Cheirisofos (kovotepec)

Cheirisofos (starogr. Χειρίσοφος) bol grécky kovotepec neznámeho pôvodu, ktorý tvoril za vlády cisára Augusta.^[1] Známe sú jeho signatúry na dvoch strieborných skyfoi uložených v Národnom múzeu v Kodani.^[2]^[3]

Tieto poháre sú majstrovskými dielami spracovania striebra, vyrobené boli v rímskej dielni (zrejme niekde v okolí Capuy v regióne Kampánia^[4])^[2] Každý z pohárov váži asi jeden kg,^[2] vysoké sú 11 cm, v priemere majú 13,5 cm, výška zdobených reliéfov je približne 8,5 cm. Nájdené boli v roku 1920 na južnom pobreží dánskeho ostrova Lolland, v obci Hoby, v pohrebnej hrobke bojovníka, s ďalšími cennými predmetmi.^[5]^[1]

Obidva poháre reliéfne zobrazujú výjavy z Homérovej Iliady, jeden zobrazuje Priama, ktorý žiada Achilla o mŕtve telo svojho syna Hektora, druhý Odysea a Filoktéta.^[5] Na prvom je podpis Cheirisofa v starogréčtine ΧΕΙΡΙΣΟΦΟΣ ΕΠΟΕΙ (Cheirisofos to zhotovil), na druhom vo fonetickom prepise, ale nie v latinčine, latinkou: CHIRISOPHOS EPOI; z toho možno vydedukovať, že umelec bol Grék, ale v službách Rimanov.^[6]

Ďalší nápis na dne jedného z pohárov uvádza meno ich prvého majiteľa Gaia Silia, veliteľa rímskej armády v provincii Horná Germánia (Germania Superior), s hlavným mestom Mogontiacum (dnes Mainz), rokoch 14 až 21 po Kr., ktorého Tiberius poveril výstavbou rímskej flotily Germánie. Existuje zaujímavá možnosť, že muž pochovaný v Hoby bol v osobnom kontakte s Rimanmi (poháre mohli byť diplomatické dary Silia pre „barbarského“ náčelníka na severe^[5]). Historicky je zaznamenaná cesta budúceho rímskeho cisára Tiberia v roku 5 po Kr. na polostrov Kimbrov. Kimbrovia boli národom, ktorý žil na Jutskom polostrove. Nápis s názvom Skutky Božského Augusta na bronzovom stĺpe v Ríme z roku 14 po Kr. uvádza: Moja flotila sa plavila od ústia Rýna smerom nadol až do krajín Kimbrov, do ktorých dovtedy žiaden Riman nikdy neprenikol, buď po súši, alebo po mori, a Kimbrovia Charudi a Semnoni a ďalšie národy Germánov z toho istého regiónu prostredníctvom svojich vyslancov hľadali moje priateľstvo a priateľstvo rímskeho ľudu.^[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b Melissa Barden Dowling. Clemency & Cruelty in the Roman World. Michigan : University of Michigan Press, 2006. ISBN 978-04-7211-515-0. S. 144.
↑ ^a ^b ^c ^d T. Douglas Price. Ancient Scandinavia: An Archaeological History from the First Humans to the Vikings. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9023-198-9. S. 282.
↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 220.
↑ Angelo Forte, Richard D. Oram, Frederik Pedersen. Viking Empires. Cambridge : Cambridge University Press, 2005. ISBN 978-05-2182-992-2. S. 25.
↑ ^a ^b ^c Clio Medica. Acta Academiae Internationalis Historiae Medicinae. Leiden : BRILL, 2020. ISBN 978-90-0441-819-6. S. 3.
↑ Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Cheirisofos 2 [1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cheirisofos (kovotepec)

[:144-1] Melissa Barden Dowling. Clemency & Cruelty in the Roman World. Michigan : University of Michigan Press, 2006. ISBN 978-04-7211-515-0. S. 144.

[:282-2] T. Douglas Price. Ancient Scandinavia: An Archaeological History from the First Humans to the Vikings. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-01-9023-198-9. S. 282.

[:220-3] Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 220.

[:25-4] Angelo Forte, Richard D. Oram, Frederik Pedersen. Viking Empires. Cambridge : Cambridge University Press, 2005. ISBN 978-05-2182-992-2. S. 25.

[:3-5] Clio Medica. Acta Academiae Internationalis Historiae Medicinae. Leiden : BRILL, 2020. ISBN 978-90-0441-819-6. S. 3.

[:1-6] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Cheirisofos 2 [1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]