Zobrazenie zdroja stránky Chicago

{{iné významy}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name               = Chicago
| other_name         = 
| category           = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image              = Chicago montage1.jpg
| image_caption      = Zhora zľava: [[Chicago Loop]], [[Willis Tower]], [[Chicago Theatre]], [[Chicagske metro]], [[Navy Pier]], [[Field Museum of Natural History]], [[Jay Pritzker Pavilion]]
<!-- *** Symbols *** -->
| flag               = Flag of Chicago, Illinois.svg
| symbol             = Seal of Chicago, Illinois.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology          = 
| official_name      = City of Chicago
| motto              = „''Urbs in Horto''“ („''City in a Garden''“)<br />„''I Will''“
| nickname           = „''Windy City''“, „''Chi-Town''“, „''City of Big Shoulders''“, „''Second City''“, „''My Kind of Town''“...
<!-- *** Country etc. *** -->
| country            = Spojené štáty
| country_flag       = 1
| state              = Illinois
| state_type         = 
| state_flag         = 1
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| municipality       = 
<!-- *** Family *** -->
| part               = 
| river              = 
<!-- *** Locations *** -->
| location           = 
| elevation          = 179
| lat_d              = 41
| lat_m              = 52
| lat_s              = 55
| lat_NS             = S
| long_d             = 87
| long_m             = 37
| long_s             = 40
| long_EW            = Z
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 0
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
<!-- *** Dimensions *** -->
| area               = 606.2
| area_land          = 588.3
| area_water         = 17.9
| area_urban         = 5498.1
| area_metro         = 28163
<!-- *** Population *** -->
| population         = 2695598
| population_urban   = 8711000
| population_date    = 2010
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established        = 1770
| established_type   = Založené
| mayor              = [[Rahm Emanuel]]
| mayor_type         = [[Starosta Chicaga|Starosta]]
| mayor_party        = 
<!-- *** Codes *** -->
| timezone           = [[Eastern Standard Time|EST]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 6)
| timezone_type      = [[Časové pásmo]]
| timezone_DST       = [[Eastern Daylight Time|EDT]] ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]] - 5)
| postal_code        = 
| area_code          = <small>+1</small>(0)312, (0)773
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
<!-- *** Free frields *** -->
| free               = 
<!-- *** Maps *** -->
| map               = USA location map.svg
| map_caption       = Poloha mesta Chicago v rámci USA
| map_locator       = USA
| map1               = USA Illinois location map.svg
| map1_caption       = Poloha mesta Chicago v rámci federálneho štátu Illinois
| map1_locator       = Illinois
<!-- *** Websites *** -->
| commons            = Chicago
| statistics         = 
| website            = http://www.cityofchicago.org
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes          = 
}}

'''Chicago''' [slov. výslovnosť šikágo, angl. výslovnosť {{Audio-IPA|En-us-Chicago-2.ogg|/ʃɨˈkɑːɡoʊ/}} alebo {{IPA-en|ʃɨˈkɔːɡoʊ|}}] (príd. meno znie ''chicagsky'', nie chicagský) je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v štáte [[Illinois]] a na [[Stredozápad Spojených štátov|Stredozápade]] a s viac ako 2,8 miliónmi obyvateľov, [[Zoznam miest v USA podľa počtu obyvateľov|tretie najľudnatejšie]] mesto v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Jeho [[metropolitná oblasť]], všeobecne označovaná ako ''Chicagoland'', je 26. najľudnatejšou<ref name="Population World Rank">{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Demographia World Urban Areas & Population Projections
  | url = http://www.demographia.com/db-worldua.pdf
  | strany = 35, 91
  | dielo =
  | vydavateľ = Demographia
  | formát = PDF
  | dátum = apríl 2009
  | dátum prístupu = 2009-04-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> vo svete, je domovom pre približne 9,7 miliónov ľudí a rozprestiera sa cez [[Štát USA|americké štáty]] Illinois, [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] a [[Indiana]].<ref name=CBSAEST200801>{{Citácia elektronického dokumentu
  | url = http://www.census.gov/popest/metro/tables/2008/CBSA-EST2008-01.xls
  | titul = Table 1. Annual Estimates of the Population of Metropolitan and Micropolitan Statistical Areas: April 1, 2000 to July 1, 2008 (CBSA-EST2008-01)
  | vydavateľ = [[United States Census Bureau]], Population Division
  | dátum = 2009-03-19
  | dátum prístupu = 2010-03-10 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="MSARanks">{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Population in Metropolitan and Micropolitan Statistical Areas Ranked by 2000 Population for the United States and Puerto Rico
  | dátum = 30. december 2003
  | url = http://www.census.gov/population/cen2000/phc-t29/tab03a.csv
  | formát = CSV
  | dátum prístupu = 2008-10-09
  | vydavateľ = US Census Bureau | jazyk = po anglicky}}</ref> Chicago sa primárne nachádza v [[Cook County (Illinois)|Cook County]], s výnimkou malej severozápadnej časti mesta pri [[O’Hare International Airport|letisku O'Hare]], ktorá sa nachádza v [[DuPage County (Illinois)|DuPage County]].

Chicago bolo založené v roku [[1833]], v blízkosti [[Chicago Portage|rozvodia]] medzi [[Veľké kanadské jazerá|Veľkými jazerami]] a [[Mississippi (rieka)#Povodie|povodím rieky Mississippi]]. Na základe [[Zmluva z Chicaga|Zmluvy z Chicaga]] boli pôvodní obyvatelia, [[Potavatomíovia]], násilne vysťahovaní. Mesto sa stalo významným dopravným a telekomunikačným uzlom v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. V súčasnosti si mesto zachováva svoj status ako dôležitý priemyselný a dopravný uzol, s medzinárodným letiskom O'Hare ako druhým najväčším letiskom na svete. V roku 2008 mesto hostilo 45,6 milióna domácich a zahraničných návštevníkov.<ref name="visitors">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2008 Visitor Volume Economic Impact | url = http://www.choosechicago.com/media/statistics/visitor_impact/Pages/default.aspx | vydavateľ=Chicago Convention and Tourism Bureau | rok = 2010 | dátum prístupu = 2010-05-07 | jazyk = po anglicky}}</ref>

V modernej dobe sa mesto stalo aj obchodným a finančným centrom, keď je zaradené do prvej svetovej desiatky [[Global Financial Centres Index|globálnych finančných centier]]. Chicago je silnou baštou [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] a je domovom viacerých vplyvných politikov vrátane bývalého prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]]. V hodnotení World Cities Study Group z [[Loughborough University]] je zaradené medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“.<ref name="Alpha City Report">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Measuring the World City Network: New Developments and Results | autor = P.J. Taylor et al| url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/rb/rb300.html | strany = pozri Table 1 | dielo= Research On Relations Between World Cities | vydavateľ= Globalization and World Cities (GaWC) Research Network| rok = 2009| dátum prístupu = 2009-04-18 | jazyk = po anglicky}}</ref> V rebríčku popredných svetových globálnych miest z roku 2010, ktorý zostavila [[Foreign Policy]] v spolupráci s A. T Kearney, Chicago obsadilo šieste miesto hneď za [[Paríž]]om a [[Hongkong]]om a pred [[Los Angeles]] a [[Singapur]]om.<ref>http://www.foreignpolicy.com/node/373401</ref> Poradie zohľadňovalo päť okruhov: hodnota kapitálového trhu, rozmanitosť ľudského kapitálu, medzinárodné informačné zdroje, medzinárodné kultúrne zdroje, a politický vplyv.

Celosvetovo známe<ref group="nb">Chicago je pravidelne subjektom alebo sa naň odvoláva množstvo románov, divadelných hier, filmov, piesní, rôznych časopisov a spravodajských médií.</ref> Chicago má množstvo prezývok, ktoré odzrkadľujú dojmy a názory na historické a súčasné mesto. Najznámejšími sú: ''Chi-town''; ''Windy City'' odkazujúc na hrdosť politikov a obyvateľov na ich mesto; ''Second City'' (''Druhé mesto''){{#tag:ref|[[A.J. Liebling#Legacy|A.J.Liebling]], ktorý výraz Second City vymyslel a použil na Chicago<ref name="Liebling's Second City">{{citácia elektronického dokumentu | titul=Chicago's Twentieth-Century Cultural Exports |autor=Sarah S. Marcus| url= http://www.encyclopedia.chicagohistory.org/pages/410156.html| vydavateľ= The Electronic Encyclopedia of Chicago | dátum prístupu=2009-04-19}}</ref>|group="nb"}}, kvôli tomu, že mesto je druhé najprestížnejšie v národnej kultúre, zábave a financiách;{{#tag:ref|"Chicago sa stalo známe ako americké ''Druhé mesto''- druhé oproti New Yorku, ktoré sa často spomína ako číslo jeden"<ref name="Intention to be first">Spears 2005, s. 9</ref>|group="nb"}} a preto, že väčšinu 20. storočia bolo Chicago druhé najväčšie v počte obyvateľov v Spojených štátoch a ''City of Big Shoulders'' (''Mesto so širokými ramenami''). {{#tag:ref | [[Carl Sandburg]] nazval Chicago ako „mesto so širokými ramenami“ v jednej zo svojich básní, ktorá odkazuje na moc robotníkov v začiatkoch ekonomiky Chicaga, ako aj na množstvo [[mrakodrap]]ov (ktorých [[oceľ]]ové konštrukcie boli prvýkrát vyskúšané práve v Chicagu).<ref>{{citácia elektronického dokumentu|url=http://carl-sandburg.com/chicago.htm |titul=Carl Sandburg Poems - Chicago |vydavateľ=Carl-sandburg.com |dátum prístupu=2009-09-14}}</ref> | group="nb"}} Chicago tiež volajú „najamerickejšie z amerických veľkých miest“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.architechgallery.com/arch_info/exhibit_docs/exhibitions_2004/big_city_architech.html | titul = Architect Gallery website | dátum prístupu = 2009-11-07 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=647299&page=5 | titul = Skyscraper City website | dátum prístupu = 2009-11-07 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = 
Caro | meno = Marka | titul = The Foie Gras Wars: How a 5,000-Year-Old Delicacy Inspired the World's Fiercest Food Fight | strany = 149 | vydavateľ = Simon a Schuster | rok = 2009 | isbn = 978-1-4165-5668-8 | url =
http://books.google.com/books?id=DBw__rjJe4IC&pg=PA149&dq=%22Chicago%22+%2B%22most+American%22+%2B+%22big+cities%22+-blog+-wiki&lr=#v=onepage&q=%22Chicago%22%20%2B%22most%20American%22%20%2B%20%22big%20cities%22%20-blog%20-wiki&f=false | dátum prístupu = 2009-11-07 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia knihy | meno = Marco | priezvisko = Portales | titul = Latino sun, rising: our Spanish-speaking U.S. world | strany = 54 | vydavateľ = Texas A&M University Press | rok = 2004 | isbn = 978-1-58544-381-9 | url = http://books.google.com/books?id=CMeVedWkFTAC&pg=PA54&dq=%22Chicago%22+%2B%22most+American%22+%2B+%22big+cities%22+-blog+-wiki#v=onepage&q=%22Chicago%22%20%2B%22most%20American%22%20%2B%20%22big%20cities%22%20-blog%20-wiki&f=false | dátum prístupu = 2009-11-07 | jazyk = po anglicky}}</ref>

