Preskočiť na obsah

Donát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Donát
kartáginský donatistický biskup
Donát v Norimberskej kronike
Donát v Norimberskej kronike
Štát pôsobeniaStaroveký Rím
Funkcie a tituly
kartáginský donatistický biskup
313 – 347
Predchodca Majorín Parmenián Nástupca
Biografické údaje
Varianty menalat. Donat(us)
NarodenieKartágo
Úmrtieokolo 355
Galia
Svätenia
CirkevDonatistická cirkev
Biskup
Konsekrácia313
Kartágo

Donát (iné mená Donat,[1] Donátus,[2] Donatus[2]) prezývaný Veľký[2] (Magnus), z Kartága[2] (Carthaginiensis) alebo z Čiernych Domov[2] (Casae Nigrae) bol druhý kartáginský schizmatický (donatistický) biskup, hlavný protagonista a predstavený donatistickej schizmy. Donatisti odmietli vysvätenie biskupa Ceciliána, pretože ho považovali za traditora a odpadlíka vysväteného iným traditorom Felixom z Aptungy. Po smrti prvého donatistického biskupa Majorína sa Donát stal v roku 313 biskupom v Kartágu. Na donatistickom biskupskom stolci sa udržal nasledujúcich tridsať rokov. V priebehu zložitého náboženského vývoja bol hlavnou tvárou donatizmu až do vlády Konštantia II., keď otvorene vystúpil voči cisárskej moci strániacej katolíkom. Známy je jeho výrok: Čo je cisár pre cirkev? (Quid est imperatori cum ecclesia?), ktoré mu pripisuje veľký protivník donatizmu svätý Optát. Za povstanie na čele extrémistického krídla donatistov, tzv. circumcellionov bol v roku 347 poslaný do exilu do Galie, kde o niekoľko rokov, pravdepodobne v roku 355 zomrel.[2][3] (podrobnejšie pozri donatizmus)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943) [online]. a-repko.sk, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online.
  2. a b c d e f PIGULA, Juraj. Vznik, pád a problém donatizmu. Verba Theologica (Ružomberok: Katolícka Univerzita v Ružomberku), roč. 9, čís. 2, s. 21 – 32. Dostupné online [cit. 2020-01-19]. ISSN 2644-4844.
  3. Donatus and Donatism. In: WACE. Dictionary of Christian Biography and Literature. Ed. William C. Piercy. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 1565630572, 978-1565630574. S. 442 – 450.