Celestín (minerál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Celestín
SrSO₄
síran strontnatý
Celestine-40052.jpg
Všeobecné informácie
ObjaviteľAndreas Gotthelf Schütz
(1791)
Pôvod názvuz starogr. cœlestis - podľa modrého sfarbenia
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaVI/A.09 (8.vyd.)
7.AD.35 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia7.AD.35 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia28.3.1.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Priestorová grupaPnma
Mriežkové param.a = 8,359 Å
b = 5,352 Å
c = 6,866 Å
V = 307,17 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, zrnitý, stĺpcové alebo tabulárne kryštály s plochami {001}, {210}, pyramidálne kryštály s plochami {122}, {011} a {102}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriehľadný až polopriesvitný
Farba(y)modrá, hnedá, bezfarebný, zelená, šedá
Vrypbiely
Lesksklený
Tvrdosť (Mohs)3 - 3,5
Hustota3,96 - 3,98 kg.dm−3
Štiepateľnosťdokonalá podľa {001}, dobrá podľa {210}
Lomlastúrový
Optické dáta
Index lomu
dvojosový minerál
nα = 1,619 - 1,622
nβ = 1,622 - 1,624
nγ = 1,630 - 1,632
Dvojlomδ = 0,011
2V50 - 51 ° (vypočítaný 54 - 58 °)
Odrody a variety
odrody so zvýšeným obsahom Ba, Sr, Ca
Zoznam minerálov
Celestín na mindat.org
Celestín na Commons

Celestín je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky je to síran strontnatý (SrSO4).

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Vytvára zrnité agregáty, niekedy sa vyskytuje aj vo forme stĺpcovitých, tabuľkovitých alebo pyramidálnych kryštálikov. Farbu má svetlomodrú, takmer priehľadnú. Je to priehľadný minerál so skleným leskom.

Vznik[upraviť | upraviť kód]

Vzniká na hydrotermálnych rudných žilách.

Poznávanie[upraviť | upraviť kód]

Je veľmi krehký, typická je jeho modrastá farba.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Krásne svetlomodré kryštáliky spolu s aragonitom na rudných žilách v Španej Doline pri Banskej Bystrici. Známy je aj z Novej šachty v Banskej Štiavnici.[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Lipovský, M. a Uher, P., 1992, Celestín z Novej šachty v Banskej Štiavnici. Mineralia Slovaca, 24, 3-4, s. 323-324

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]