== Dejiny ==
=== Začiatky ===
Chicago a jeho okolie bolo v polovici [[18. storočie|18. storočia]] obývané [[indiáni|indiánmi]] z kmeňa [[Potavatomíovia|Potavatomíov]], ktorí prevzali územie od indiánskych kmeňov [[Miamiovia|Miamiov]], [[Saukovia|Saukov]] a [[Foxovia|Foxov]]. Prvým nedomorodým obyvateľom Chicaga bol [[Jean-Baptiste Pointe du Sable]], Haiťan s európsko-africkým pôvodom, ktorý sa usadil na rieke [[Chicago (rieka)|Chicago]] v 70-tych rokoch 18. storočia a oženil sa s miestnou indiánkou z kmeňa Potavatomi.<ref name="Swenson">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swenson | meno = John W | titul = Jean Baptiste Point de Sable—The Founder of Modern Chicago | url = http://www.earlychicago.com/essays.php?essay=7 | dielo = Early Chicago | vydavateľ = Early Chicago, Inc. | dátum prístupu = 2010-08-08 | rok = 1999 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku [[1795]], po [[Severozápadná indiánska vojna|vojne s indiánmi]], bolo okolie Chicaga, podľa [[zmluva z Greenville|zmluvy z Greenville]], postúpené vláde Spojených štátov, ktorá tu vybudovala vojenské stanovište.

V roku [[1803]] bola postavená pevnosť [[Fort Dearborn]], ktorá bola zničená počas [[Bitka pri Fort Dearborn|bitky]] v roku [[1812]]. Domorodé kmene Odawiov, Ojibwiov a Potavatomíov postúpili ďalšie územie v roku [[1804]] podľa [[zmluva zo St. Louis|zmluvy zo St. Louis]] až boli Potavatomíovia násilne deportovaní v roku [[1833]] na základe [[zmluva z Chicaga|zmluvy z Chicaga]]. 12. augusta 1833 malo Chicago približne 200 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor= | titul= Timeline: Early Chicago History | url= http://www.pbs.org/wgbh/amex/chicago/timeline/index.html| archiveurl= http://www.webcitation.org/5h38n983V | dielo = Chicago: City of the Century | vydavateľ= WGBH Educational Foundation 
And Window to the World Communications, Inc.| archivedate = 2009-05-26| rok = 2003 | dátum prístupu = 2009-05-26 | jazyk = po anglicky}}</ref> Počas nasledujúcich siedmich rokov počet obyvateľov prekročil hranicu 4 000. Štatút mesta Chicago získalo 4. marca [[1837]].

Názov Chicago pochádza z francúzskej výslovnosti domorodého slova ''shikaakwa'', čo v preklade znamená „divá cibuľa“ alebo „divý cesnak“.<ref>Z historického hľadiska pozri sekciu „Pôvod slova Chicago“ v knihe Alfreda Theodora Andreasa, ''History of Chicago,'' A.T. Andreas, Chicago (1884) strany 37-38.</ref><ref>{{Citácia periodika | autor = Swenson, John F. | titul = Chicagoua/Chicago: The origin, meaning, and etymology of a place name | periodikum = Illinois Historical Journal | ročník = 84 | číslo = 4 | dátum = Winter 1991 | strany = 235–248 | issn = 0748-8149 | oclc = 25174749 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="mcc">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://linguistlist.org/issues/12/12-3157.html | titul = "Chicago" Etymology | autor = McCafferty, Michael | dátum = 21. december 2001 | vydavateľ = The LINGUIST List | dátum prístup = 2009-10-22 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = McCafferty | meno = Michael | dátum = leto 2003 | titul = A Fresh Look at the Place Name Chicago | periodikum = Journal of the Illinois State Historical Society | ročník = 96 | číslo = 2 | vydavateľ = Illinois State Historical Society | issn = 1522-1067 | url= http://findarticles.com/p/articles/mi_qa3945/is_200307/ai_n9266765/?tag=content;col1 | dátum prístupu = 2009-10-22 | jazyk = po anglicky}}</ref> Prvý známy odkaz na miesto súčasného mesta Chicago ako „Checagou“ bol od [[René-Robert Cavelier de La Salle|Roberta de LaSalle]] okolo 1679 v memoároch z tohto obdobia<ref>Quaife, Milton M. ''Checagou'', (Chicago: University of Chicago Press., 1933).</ref> Rastlinu divý cesnak, ''[[Allium tricoccum]]'', opísal LaSalloiv priateľ, prírodovedec [[Henri Joutel]], vo svojom denníku z poslednej LasSallovej expedície<ref name="Swenson2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swenson | meno = John F. | titul = Chicago: Meaning of the Name and Location of Pre-1800 European Settlements | dielo = Early Chicago | dátum = zima 1991 | url = http://www.earlychicago.com/essays.php?essay=1 | formát = | doi = | dátum prístupu = 2010-05-22 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref name="zeldes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeldes | meno = Leah A. | titul = Ramping up: Chicago by any other name would smell as sweet | dielo = Dining Chicago | vydavateľ = Chicago's Restaurant & Entertainment Guide, Inc. | dátum = 2010-04-05 | url = http://www.diningchicago.com/blog/2010/04/05/ramping-up-chicago-by-any-other-name-would-smell-as-sweet/ | formát = | doi = | dátum prístupu = 2010-05-22 | jazyk = po anglicky}}</ref>

=== Infraštruktúra a regionálny rozvoj ===
[[Súbor:Chicago - State St at Madison Ave, 1897.ogv|thumb|left|State Street a Madison Street, najrušnejšia časť Chicaga (1897)]]

Mesto začalo svoju cestu k národným prvenstvám ako dôležitý dopravný uzol medzi východom a západom Spojených štátov. Prvá chicagska železnica, [[Galena and Chicago Union Railroad]], bola otvorená v roku [[1838]]. V roku [[1848]] bol uvedený do prevádzky kanál [[Illinois and Michigan Canal]], ktorý umožňoval [[parník]]om a lodiam z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] dostať sa na rieku [[Mississippi (rieka)|Mississippi]]. Prosperujúca ekonomika pritiahla obyvateľov z vidieckych komunít a [[prisťahovalectvo do Spojených štátov|prisťahovalcov]] zo zahraničia. Mesto si vo výrobe a maloobchode vydobylo dominantné postavenie na Stredozápade s vplyvom aj na americkú ekonomiku, špeciálne v mäsovom priemysle s príchodom chladiarenských vozňov a spoločnosti na spracovanie a distribúciou mäsa, [[Union Stock Yards]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boyle | meno = Elizabeth | meno2 = Rodolfo | priezvisko2 = Estrada | rok=1994 | url = http://www.oznet.ksu.edu/meatscience/column/industry.htm/ | titul = Development of the U.S. Meat Industry | vydavateľ = Kansas State University Department of Animal Sciences and Industry | jazyk = po anglicky}}</ref>

Vo februári [[1856]] bol mestskou radou odsúhlasený tzv. Chesbrough plán výstavby Chicaga a prvého kanalizačného systému v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.jonathanriley.net/chn.html#y1856_m02_d14 | titul = Chicago Daily Tribune, Thursday Morning, February 14 | vydavateľ = Jonathanriley.net | dátum = | dátum prístupu = 2009-05-04}}</ref> Projekt pozdvihol centrum Chicaga na nový stupeň. Nespracované odpady a priemyselné znečistenie teraz prúdilo do rieky [[Chicago (rieka)|Chicago]], odtiaľ do [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]], znečisťujúc tak hlavný zdroj pitnej vody pre mesto. Mesto preto vybudovalo trojkilometrový tunel do novovybudovaného vodného rezervoáru ďaleko od brehov jazera. V roku [[1900]] bol problém odpadov z veľkej časti vyriešený obrátením toku rieky Chicago, čo bolo začiatkom výstavby systému kanálov do riek [[Illinois (rieka)|Illinois]] a [[Mississippi (rieka)|Mississippi]].

