Cesta zo Škandinávie do Grécka

Cesta zo Škandinávie do Grécka bola stredoveká riečna cesta, ktorá viedla zo Škandinávie naprieč východnou Európou do Byzantskej ríše. Prvýkrát sa názov tejto cesty objavil v kronike letopisca Silvestra. Vo 8. - 9. storočí bola jednou z expanzívnych ciest Vikingov (Varjagov, ktorí žili v oblasti úmoria Baltského mora) vedúcich na juh do juhovýchodnej Európy a Malej Ázie. Túto istú cestu využívali aj ruskí kupci, ktorí obchodvali s Konštantínopolom a s obyvateľmi Škandinávie.

K tejto ceste existovala aj paralelná cesta - tzv. Cesta zo Škandinávie do Perzie, - ktorá viedla cez Volgu a Kaspické more a tiež západná cesta, ktorá spájala sever s regiónom Stredozemného mora.

Známa je aj oveľa staršia verzia tejto cesty vedúca priamo z Baltského mora k Západnej Dvine a odtiaľ cez Dneper do Čierneho mora.

Význam

Zo začiatku tak ako táto cesta aj jej podobné využívali Vikingovia na svoje pustošivé nájazdy na ekonomicky a kultúrne rozvinutejšie mestá Európy a Byzantskej ríše. Neskôr sa táto cesta stala dôležitou obchodnou cestou, ktorá spájala Škandináviu (severnú Európu) a bohatú Byzantskú ríšu. Popri ceste Varjagovia kolonizovali priľahlé územia, a tak vznikli varjago-slovanské štátne útvary (kniežatstvá) vikingskej dynastie Rurikovcov v Novgorode (Rurikovo mesto^[1], Stará Ladoga^[2]) a neskôr aj v Smolensku a Kyjeve.

Časom význam obchodnej cesty upadol a jej definitívny koniec stanovil rozpad Kyjevskej Rusi, centralizácia krajín Škandinávie, pád Byzantskej ríše a, nakoniec, obsadenie území okolo Volgy Tatármi.

V časoch Stenku Razina (1630 - 1671) túto cestu využívali záporožskí kozáci na svoje lúpežnícke výpravy na hlavné mesto Osmanskej ríše - Konštantínopol.