptungy vysvätený za biskupa. Časť duchovenstva Ceciliána neuznala, pretože bol podľa nich vysvätený traditormi (odpadlíkmi, ktorý sa spreneverili kresťanstvu tým, že odovzdali sväté knihy pohanom počas prenasledovania kresťanov. Keďže podľa donatistov každý, kto žije v spoločenstve s padlými kresťanmi je sám apostata, považovali za odpadlíka aj Ceciliána. Za biskupa preto vyhlásili Majorína. Podľa prameňov mala na schizme podiel bohatá pani, matróna Lucilla, ktorá bola Ceciliánom viackrát káraná pre nadmerné uctievanie relikvií mučeníkov. Majorín v roku 313 zomrel a na jeho biskupský stolec nastúpil Donát, podľa ktorého sa schizmatický smer nazval - donatizmus. Obe strany, donatisti i Cecilián sa obrátili na cisára Konštantína I., ktorý spor najprv prenechal pápežovi a synode v Ríme (313), neskôr synode v Arles (314), až nakoniec pre protesty donatistov musel rozhodnúť sám. Na stretnutí v Miláne v roku 316 Konštantín uprednostnil Ceciliána, avšak spor sa vyriešiť nepodarilo. Cecilián tak naďalej zostal katolíckym kartáginským biskupom až do jeho smrti v raných 40. rokoch 4. storočia.[1][4][5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b PIGULA, Juraj. Vznik, pád a problém donatizmu. Verba Theologica (Ružomberok: Katolícka Univerzita v Ružomberku), roč. 9, čís. 2, s. 21 – 32. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 2644-4844.
  2. Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943) [online]. a-repko.sk, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.
  3. BLAŠČÍKOVÁ, Andrea. Augustínov postoj v kauze prenasledovania donatistov: Dve otvorené otázky. Philosophica Critica (Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre), roč. 2, čís. 1, s. 33 – 47. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 1339-8970.
  4. a b c Caecilian In: The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 162.
  5. a b c The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 259 – 260.
  6. Caecilianus, archdeacon and bishop of Carthage In: WACE. Dictionary of Christian Biography and Literature. Ed. William C. Piercy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1565630572, 978-1565630574. S. 228.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]