[[Súbor:Chicago-fire1.jpg|thumb|Umelcova predstava Veľkého požiaru v Chicagu v roku 1871]]

Po veľkom požiari v roku [[1871]], ktorý zničil tretinu mesta, vrátane celej centrálnej obchodnej štvrte, Chicago zažilo rýchlu obnovu a rast.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bruegmann | meno = Robert | rok = 2004-2005 | url = http://www.encyclopedia.chicagohistory.org/pages/181.html | titul = Built Environment of the Chicago Region | dielo = Encyclopedia of Chicago (online verzia) | jazyk = po anglicky}}</ref> Počas prestavby postavili v Chicagu v roku 1885 [[Home Insurance Building|prvý mrakodrap]] s použitím [[oceľ|oceľového skeletu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Allen | meno = Frederick E. |dátum = marec 2003 | url = http://americanheritage.com/articles/magazine/ah/2003/1/2003_1_68.shtml | titul = Where They Went to See the Future | vydavateľ = [[American Heritage (časopis)|American Heritage]] | dátum prístupu = 2010-07-29 | jazyk = po anglicky}}</ref> Nasledovali konflikty s odbormi a nepokoje, vrátane [[Aféra Haymarket|aféry Haymarket]] zo 4. mája [[1886]]. Záujem o sociálne problémy chicagskej nižšej triedy viedol [[Jane Addamsová|Jane Adamsovú]] k založeniu [[Hull House]] v roku 1[[889]]. Programy tam vytvorené sa stali vzorom pre nové oblasti sociálnej práce. Mesto tiež investovalo do mnohých veľkých [[park|mestských parkov]], ktoré zahŕňali aj verejné sanitárne zariadenia.

V roku [[1893]] Chicago hostilo [[Svetová výstava 1893|World's Columbian Exposition]] na mieste bývalého močiara, v súčasnosti [[Jackson Park (Chicago)|Jackson Parku]]. Výstava pritiahla 27,5 milióna návštevníkov a je považovaná za najvplyvnejšiu svetovú výstavu v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.choosechicago.com/media/history.html | titul = Chicago History | vydavateľ = Chicago Convention and Tourism Bureau | jazyk = po anglicky}}</ref> [[University of Chicago]] bola založená v roku [[1892]] na rovnakom mieste South Side. Termín "uprostred" {{eng|midway}}, na veľtrhu alebo karnevale odkazoval pôvodne na ''Midway Plaisance'', pás pôdy v parku, ktorý ešte stále prechádza cez univerzitný areál a spája parky [[Washington Park (Chicago)|Washington]] a Jackson.

=== 20. a 21. storočie ===
[[Súbor:Chicago Sears Tower.jpg|thumb|upright|left|110 poschodí [[Willis Tower]], predtým ''Sears Tower'', dokončenej v roku 1973, najvyššej stavby na [[Západná pologuľa|západnej pologuli]]]]

V 20. rokoch 20. storočia Chicago "preslávili" gangstri, vrátane neslávne známeho [[Al Capone|Ala Caponeho]], ktorí bojovali proti sebe a zákonu v uliciach mesta v čase [[Prohibícia|prohibície]]. V roku [[1920]] v meste pôsobilo viac ako 1 000 gangov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gang (crime) - History | url = http://www.britannica.com/EBchecked/topic/225308/gang | vydavateľ = Britannica Online Encyclopedia | rok = 2009 | dátum prístupu = 2009-06-01 | jazyk = po anglicky}}</ref> 20. roky boli tiež svedkom mohutnej expanzie v priemysle. Dostupnosť pracovných miest prilákala [[Afroameričania|Afroameričanov]] z juhu. Medzi rokmi [[1910]] a [[1930]] sa čierna populácia Chicaga zvýšila zo 44 103 na 233 903 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://bentley.umich.edu/research/publications/migration/ch1.php | titul = Detroit and the Great Migration, 1916-1929 by Elizabeth Anne Martin | priezvisko = Martin | meno = Elizabeth Anne | vydavateľ = Bentley Historical Library, University of Michigan | jazyk = po anglicky}}</ref> Príchod stoviek tisícok ľudí počas veľkej migrácie mal obrovský kultúrny dopad. Práve v počas tejto vlny sa Chicago stalo centrom [[džez]]u s [[Joe "King" Oliver|King Oliverom]] na čele.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.redhotjazz.com/bessie.html | titul = Bessie Smith | dátum prístupu = 2007-10-29 | vydavateľ = The Red Hot Archive | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku [[1933]] bol chicagsky starosta [[Anton Cermak]] smrteľne zranený v [[Miami]] počas [[atentát|neúspešného pokusu o atentát]] na [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Franklin D. Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]].

[[Súbor:Illinois Central Railroad Depot (2).jpg|thumb|Pohľad na [[Illinois Central Railroad]] v Chicagu, apríl 1943]]

Dňa [[2. december|2. decembra]] [[1942]] fyzik [[Enrico Fermi]] na University of Chicago uskutočnil prvú riadenú [[jadrová reakcia|jadrovú reakciu]] na svete ako súčasť prísne tajného [[Projekt Manhattan|projektu Manhattan]].

V čase [[klientelizmus|klientelizmu]] bol v roku [[1955]] za starostu zvolený [[Richard J. Daley]]. Začiatkom 60tych rokov mnoho obyvateľov, rovnako ako vo väčšine amerických miest, opustilo mesto a presťahovalo sa na [[predmestie|predmestia]]. Štrukturálne zmeny v priemysle spôsobili veľký úbytok pracovných miest pre menej kvalifikovaných pracovníkov. V roku [[1966]] [[James Bevel]], [[Martin Luther King, Jr.|Martin Luther King]] a [[Albert Raby]] viedli hnutie ''Chicago Open Housing'', ktoré vyvrcholilo dohodou medzi starostom Richardom J. Daleyom a vodcami hnutia. O dva roky neskôr mesto hostilo búrlivú Národnú demokratickú konvenciu, ktorá vyústila do fyzickej konfrontácie vo vnútri aj mimo kongresovej sály, vrátane rozsiahlych nepokojov, v niektorých prípadoch stretov s políciou, v uliciach mesta. Počas funkčného obdobia starostu Daleyho sa uskutočnili aj veľké stavebné projekty, vrátane [[Willis Tower]] známeho ako Sears Tower (ktorý sa v roku [[1974]] stal [[Zoznam najvyšších budov sveta|najvyššou budovou sveta]]), [[University of Illinois v Chicagu]], [[McCormick Place]] a [[O’Hare International Airport|Medzinárodného letiska O'Hare]]. Po smrti Richarda J. Daleyho bol tri roky starostom Michael Anthony Bilandic. Bilandicova prehra v následných primárnych voľbách bola pripísaná nezvládnutiu údržby ciest počas silnej [[sneh]]ovej búrky v roku 1979. V roku [[1979]] bola po prvýkrát v histórii mesta za starostu zvolená žena, [[Jane Byrneová]]. Spopularizovala mesto ako [[film|miesto pre natáčanie filmov]] a [[Cestovný ruch|turistickú]] destináciu.

V roku [[1983]] sa [[Harold Washington]] stal prvým [[Afroameričania|Afroameričanom]] zvoleným za starostu Chicaga v jedných z najtesnejších volieb. Potom, čo Washington vyhral primárky Demokratickej strany, sa niekoľko starších členov z rasových pohnútok priklonilo na stranu republikánskeho kandidáta Bernarda Eptona, ktorý sa uchádzal o kreslo starostu so štvavým heslom ''Než bude príliš neskoro'' ({{eng|Before it's too late}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,923453,00. Html
| titul = Constancy***
| vydavateľ = Time & CNN
| dátum = 4. apríl 1983
| dátum prístupu = 2007-08-11 | jazyk = po anglicky}}</ref>
Počas svojho funkčného obdobia Washington venoval pozornosť chudobným a menšinových štvrtiam. Washington zomrel v kancelárii na infarkt v roku [[1987]], krátko potom, čo bol zvolený do druhého funkčného obdobia.  Starosta [[Richard M. Daley]], syn Richarda J. Daleyho, (v úrade [[1989]] - [[2011]]). Presadil niekoľko progresívnych zmien v meste, vrátane obnovy parkov, vytvorenia stimulov pre [[udržateľný rozvoj]], vrátane [[zelená strecha|zelených striech]] a nových stavebných projektov. Niektoré štvrte nižšej triedy boli transformované na stredné a drahé oblasti ([[gentrifikácia]]).

Od roku 2011 je starostom [[Rahm Emanuel]].

== Geografia ==
{{široký obrázok|Chicago from North Avenue Beach June 2015 panorama 2.jpg|900px|Panoráma mesta}}

=== Topografia ===
[[Súbor:Full chicago skyline.jpg|thumb|left|Letecký pohľad na centrum a North Side s plážami pozdĺž brehu jazera]]

Chicago sa nachádza na severovýchode Illinois na juhozápadnom cípe [[Michiganské jazero|Michiganského jazera]]. Leží na hranici [[úmorie|úmorí]] na mieste zvanom [[Chicago Portage]], spájajúcom [[povodie|povodia]] rieky [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]]. Mesto leží vedľa sladkovodného Michiganského jazera a dvoch riek, [[Chicago (rieka)|Chicago]] v centre a [[Calumet (rieka)|Calumet]] v priemyselnej oblasti South Side, pretekajúcich úplne alebo čiastočne cezeň. [[Chicago Sanitary and Ship Canal]] spája rieku Chicago s riekou [[Des Plaines (rieka)|Des Plaines]], ktorá tečie západne od mesta. História a ekonomika Chicaga je úzko spojená s blízkym jazerom. Kým v minulosti väčšina nákladnej prepravy regiónu smerovala na rieku Chicago, v súčasnosti obrovské nákladné lode využívajú prístav [[Chicagsky prístav|Lake Calumet Harbor]] v South Side. Jazero má aj ďalšie pozitívne účinky, zmierňuje chicagsku klímu. Pri pobreží je o čosi teplejšie v zime a chladnejšie v lete.

