Chavela Vargas

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chavela Vargas
Mexická speváčka
Chavela Vargas
Narodenie17. apríl 1919
San Joaquín de Flores, Kostarika
Úmrtie5. august 2012 (93 rokov)
Cuernavaca, Mexiko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Chavela Vargas

Isabel Vargas Lizano, známa ako Chavela Vargas (* 17. apríl 1919, San Joaquín, Kostarika – † 5. august 2012, Cuernavaca, Mexiko),[1] bola kostarická a mexická speváčka a herečka, patriaca do Zlatého veku mexickej kinematografie.

Je považovaná za hlavnú osobnosť a veľkú svojráznu umelkyňu mexickej rancherskej hudby a má významný vplyv na mnohých umelcov latinskoamerickej populárnej hudby. Slúžila aj ako inšpirácia pre rôzne filmové osobnosti, napríklad španielskeho režiséra Pedra Almodóvara a niekoľkých ďalších.

Vďaka svojmu vokálnemu štýlu bola známa ako „La Voz áspera de la Ternura fuerte y armónica“ („Drsný hlas silnej a harmonickej nehy“).[2] V roku 2007 bola ocenená cenou Latin Grammy za hudobnú výnimočnosť od Akadémie nahrávacích umení a vied.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Chavela Vargas sa narodila v Kostarike, v San Joaquín de Flores, kantón San Joaquín v provincii Heredia, ako dcéra Francisca Vargasa a Herminie Lizano. O tri mesiace neskôr, 15. júla 1919, bola pokrstená v Bazilike Panny Márie Anjelskej v Cartagu v Kostarike pod menom María Isabel Anita Carmen de Jesús.

Mala ťažké detstvo: jej rodičia sa rozviedli a nestarali sa o ňu, nechali ju v starostlivosti strýkov a trpela poliomyelitídou [chýba zdroj]. V Mexiku, krajine, v ktorej získala štátnu príslušnosť, prežila takmer osem desaťročí a tam aj zomrela.

Štýl[upraviť | upraviť zdroj]

Chavela experimentovala s rancherskými piesňami a mala zvláštny štýl interpretácie. Jeden z aspektov rancherskej piesne, ktorú predstavuje José Alfredo Jiménez, zvykne byť emotívny. Chavela spievala tieto druhy piesní, ale robila to sama, len s gitarou a svojím hlasom, napodobňujúc spôsob, akým spieva opitý muž. Z tohto dôvodu občas znížils rytmus melódií. Podfarbils tak piesne, ktoré iní chápali ako šibalské či humorné.

Od malička bola osobnosťou proti prúdu: obliekala sa ako muž, fajčila cigarety, veľa pila, nosila zbraň a bola známa charakteristickou červenou serapou. Vo veku 81 rokov v rozhovore pre kolumbijskú televíziu v roku 2000 sa prvýkrát otvorene vyjadrila, že je lesba.[4]

Pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Získala okrem iného aj tieto ocenenia: [5]

  • 2000: Veľký kríž Rádu Izabely Kastílskej.[6]
  • 2007: Latinská Grammy za celoživoný prínos.
  • Zlatá medaila Universidad Complutense of Madrid.
  • Medaila za zásluhy Univerzity v Alcalá de Henares.
  • Čestný hosť Buenos Aires, Argentína.
  • 2009: Vážený občan Mexico City.
  • Španielsky hudobník a skladateľ Álvaro Urquijo je venoval pieseň Por el boulevard de los sueños rotos, neskôr začlenenú do repertoáru jedného z jej najbližších priateľov, taktiež Španiela Joaquína Sabinu, autora textu piesne.

Ministerstvo kultúry a mládeže Kostariky vzdalo v roku 2018 hold Chavele Vargas v rámci Medzinárodného festivalu umenia 2018, na ktorom sa zúčastnili medzinárodní umelci ako Los Macorinos, Debi Nova, Gaby Moreno, Tania Libertad, Andrea Echeverri a Marisoul.[7]

Diskografia (neúplná)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Chavela Vargas „RCA“,1963
  • Noche Bohemia,1966
  • Chavela Vargas „Orfeón“,1967
  • El corrido hablado, 1991
  • Piensa en mí, 1991
  • Boleros, 1991
  • Colaboró también la banda de sonido de Kika con «Luz de luna», 1993
  • Macorina, 1994
  • Sentimiento de México (vol. 1), 1995
  • De México y del mundo, 1995
  • Le canta a México, 1995
  • Colaboró también la banda de sonido de La flor de mi secreto con «En el último trago», 1995
  • Volver, volver, 1996
  • Dos (álbum), 1996
  • Grandes momentos, 1996
  • Colaboró también la banda de sonido de Carne trémula con «Somos», 1997
  • Chavela Vargas, 1997
  • Colección de oro, 1999
  • Con la rondalla del amor de Saltillo, 2000
  • Para perder la cabeza, 2000
  • Las 15 grandes de Chavela Vargas, 2000
  • La dama del poncho rojo, 2001
  • Grandes éxitos, 2002
  • Para toda la vida, 2002
  • Discografía básica, 2002
  • Antología, 2004
  • Somos, 2004
  • Chavela Vargas, 2004
  • En Carnegie Hall, 2004
  • La llorona, 2004
  • Colaboró también la banda de sonido de Babel con Tú me acostumbraste, 2006
  • Cupaima, 2007 (con Jorge Reyes)
  • ¡Por mi culpa!, 2010
  • La Luna Grande, 2012

Populárne piesne[upraviť | upraviť zdroj]

  • «La llorona»
  • «El andariego»
  • «Macorina»
  • «Anillo de compromiso»
  • «En el último trago»
  • «Amar duele»
  • «Un mundo raro»
  • «Piensa en mí»
  • «Luz de luna»
  • «Las ciudades»
  • «Las simples cosas»
  • «La sandunga»
  • «El preso número 9»
  • «Paloma negra»
  • «No volveré»
  • «Soledad»
  • «María tepozteca» (de su autoría)
  • «Noches de ahuatepec» (de su autoría)
  • «Que te vaya bonito»
  • «Arráncame la vida»
  • «No soy de aquí, ni soy de allá»
  • «Vámonos»
  • «Sombras»
  • «Volver, volver»
  • «Noches de boda»

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Soldadera (1966)
  • Stone Scream (1991)
  • Kvet môjho tajomstva (1995)
  • Frida (2002)
  • Babel (2006)
  • Chavela (2017)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ . Dostupné online.
  2. ↑ . Dostupné online.
  3. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-01-23]. Dostupné online. Archivované 2023-01-23 z originálu.
  4. ↑ TheGully.
  5. ↑ [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978 607 7891 02 4.
  6. ↑ Recibe Chavela Vargas premio Gran Cruz de la Orden de Isabel la Católica [online]. [Cit. 2023-01-23]. Dostupné online. Archivované 2015-09-23 z originálu.
  7. ↑ . Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chavela_Vargas&oldid=7696941“