[[Súbor:Chicago by Sentinel-2.jpg|thumb|Satelitná snímka Chicaga]]

V čase založenia Chicaga v roku 1833, sa väčšina prvých stavieb sústreďovala pri ústí rieky Chicago, ako je vidieť na mape pôvodných 58 blokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.encyclopedia.chicagohistory.org/pages/11175.html | titul = Thompson's Plat of 1830 | vydavateľ = Chicago Historical Society | rok = 2004 | jazyk = po anglicky}}</ref> Z [[Geomorfológia|geomorfologického hľadiska]] je centrum mesta a zastavaná plocha relatívne v súlade so svojou prírodnou plochosťou, vykazujúc len nepatrné odchýlky. Priemerná nadmorská výška krajiny je 179 metrov nad morom. Najnižšie body sú pozdĺž brehu jazera vo výške {{m|176|m}}, kým najvyšší bod, nadmorská výška {{m|224|m}}, sa nachádza na skládke v oblasti Hegewisch na vzdialenej južnej strane mesta.

Ulica ''Lake Shore Drive'' vedie popri veľkej časti pobrežia jazera. K parkom pozdĺž brehu jazera patria: [[Lincoln Park]], [[Grant Park (Chicago)|Grant Park]], [[Burnham Park (Chicago)|Burnham Park]] a [[Jackson Park (Chicago)|Jackson Park]]. Pri jazere sa nachádza aj 29 verejných [[pláž|pláží]]. Blízko centra mesta sa zastavaná plocha rozširuje až do jazera a poskytuje priestor pre [[Jardine Water Purification Plant]], [[Navy Pier]], [[Northerly Island]], [[Museum Campus Chicago|Museum Campus]], [[Soldier Field]] a veľké časti [[McCormick Place]] Convention Center. Väčšinu z najlukratívnejších komerčných a obytných budov možno nájsť len niekoľko blokov od jazera.

''Chicagoland'' je neformálny názov pre metropolitnú oblasť Chicaga, ktorý sa používa najmä na reklamné účely a v správach o doprave v oblasti. Neexistuje žiadna presná definícia pojmu "Chicagoland", ale zvyčajne to označuje mesto spolu s predmestiami. [[Chicago Tribune]] tento termín definuje ako mesto Chicago, zvyšok [[Cook County (Illinois)|Cook County]], osem blízkych counties štátu Illinois: [[Lake County (Illinois)|Lake]], [[McHenry County (Illinois)|McHenry]], [[DuPage County (Illinois)|DuPage]], [[Kane County (Illinois)|Kane]], [[Kendall County (Illinois)|Kendall]], [[Grundy County (Illinois)|Grundy]], [[Bude County (Illinois)|Will]] a [[Kankakee County (Illinois)|Kankakee]], tri counties v [[Indiana|Indiane]]: [[Lake County (Indiana)|Lake]], [[Porter County (Indiana)|Porter]] a [[Laporte County (Indiana)|Laporte]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chicagotribune.com/classified/realestate/communities/ | titul = Chicago Tribune: Classifieds map of Chicagoland | vydavateľ = Chicagotribune.com | dátum = | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref> Úrad cestovného ruchu štátu Illinois ({{eng|The Illinois Department of Tourism}}) definuje Chicagoland ako Cook County ''bez'' mesta Chicago a len Lake, DuPage, Kane a Will counties.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chicagoland Region | url = http://www.enjoyillinois.com/topSpots/region.aspx?area=chicagoland | rok = 2009 | dielo = EnjoyIllinois.com | vydavateľ = Illinois Department of Tourism | dátum prístupu = 2009-08-14 | jazyk = po anglicky}}</ref>[[Chicagoland Chamber of Commerce|Obchodná komora Chicagolandu]] ho definuje ako celý Cook county plus counties DuPage, Kane, Lake, McHenry a Will.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chicagolandchamber.org/sub/fast_facts.asp | titul = Chicagoland Chamber of Commerce | jazyk = po anglicky}}</ref>

=== Podnebie ===
Mesto leží vo [[kontinentálne podnebie|vlhkom kontinentálnom podnebí]] a striedajú sa tu štyri [[ročné obdobie|ročné obdobia]]. Letá sú teplé a vlhké s priemernou najvyššou dennou teplotou 27&nbsp;°C až 29&nbsp;°C. Počas bežného leta najvyššia denná teplota prekročí 32&nbsp;°C v 17 dňoch. Najnižšie nočné teploty sa pohybujú od 16&nbsp;°C do 19&nbsp;°C. Zimy sú chladné, zasnežené a veterné s niekoľkými slnečnými dňami a s teplotami (najmä v noci) pod bodom mrazu. Jar a jeseň sú mierne obdobia s nízkou vlhkosťou.

Podľa [[National Weather Service]] bola v Chicagu zaznamená najvyššia teplota 24. júla 1934 a to 41&nbsp;°C. Najnižšia teplota -33&nbsp;°C bola zaznamenaná 20. januára 1985. V meste sa môže vyskytnúť extrémne chladné počasie, ktorá môže trvať niekoľko po sebe idúcich dní.

{{Počasie v Chicagu}}

== Charakter mesta ==
=== Architektúra ===
[[Súbor:2010-03-03 1856x2784 chicago chicago building.jpg|thumb|left|170px|[[Chicago Building]] je ukážkovým príkladom [[Chicagska škola (architektúra)|chicagskej školy]] v architektúre]]

Veľký požiar v Chicagu viedol k najväčšiemu stavebnému boomu v histórii národa. Snáď najvýraznejšou z týchto udalostí bolo presídlenie viacerých prominentných architektov z [[New England]]u do mesta kvôli výstavbe World Columbian Exposition 1893.

V roku [[1885]] výstavba prvej [[oceľová konštrukcia|výškovej budovy s oceľovou konštrukciou]], [[Home Insurance Building]], ohlásila príchod éry [[mrakodrap]]ov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chipublib.org/004chicago/timeline/skyscraper1.html |titul = Chicago | rok = 2004 | vydavateľ = Chicago Public Library | jazyk = po anglicky}}</ref> Dnes patrí panoráma Chicaga medzi najvyššie a najhustejšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.ultrapolisproject.com/ultrapolis_017.htm | titul = World's Tallest Cities | vydavateľ = UltrapolisProject.com | jazyk = po anglicky}}</ref> Dve najvyššie budovy v Spojených štátoch sa nachádzajú v Chicagu, [[Willis Tower]] (predtým Sears Tower) a [[Trump International Hotel and Tower (Chicago)|Trump International Hotel and Tower]]. Medzi historické budovy v centre patria [[Chicago Board of Trade Building]], [[Fine Arts Building (Chicago)|Fine Arts Building]], [[35 East Wacker]] a [[Chicago Building]], [[860-880 Lake Shore Drive Apartments]] od [[Mies van der Rohe]] a mnoho ďalších. Budova [[Merchandise Mart]] bola kedysi prvá na zozname najväčších budov na svete a stále figuruje na dvadsiatom mieste s vlastným poštovým smerovacím číslom ({{eng|ZIP code}}), stojí neďaleko križovatky severnej a južnej vetvy rieky Chicago. V súčasnosti štyri najvyššie budovy v meste sú [[Willis Tower]], [[Trump International Hotel and Tower (Chicago)|Trump International Hotel and Tower]], [[Aon Center (Chicago)|Aon Center]] (predtým Standard Oil Building) a [[John Hancock Center]]. [[Priemyselná štvrť|Priemyselné štvrte]], ako napríklad na [[South Side (Chicago)|South Side]], oblasti pozdĺž [[Chicago Sanitary and Ship Canal]], [[Chicago Southland]] a [[Northwest Indiana]] sú preplnené. Medzi budúce plány výstavby mrakodrapov patrí okrem iného, [[Zoznam najvyšších budov na svete|supervysoký]] [[Chicago Spire]].

V Chicagu je možné nájsť budovy, bytové aj mestské domy rôznych tvarov a štýlov. Veľký segment obytných zón Chicago vzdialených od jazera sa vyznačuje [[bungalov]]mi postavenými od začiatku 20. storočia až do konca druhej svetovej vojny. Chicago je tiež významným centrom [[Katedrála poľského typu|katedrál poľského typu]] v rámci [[sakrálna architektúra|sakrálnej architektúry]]. Jedno z predmestí Chicaga, [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], bolo domovom architekta [[Frank Lloyd Wright|Franka Lloyda Wrighta]].

=== Mestské časti ===
[[Súbor:Chicago community areas map.svg|thumb|Administratívne rozdelenie Chicaga]]
Chicago je rozdelené na štyri hlavné oblasti: Downtown (ktorý zahŕňa [[Chicago Loop|Loop]]), North Side, [[South Side (Chicago)|South Side]] a West Side. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sociológovia z Chicagskej univerzity rozdelili mesto na 77 rôznych [[Administratívne členenie Chicaga|komunitných oblastí]].

V Downtowne (''centrum'') sú sústredené kultúrne, obchodné a finančné inštitúcie, nachádza sa tam Grant Park a väčšina mrakodrapov. Množstvo finančných inštitúcií sa nachádza v oblasti s názvom "The Loop", čo je štvorec osemkrát päť blokov obkolesený vyvýšenou mestskou železnicou.

North Side (''severná strana'') je najhustejšie obývanou časťou mesta. Na tejto strane, pozdĺž jazera, sa nachádzajú viaceré drahé lokality. [[Lincoln Park]] sa rozprestiera na ploche {{ha|490|m}} a je roztiahnutý {{km|8.9|m}} pozdĺž nábrežia. Je tiež domovom pre [[Lincoln Park Zoo]]. V časti [[River North Gallery District (Chicago)|River North]] je najväčšia koncentrácia galérií súčasného umenia v Spojených štátoch mimo [[New York (mesto)|New Yorku]]. V Chicagu, ako jednom z miest, kde žije aj početná poľská komunita, sa každoročne počas [[Labor Day]] víkendu v [[Jefferson Park (Chicago)|Jefferson Parku]] koná festival [[Taste of Polonia]].<ref name="Chicago's Polish neighborhoods">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chicago's Polish neighborhoods | url = http://www.usaweekend.com/05_issues/050515/050515travel_diverse.html#chicago | vydavateľ = USA Weekend Magazine | dátum = 2005-05-15 | dátum prístupu = 2009-04-25 | jazyk = po anglicky}}</ref>

South Side (''južná strana'') je domovom [[University of Chicago|Chicagskej univerzity]] a [[Museum of Science and Industry (Chicago)|Múzea vedy a priemyslu]]. Hostí tiež jeden z najväčších sprievodov, každoročný afroamerický [[Bud Billiken Parade a Picnic|Bud Billiken Day]]. Pozdĺž nábrežia South Side je tiež vybudovaná sieť parkov. Nachádzajú sa tu dva z najväčších mestských parkov: [[Jackson Park (Chicago)|Jackson Park]], ktorý hraničí s jazerom a v ktorom sa v roku 1893 konala [[World's Columbian Exposition]] je domovom vyššie uvedeného múzea. Mierne na západ leží [[Washington Park (Chicago)|Washington Park]]. Tieto dva parky sú spojené samostatným pásom zelene s názvom [[Midway Plaisance]]. V South Side má montážny závod aj automobilka [[Ford Motor Company]].

Vo West Side (''západná strana'') sa nachádza botanická záhrada [[Garfield Park Conservatory]], jedna z najväčších zbierok tropických rastlín v Spojených štátoch. Medzi kultúrne pamiatky patria Humboldt Park's Puerto Rican Day Parade, Institute of Puerto Rican Arts, a [[National Museum of Mexican Art]] v štvrti [[Pilsen (Chicago)|Pilsen]]. V Near West Side má sídlo televízna produkčná spoločnosť [[Harpo Studios]].

=== Parky ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = 
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = vľavo / vpravo / centrum
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = Portage Park v Northwest Side a Washington Square Park v Near North Side
| podnadpis_zarovnanie = vľavo / vpravo / centrum
| podnadpis_pozadie =
| šírka =
| obrázok1 = Portage Park Chicago Gate.JPG
| šírka1 = 220
| popis1 =
| obrázok2 = Washington Square Park & Newberry Library.JPG
| šírka2 = 220
| popis2 = }}

Keď sa Chicago stalo v roku 1837 mestom, vybralo si motto ''Urbs in Horta'', [[latinčina|latinskú]] frázu, ktorá v preklade do [[slovenčina|slovenčiny]] znamená „Mesto v záhrade“. V súčasnosti [[Chicago Park District]] pozostáva z 552 parkov s rozlohou väčšou ako 3000 hektárov. Patrí tam 33 pieskových [[Pláže v Chicagu|pláží]], nepreberné množstvo múzeí, dva prvotriedne skleníky, 16 historických lagún, a 10 vtáčích záhrad a záhrad s voľne žijúcimi živočíchmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chicagoparkdistrict.com/docs/7fb8e301-0cdd-431b-9dcb-78b2cd6ac348_document.pdf | titul = Chicago Park District - Financial report | formát = PDF | dátum = | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Lincoln Park]], najväčší z mestských parkov, má rozlohu {{ha|490|m}} a ročne ho navštívi viac ako 20 miliónov návštevníkov, čo ho radí na druhé miesto za [[Central Park]] v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = City Park Facts | vydavateľ = The Trust for Public Land, Center for City Park Excellence | mesiac = jún | rok = 2006 | url = http://www.tpl.org/tier3_cd.cfm?content_item_id=20531&folder_id=3208 | dátum prístupu = 2006-07-19 | jazyk = po anglicky}}</ref> S miestom pre viac ako 5000 lodí, Chicago Park District prevádzkuje najväčší obecný prístavný systém, dokonca väčší, ako v [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Los Angeles]] alebo [[Miami]]. Okrem pokračujúcich projektov skrášľovania a obnovy existujúcich parkov, bolo v posledných rokoch vybudovaných niekoľko nových parkov, napríklad [[Ping Tom Memorial Park]] v čínskej štvrti, [[DuSable Park (Chicago)|DuSable Park]] v Near North Side, ale najmä [[Millenium Park]] v centre Chicaga.

Bohatstvo zelene poskytované chicagskymi parkmi je umocnené sieťou prírodných rezervácií [[Cook County Forest Preserves]]. Nájdeme v nej [[les]]y, [[préria|prérie]], [[mokraď|mokrade]], [[potok]]y a [[jazero|jazerá]], ktoré sú vyčlenené ako prírodné oblasti ležiace na mestskej periférii. V Glencoe do nich patrí [[Chicagska botanická záhrada]] a v Brookfielde [[Brookfield Zoo|Zoo]].

=== Cestná sieť ===
Ulice v Chicagu sú usporiadané do mriežky, ktorá sa rozširovala s postupným rozrastaním mesta. Ulice, ktoré kopírovali katastrálne hranice ([[Public Land Survey System]]) sa neskôr stali hlavnými ulicami v okrajových častiach. Ako do mesta pribúdali nové územia, mestská vyhláška požadovala, aby cestná sieť mala hustotu osem ulíc na míľu v jednom smere a šestnásť ulíc na míľu v druhom smere. Pravidelnosť mriežky poskytla účinný prostriedok na budovanie nových nehnuteľností. Mestom prechádza aj niekoľko diagonálnych ulíc, mnohé z nich na pôvodne indiánskych chodníkoch. V [[Burnham Plan|pláne výstavby Chicaga]] bolo doporučených viacero ďalších diagonálnych ulíc, ale zrealizované bolo iba predĺženie [[Ogden Avenue (Chicago)|Ogden Avenue]]. 

Jedna z najznámejších mestských tepien, [[Western Avenue (Chicago)|Western Avenue]] je jednou z najdlhších mestských ulíc na svete. Medzi ďalšie známe ulice patria [[Belmont Avenue (Chicago)|Belmont Avenue]], [[Pulaski Road (Chicago)|Pulaski Road]] a [[Division Street (Chicago)|Division Street]]. Chicagske bulváre a diaľnice boli inšpirované hnutím [[City Beautiful movement]].

== Kultúra ==
[[Súbor:ChicagoJazzClubAndys.jpg|thumb|upright|Džezový klub v Chicagu]]

Najväčším lákadlom pre turistov a obyvateľov mesta je pobrežie jazera a nočný život. Viac ako jedna tretina populácie mesta je sústredená v štvrtiach pri jazere (od [[Rogers Park (Chicago)|Rogers Park]] na severe až po [[South Shore (Chicago)|South Shore]] na juhu). Dve časti North Side, Lakeview a oblasť Andersonville v okolí Edgewater, sú domovom mnohých [[LGBT]] podnikov a organizácií. Územie North Side v okolí križovatiek Halsted Street, Belmont Avenue a Clark Street je štvrť [[homosexuál]]ov známa ako "Boystown. " V meste sa nachádza množstvo výberových reštaurácií ako aj viacero štvrtí s národnými reštauráciami. Medzi ne patria mexické dediny, ako sú Pilsen na 18. ulici a ''La Villita'' na 26. ulici, [[Portoriko|portorická]] enkláva ''Paseo Boricua'' v okolí [[Humboldt Park (Chicago)|Humboldt Parku]], "Greektown" v South Halsted, "Little Italy" na Taylor Street, kúsok na západ od Halsted, "čínska štvrť" v South Side, poľská v Belmont-Central, "Little Soul" okolo Lawrence Avenue, množstvo vietnamských reštaurácií na Argyle Street a juhoázijská štvrť (indická/pakistanská) na Devon Avenue.

=== Zábava a umenie ===
[[Súbor:Chicago Theater.jpg|thumb|left|[[Chicago Theatre]]]]

Divadelná komunita Chicaga dala vznik modernému improvizačnému divadlu.<ref>Sawyer 2002, strana 14</ref> Objavili sa dve známe komediálne skupiny - ''Second City'' a ''I.O.'' (predtým známy ako ImprovOlympic). Medzi renomované chicagske divadelné spoločnosti patria [[Steppenwolf Theatre Company]] (v severnej časti mesta), [[Goodman Theatre]] a [[Victory Gardens Theater]]. Chicago ponúka broadwayský štýl zábavy v divadlách ako sú Ford Center for the ''Performing Arts Oriental Theatre'', ''Bank of America Theatre'', ''Cadillac Palace Theatre'', ''Auditorium Building'' z Rooseveltovej univerzity a ''Drury Lane Theatre''. [[Poľština|Poľské]] inscenácie pre veľkú poľskú komunitu uvádza historické ''Gateway Theatre'' v [[Jefferson Park (Chicago)|Jeffersons Park]]. Od roku [[1968]] sa každoročne udeľujú ceny ''Joseph Jefferson Awards'' pre divadlá v chicagskej oblasti.

Ponuka klasickej hudby zahŕňa koncerty [[Chicago Symphony Orchestra|Chicagskeho symfonického orchestra]] (CSO), ktorý je uznávaný ako jeden z najlepších orchestrov na svete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=97291390 | titul = Chicago Symphony Tops USA Orchestras | autor = Tom Huizenga | dielo = NPR | dátum = 2008-11-21 | dátum prístupu = 2008-12-31 | jazyk = po anglicky}}</ref> a ktorý vystupuje v [[Symphony Center]]. Pravidelné vystúpenia v Symphony Center má aj [[Chicago Sinfonietta]], pestrejší a multikultúrny náprotivok CSO. V lete sa viacero koncertov koná pod holým nebom v [[Grant Park (Chicago)|Grant Park]] a [[Millenium Park]]. [[Ravinia Park]], ktorý sa nachádza asi {{km|40|m}} severne od Chicaga, je tiež obľúbenou destináciou pre mnohých obyvateľov mesta. Niektoré z tamojších predstavení sú príležitostne uvedené aj v ''Harris Theatre''. ''Civic Opera House'' je domovom chicagskej opery. ''Lithuanian Opera Company of Chicago'', ktorú založili [[Litva|obyvatelia litovskej národnosti]] v roku [[1956]],<ref name="lithopera">{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.lithoperachicago.org/
| titul = About the Lithuanian Opera Company, Inc. in Chicago
| dátum prístupu = 2006-09-14
| vydavateľ = Lithuanian Opera Co.
| jazyk = po anglicky}}</ref>, uvádza [[opera|opery]] je v [[litovčina|litovčine]].  V roku [[2006]] oslávila päťdesiat rokov existencie, pôsobí ako nezisková organizácia.  Za zmienku stojí jej naštudovanie zriedkavo hranej [[Gioacchino Rossini|Rossiniho]] opery ''[[William Tell (opera)|William Tell]]'' ([[1986]]) a [[Amilcare Ponchielli|Ponchielliho]] ''I Lituani'' ([[1981]], [[1983]] a [[1991]]) a tiež pre vystúpenia skúseného [[zbor]]u v [[Lyric Opera of Chicago|Chicagskej opere]].<ref name="150years_xii">{{Citácia knihy
| autor = Marsh, Robert C.
| editor = Pellegrini, Norman (ed.)
| titul = 150 rokov Opera v Chicagu
| vydavateľ = [[Northern Illinois University]] Press
| miesto = [[DeKalb (Illinois)]]
| isbn = 0-87580-353-9
| kapitola = Author's Preface
| nopp = true
| strany = xii
| dátum = 2006-07-10 | jazyk = po anglicky}}</ref> Opera ''Jūratė and Kastytis'' od Kazimierasa Banaitisa bola predstavená v Chicagu v roku 1996.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.lituanus.org/1996/96_2_04.htm | titul = Posters by Ada Sutkus for the Lithuanian Opera Company of Chicago | vydavateľ = Lituanus.org | dátum = | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref>

''Joffrey Ballet'' a ''Chicago Festival Ballet'' vystupujú na rôznych miestach, vrátane ''Harris Theatre'' v Millenium Park. Chicago je domovom niekoľkých ďalších moderných a džezových tanečných skupín, ako napríklad ''Hubbard Street Dance Chicago''.

Medzi ostatné živé hudobné žánre, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva, patria chicago blues, [[džez]] a [[gospel]]. Mesto je rodiskom [[house music]] a miestom vplyvnej [[Hip-hop|hip-hopovej scény]]. V 80. rokoch 20. storočia bolo mesto centrom priemyselného [[punk rock|punku]] a new wave čo v 90. rokoch prerástlo do [[alternatívny rock|alternatívneho rocku]]. Od 80. rokov bolo mesto epicentrom kultúry [[rave]]. Prosperujúca nezávislá rocková hudobná kultúra priniesla [[indie rock|chicagske indie]]. V meste sa každoročne konajú rôzne festivaly, ako sú ''Lollapalooza'', ''Intonation Music Festival'' a ''Pitchfork Music Festival''

=== Médiá ===
[[Súbor:Harpo Studios Chicago - Oprah.jpeg|thumb|[[Harpo Productions|Harpo Studios]], sídlo talk show [[Oprah Winfrey]]]]

Chicagska metropolitná oblasť je tretím najväčším mediálnym trhom v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], po [[New York (mesto)|New Yorku]] a [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.tvjobs.com/cgi-bin/markets/market2.cgi | titul = Nielsen Media 2009-2010 Local Market Estimates | dátum = 27. september 2009 | dielo = Nielsen Media Research | vydavateľ = Broadcast Employment Services | dátum prístupu = 2010-05-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Každá zo silnej štvorky amerických televíznych sietí, [[CBS]], [[American Broadcasting Company|ABC]], [[NBC]] a [[Fox Broadcasting Company|Fox]], v Chicagu priamo vlastní a prevádzkuje televíznu stanicu z vysokým rozlíšením (WBBM, WLS, WMAQ a WFLD v uvedenom poradí). WGN-TV, ktorá je vo vlastníctve ''Tribune Company'', má niektoré programové rozdiely oproti "WGN America" na celonárodnej a čiastočne karibskej [[Káblová televízia|káblovej televízii]]. Mesto je domovom niekoľkých talk show, vrátane''[[The Oprah Winfrey Show]]'' na WLS-TV, zatiaľ čo ''Chicago Public Radio'' produkuje programy, ako sú ''This American Life'' na PRI a ''Wait Wait... Don't Tell Me!'' na [[National Public Radio|NPR]]. Chicagska stanica PBS, ktorá vysiela na WTTW, produkuje napríklad ''Sneak Previews'', ''The Frugal Gourmet'', ''Lamb Chop's Play-Along'' a ''The McLaughlin Group''.

V Chicagu vychádzajú dvoje hlavné denné [[noviny]], ''[[Chicago Tribune]]'' a ''[[Chicago Sun-Times]]'', ktoré mali v minulosti širší záber. Je tam tiež niekoľko regionálnych a špecializovaných novín a časopisov, ako sú ''Chicago'', ''Dziennik Związków'' (poľský denník), ''Draugas'' (litovský denník), ''Chicago Reader'', ''SouthtownStar'', ''Chicago Defender'', ''Daily Herald'', ''StreetWise'' a ''Windy City Times''.

Chicago je [[film|obľúbené miesto pre natáčanie filmov]]. Od roku 1980 tu boli natočené napríklad filmy ''[[Bratia Bluesovci]]'', ''[[Voľný deň Ferrisa Buellera]]'', ''[[Sám doma]]'', ''[[Utečenec (film z roku 1993)|Utečenec]]'', ''[[Blade: Trinity]]'', ''[[Ja, robot]]'', ''[[Smiem prosiť?]]'', ''[[Wanted (film z roku 2008)|Wanted]]'', ''[[Batman začína]]'', ''[[Temný rytier (film)|Temný rytier]]'' a ''[[Transformers 3]]''.

V Chicagu tiež vysiela viacero národných rozhlasových programov, vrátane ''Beyond the Beltway'' s Bruce Dumontom v nedeľu večer.

V Chicagu sa tiež odohrávalo a odohráva niekoľko seriálov, napr. : Shameless(Hriešnici), ER(Pohotovosť seriál), a seriáli Chicago Med, Chicago Fire, Chicago PD, Chicago Justice a Chicago Hope.

=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Giordanos stuffed pizza.jpg|left|thumb|Chicagska pizza s bohatou paradajkovou polevou]]
[[Súbor:Chicago-style hot dog 2.jpg|thumb|Chicagsky [[hotdog]]]]

Chicago charakterizuje veľký počet regionálnych špecialít, ktoré odrážajú rôzne národnostné zloženie a tradíciu robotníckej triedy. Medzi inými je to najmä známa chicagska pizza. Tento druh vraj vznikol v ''Pizzerii Uno''. Táto pizza s tenkou kôrkou je populárna aj v meste. Počet pizzerií špecializujúcich sa na chicagsku pizzu s tenkou kôrkou je oveľa vyšší, mnohé z nich ako obchody v štýle "Mum and Pop". 

Typický [[hotdog|chicagsky hotdog]] je párok ''Vienna Beef'' s prílohou, ktorá zvyčajne obsahuje nakladanú zeleninu, žltú horčicu, čili papričky, krájané paradajky a kyslú uhorku, všetko posypané zelerovou vňaťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.foodnetwork.com/food/recipes/recipe/0,1977,FOOD_9936_8208,00.html | titul = Classic Chicago Hot Dog | rok = 1999 | dátum prístupu = 2007-09-03 | dielo = Emril Lagasse | jazyk = po anglicky}}</ref> "Fanúšikovia" chicagskeho hotdogu kečup na ňom nemajú radi, radšej si pridávajú [[giardiniera|giardinieru]].

Existuje niekoľko rôznych chicagskych sendvičov, medzi nimi aj taliansky hovädzí, ktorý obsahuje tenké plátky pomaly vareného hovädzieho mäsa au jus (vo vlastnej šťave) a podáva sa na talianskej rolke so sladkou paprikou, alebo pikantnou giardinierou.  Populárna modifikácia je tzv. Combo - taliansky hovädzí sendvič v kombinácii s talianskou klobásou.  Ďalším je ''Maxwell Street Polish'', grilovaná alebo opečená [[klobása]] v rožku s grilovanou cibuľou, žltou horčicou a pikantnými papričkami.<ref name="sandwich">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeldes | meno = Leah A. | odkaz na autora = Leah A. Zeldes | titul = City of the big sandwiches: Four uncommon Chicago meals on a bun | dielo = Dinning Chicago | vydavateľ = Chicago's Restaurant & Entertainment Guide, Inc. | dátum = 2010-01-22 | url = http://www.diningchicago.com/blog/2010/01/22/city-of-the-big-sandwiches-four-uncommon-chicago-meals-on-a-bun/ | formát = | doi = | dátum prístupu = 2010-06-16 | jazyk = po anglicky}}</ref>
[[Súbor:Polish Market in Chicago.jpeg|thumb|Poľský obchod v Chicagu]]
Medzi národnostné špeciality patrí kuracie Vesuvio, pôvodom talianska špecialita z 30. rokov 20. storočia. Ide o pečené kura na oleji a cesnaku s cesnakovými pečenými zemiakmi a zeleným hráškom. Ďalšou je portorické ''jibarito'', sendvič s vyprážaným zeleným banánom namiesto chleba. Za zmienku ešte stojí [[Gréci|grécke]] ''saganaki'', predjedlo z [[flambovanie|flambovaného]] syra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Leah | priezvisko = Zeldes | odkaz na autora = Leah A. Zeldes | titul = How to Eat Like a Chicagoan | url = http://web.archive.org/web/20021001023605/www.chicagorestaurant.com/show_article.php?aID=13 | vydavateľ = Chicago's Restaurant Guide | dátum = 2002-09-30 | dátum prístupu = 2010-09-08 | jazyk = po anglicky}}</ref>

Stovky miestnych reštaurácií sa pravidelne zúčastňujú festivalu ''Taste of Chicago'' (Chuť Chicaga), ktorý sa koná každoročne v Grant Park posledný týždeň v júni do víkendu [[Deň nezávislosti (USA)|Dňa nezávislosti]]. 

Množstvo slávnych šéfkuchárov má v Chicagu svoje reštaurácie. Patria medzi nich [[Charlie Trotter]], [[Rick Tramonto]], [[Jean Joho]], [[Grant Achatz]] a [[Rick Bayless]].

Chicago ponúka aj široký výber [[Vegetariánstvo|vegetariánskych jedál]]. Nachádza sa tu 22 úplne vegetariánskych reštaurácií a mnoho k vegetariánom ústretových zariadení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.happycow.net/north_america/USA/Illinois/chicago/ | titul = HappyCow.net | vydavateľ = HappyCow.net | dátum = 2009-08-05 | dátum prístupu = 2009-08-05 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.vegillinois.com/chicago.asp?Category=Restaurant | titul = VegIllinois.com | vydavateľ = VegIllinois.com | dátum = 2009-08-05 | dátum prístupu = 2009-08-05 | jazyk = po anglicky}}</ref>

== Cestovný ruch ==
[[Súbor:Navy pier.jpg|thumb|upright|Pohľad na ''Navy Pier'' z 23. poschodia ''Lake Point Tower'']]
[[Súbor:Downtown Chicago Illinois Nov05 img 2607.jpg|thumb|left|upright|''Magnificent Mile'' je miestom početných luxusných obchodov a významných objektov, ako je napr. ''Chicago Water Tower'']]

V roku 2008 Chicago prilákalo 32,4 milióna domácich turistov, 11,7 milióna ľudí na služobných cestách a 1,3 milióna zahraničných návštevníkov.<ref name="visitors"/> Títo návštevníci prispeli ekonomike Chicaga viac ako 11,8 mld. dolárov.<ref name="visitors"/> Nákupy na [[Magnificent Mile]] a [[State Street (Chicago)|State Street]], tisícky reštaurácií a jedinečná architektúra aj naďalej lákajú turistov z celého sveta. Mesto je treťou najväčším cieľom zhromaždení v Spojených štátoch. Väčšina zhromaždení sa koná v [[McCormick Place]], južne od [[Soldier Field]]. Historické [[Chicago Cultural Center]] (1897), pôvodne slúžiace ako [[knižnica|verejná knižnica]], je dnes mestským informačným centrom s galériami a výstavnými halami. Strop jeho Preston Bradley Hall tvorí 12 metrová kupola z Tiffanyho skla. [[Grant Park (Chicago)|Grant Park]] zahŕňa [[Millenium Park]], ''Buckingham Fountain'' (1927) a [[Art Institute of Chicago]]. V parku sa tiež organizuje každoročný festival ''Taste of Chicago'' (Chuť Chicaga). V Millenium Parku sa nachádza zrkadlová socha ''Cloud Gate''. V zimnom období sa vonkajšia reštaurácia mení na klzisko. Dve vysoké sklenené plastiky tvoria ''Crown Fountain''. Dve veže fontány pomocou vizuálnych efektov zobrazujú LED obrázky tvárí obyvateľov spolu s vodou vytryskujúcou z ich úst. Kryté javisko z nehrdzavejúcej ocele architekta [[Frank Gehry|Franka Gehryho]], [[Jay Pritzker Pavilion]], hostí sériu koncertov klasickej hudby ''Grant Park Music Festival''. Za ním sa nachádza ''Harris Theatre'', krytý priestor pre stredne veľké umelecké súbory, vrátane ''Chicago Opera Theater'' a barokovej hudby.

[[Navy Pier]], ktorý sa nachádza východne od ''Streeterville'', je 900 metrov dlhé mólo s obchodmi, reštauráciami, múzeami, výstavnými sieňami a hudobnými sálami. Jeho {{m|46|m}} vysoké ruské koleso je jednou z najnavštevovanejších pamiatok na Stredozápade, ročne pritiahne asi 8 miliónov ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.navypier.com/about/ov_pier.html | titul=About Navy Pier - The Pier | vydavateľ = Metropolitan Pier and Exposition Authority | rok = 2007 | jazyk = po anglicky}}</ref>

V roku [[1998]] mesto oficiálne otvorilo [[Museum Campus Chicago|Museum Campus]], štvorhektárový pobrežný park, obklopujúci tri hlavné mestské múzeá, každé celoštátneho významu: [[Adler Planetarium & Astronomy Museum]], [[Field Museum of Natural History]] a [[Shedd Aquarium]]. Museum Campus je spojené s južnou časťou Grant Parku, so známym Art Institute of Chicago. ''Buckingham Fountain'' zas spája centrálny park s pobrežím. [[University of Chicago Oriental Institute]] má rozsiahlu zbierku archeologických artefaktov zo [[Dejiny starovekého Egypta|starovekého Egypta]] a [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Medzi ostatné múzeá a galérie v Chicagu patria [[Chicago History Museum]], [[DuSable Museum of African American History]], [[Museum of Contemporary Art (Chicago)|Museum of Contemporary Art]], [[Peggy Notebaert Nature Museum]], [[Polish Museum of America]], [[Museum of Broadcast Communications]] a [[Museum of Science and Industry (Chicago)|Museum of Science and Industry]].

Až 33 % všetkých turistov prichádza do Chicaga za zábavou. K takému vysokému percentu prispievajú zariadenia ako sú McCormick Place a Chicago Theatre.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.explorechicago.org/etc/medialib/explore_chicago/tourism/pdfs_press_releases/chicago_office_of.Par.60218.File.dat/Statistics_2008.pdf | titul = Chicago Office of Tourism | formát = PDF | dátum = | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref>

== Šport ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Wrigley Field 2018 - 42195054760.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Wrigley Field]]
| obrázok2 = Soldier field 2006.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Soldier Field]]
}}

''[[The Sporting News]]'' označil Chicago za ''Najlepšie športové mesto'' ({{eng|Best Sports City}}) v Spojených štátoch v roku 1993 a 2006.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.sportingnews.com/yourturn/viewtopic.php?t=113586
| titul = Best Sports Cities 2006: Who, where and how
| vydavateľ = Sporting News
| dátum = 1. august 2006
| jazyk = po anglicky}}</ref> Mesto je domovom dvoch klubov [[Major League Baseball]] (MLB): [[Chicago Cubs]] z [[National League]] (NL), ktorý hrá na [[Wrigley Field]] v North Side a [[Chicago White Sox]] z [[American League]] (AL), ktorý hrá na [[U.S. Cellular Field]] v South Side. Chicago je jediné mesto v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], ktoré má viac ako jeden klub MLB od začiatku AL v roku 1900. [[Chicago Machine]], člen [[Major League Lacrosse]], hrá svoje domáce zápasy v Toyota Parku. [[Chicago Bears]] je jedným z dvoch posledných zakladajúcich členov [[National Football League]] (NFL). Celkovo získal deväť [[Zoznam víťazov NFL|ligových titulov]], vrátane [[Super Bowl XX]]. Druhým zakladajúcim členom je Chicago Cardinals, ktorý tiež začínal v Chicagu, je ale teraz známy ako [[Arizona Cardinals]]. Medvede hrajú svoje domáce zápasy na [[Soldier Field]] v centre mesta.

[[Chicago Bulls]] z [[National Basketball Association|NBA]] je jedným z najznámejších [[basketbal]]ových klubov na svete. V 90. rokoch 20. storočia ich [[Michael Jordan]] doviedol k šiestim titulov v ôsmich sezónach (neuspeli iba v dvoch sezónach pri Jordanovej absencii). Ženskú basketbalovú ligu ([[WNBA]]) v meste reprezentuje klub [[Chicago Sky]], založený v roku [[2006]].

Klub [[Chicago Blackhawks]] v [[National Hockey League]] (NHL), ktorý začal hrať v roku 1926, získal štyri [[Stanleyho pohár]]e. Posledný v sezóne [[NHL 2009/2010|2009-10]], kedy bol aj hostiteľom [[NHL Winter Classic 2009]] na Wrigley Field. Svoje najväčšie úspechy tu prežil jeden z velikánov NHL, hokejista slovenského pôvodu [[Stan Mikita]]. Ďalší úspešný slovenský hokejista, [[Marián Hossa]], tu získal svoj prvý Stanleyho pohár. Bulls a Blackhawks hrajú svoje domáce zápasy v [[United Center]] v Near West Side. [[Chicago Fire S.C.|Chicago Fire]] je členom [[Major League Soccer]] a hrá v [[Toyota Park (Bridgeview)|Toyota Parku]] na predmestí [[Bridgeview (Illinois)|Bridgeview]], potom, čo prvých osem sezón hral na [[Soldier Field]]e. Od svojho založenia v roku 1997, Fire získali jeden ligový titul a štyri [[Lamar Hunt U.S. Open Cup|U.S. Open Cup]].

Od roku 1977 sa každoročne koná [[Chicagsky maratón]], s výnimkou roku 1987, kedy sa namiesto maratónu bežal polmaratón. Chicagsky maratón je jedným z piatich [[World Marathon Majors|hlavných svetových maratónov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chicagomarathon.com/pdf/World%20Marathon%20Majors.pdf | dátum prístupu = 2007-07 -25 | titul = World Marathon Majors | vydavateľ = The LaSalle Bank Marathon | formát = PDF | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 1994, Spojené štáty hostili úspešné [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|Majstrovstvá sveta vo futbale]], ktorých niektoré zápasy sa hrali na [[Soldier Field]] v centre Chicaga.

Po mesiacoch dlhého procesu, v ktorom bolo eliminovaných niekoľko amerických a medzinárodných miest, bolo 14. apríla 2007 Chicago vybrané, aby reprezentovalo Spojené štáty na medzinárodnej úrovni v [[Kandidatúra Chicaga na Letné olympijské hry 2016|kandidatúre]] na [[Letné olympijské hry 2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levine | meno = Jay | url = http://cbs2chicago.com/local/local_story_207062131.html | titul = Chicago In The Running To Host 2016 Summer Games | vydavateľ = [[CBS]] | dátum = 26.júl 2006 | dátum prístupu = 2006-12-01 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.chicago2016.org/ | titul = Oficiálna webstránka Chicago 2016 | dátum prístupu = 2006-12-01 | jazyk = po anglicky}}</ref> Chicago predtým hostilo [[Panamerické hry 1959]] a [[Gay Games 2006]]. Chicago malo v roku 1904 hostiť olympijské hry, ale tieto boli preložené do [[St. Louis]], aby sa to zhodovalo so svetovou výstavou.<ref name="1904 Olympics">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Letné olympijské hry 1904
| vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor
| url = http://www.olympic.org/uk/games/past/index_uk.asp?OLGT=1&OLGY=1904
| jazyk = po anglicky}}</ref> 4. augusta [[Medzinárodný olympijský výbor]] zúžil kandidátku z vybral Chicago ako jedno zo štyroch miest pre hry v roku 2016. 2. októbra 2009 bolo za usporiadateľské mesto [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hier 2016]] vybrané [[Rio de Janeiro]].

Hneď vedľa [[Navy Pier]] každoročne v júli štartujú {{km|530|m}} jachtárske preteky [[Chicago to Mackinac Boat Race|Race to Mackinac]] organizované [[Chicago Yacht Club|miestnym jachtárskym klubom]]. Ide o najdlhšie sladkovodné jachtárske preteky na svete. V roku 2010 sa konal už 102. ročník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Race to Mackinac Frequently Asked Questions | url = http://www.cycracetomackinac.com/pdf/mac_faqs.pdf | rok = 2009 | vydavateľ = Chicago Yacht Club | dátum prístupu = 2009-08-20 | jazyk = po anglicky}}</ref>

Na univerzitnej úrovni, Chicago a predmestie [[Evanston (Illinois)|Evanston]] v dvoch národných atletických konferenciách reprezentujú [[DePaul University]] v [[Big East Conference]] a [[Northwestern University]] z Evanstonu v [[Big Ten Conference]]. [[Loyola University Chicago]] a [[University of Illinois at Chicagu]] hrajú v [[Division I (NCAA)|prvej divízii NCAA]] ako členovia [[Horizon League]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Chicago Board Of Trade Building.jpg|thumb|upright|[[Chicago Board of Trade Building]]]]

Chicagska metropolitná oblasť je, čo sa týka hrubého regionálneho produktu, tretia najväčšia v Spojených štátoch s približne 506 miliardami [[americký dolár|$]] podľa odhadu z roku 2007.<ref>{{Citácia knihy | autor = Global Insight | titul = US Metro Economies | kapitola = Gross Metropolitan Product with housing update June 2008 | strany = 14 | vydavateľ = United States Conference of Mayors | dátum = jún 2008 | miesto = Washington, D. C. | url = http://www.usmayors.org/metroeconomies/0608/GMP_Report__June_2008.pdf | formát = PDF | dátum prístupu = 2006-09-15 | jazyk = po anglicky}}</ref> Mesto má tiež najviac vyváženú ekonomiky v Spojených štátoch, vzhľadom k vysokej úrovni diverzifikácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.worldbusinesschicago.com/about/upload/20ChicagoSunTimes6-23-03.pdf | titul = Moody's: Chicago's Economy Most Balanced in US | dátum = 23. január 2003 | formát = PDF | jazyk = po anglicky | vydavateľ = World Business Chicago}}</ref> Vo svetovom indexe obchodných centier podľa Mastercard ({{eng|MasterCard Worldwide Centers of Commerce Index}}) je Chicago vedené ako štvrté najdôležitejšie obchodné centrum na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://edition.cnn.com/2007/BUSINESS/06/13/global.economy/ | titul = London named world's top business center by MasterCard | vydavateľ = [[CNN]] | dátum = 13. jún 2007 | jazyk = po anglicky}}</ref> Navyše Chicagska metropolitná oblasť zaznamenala najväčší počet nových alebo rozšírených firiem v Spojených štátoch po dobu šiestich zo siedmich rokov 2001 až 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.siteselection.com/issues/2008/mar/topMetros/ | titul = Life at the Top | autor = Ron Starner | vydavateľ = Siteselection.com | dátum prístupu = 2008-03-11 | jazyk = po anglicky}}</ref> Chicagska metropolitná oblasť má tretiu najväčšiu vedeckú a inžiniersku pracovnú silu v Spojených štátoch.<ref name="washingtonpost.com">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/06/08/AR2006060800133.html | titul = Washington area richest, most educated in US: report | vydavateľ = Washingtonpost.com | dátum = 2006-06-08 | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2009 bolo Chicago na 9. miesto zoznamu najbohatších miest podľa [[UBS AG|UBS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.citymayors.com/economics/usb-purchasing-power.html | titul = The most expensive and richest cities in the world | autor = UBS AG | jazyk = po anglicky}}</ref> Chicago bolo základňou pre podnikanie [[John Crerar|Johna Crerara]], [[John Whitfield Bunn|Johna Bunna]], [[Richard Crane Teller|Richarda Tellera]], [[Marshall Field|Marshalla Fielda]], [[John Farwell|Johna Farwella]], [[Morris Selz|Morrisa Selza]] a mnohých ďalších vizionárov, ktorí položili základy priemyslu na Stredozápade, ale aj v globálnom meradle.

[[Súbor:20120929 Federal Reserve Building of Chicago.JPG|thumb|left|[[Federal Reserve Bank of Chicago]]]]

Chicago patrí medzi hlavné svetové [[finančné centrum|finančné centrá]], s [[Chicago Loop|druhou najväčšou centrálnou obchodnou štvrťou]] v Spojených štátoch.<ref name="cbd rankings">{{Citácia elektronického dokumentu | formát = PDF | url = http://www.demographia.com/db-cbd2000.pdf | vydavateľ = demographia | dátum prístupu = 2009-08-07 | titul = 50 Largest Urban Areas: 2000 Data on Employment & Transit Work Trips | jzayk = po anglicky}}</ref> V meste má sídlo [[Federal Reserve Bank of Chicago]] (siedmy okrsok Federálneho rezervného systému). Mesto je tiež domovom pre tri hlavné finančné a [[futures burza|futures]] burzy, [[Chicago Stock Exchange]], [[Chicago Board Options Exchange]] (CBOE) a [[Chicago Mercantile Exchange]] ("Merc"), ktorý zahŕňa bývalý [[Chicago Board of Trade]] (CBOT). Snáď v dôsledku vplyvu [[Chicagska ekonomická škola|chicagskej ekonomickej školy]] sa v meste nachádzajú trhy pre neobvyklé komodity, ako sú [[emisie]] ([[Chicago Climate Exchange]]) a [[pasívne investovanie]] ([[U.S. Futures Exchange]]).

Mesto a jeho metropolitná oblasť poskytujú druhý najväčší objem pracovnej sily v Spojených štátoch s približne 4,25 milióna pracovníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.cbre.com/NR/rdonlyres/9326419A-60CC -47BC-9960-448BD4B32C52/0/MarketOutlook06FINAL.pdf | titul = Chicago Market Outlook 2006 - Market Commentary | jazyk = po anglicky | formát = PDF | vydavateľ = CBRE - CB Richard Ellis}}</ref> <!-- Chicago nemá výnimočné množstvo/koncentráciu technických pracovníkov: http://www.marketwatch.com/news/story/story.aspx?guid = (DB88FD73-1B6F-4CDB-8CC4-2B311773289F) -->

Dôležitú úlohu v ekonomike mesta hrá výroba, [[tlač]], [[nakladateľstvo]] a spracovanie potravín. V Chicagu sídli aj niekoľko firiem, ktoré vyrábajú zdravotnícke produkty a poskytujú zdravotnícke služby, vrátane [[Baxter International]], [[Abbott Laboratories]] a divízie Healthcare Financial Services firmy [[General Electric]]. Okrem toho výstavba kanálu, ktorý pomohol presunúť tovar z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých jazier]] na juh na rieku [[Mississippi (rieka)|Mississippi]], a [[železničná doprava|železníc]] v 19. storočí spravila z mesta jedno z hlavných dopravných centier v Spojených štátoch. V 40. rokoch 19. storočia bolo Chicago hlavným [[obilie|obilným]] trhom. V nasledujúcich dvoch desaťročiach sa v meste rozšíril priemysel s bravčovým a hovädzím mäsom. S rastom tohto priemyslu sa z mnohých firiem, ako napríklad [[Armour and Company]], stali globálne korporácie. Aj keď jatočný priemysel hrá v súčasnosti menšiu úlohu v miestnej ekonomike, Chicago je aj naďalej jedno z hlavných prepravných a distribučných centier v Spojených štátoch.

Kým ku koncu 19. storočia Chicago, ako domov firmy [[Western Wheel Company]], ktorá do výrobného procesu zaviedla razenie a výrazne znížila náklady,<ref>Norcliffe 2001, s. 107</ref>, zasiahla móda [[bicykel|bicyklov]], začiatkom 20. storočia bolo mesto súčasťou [[automobil]]ovej revolúcie. V roku 1907 tu bola založená automobilka [[Bugmobile (automobilka)|Bugmobile]], ktorá vyrábala autá v tzv. [[mosadzná éra|mosadznej ére]] automobilizmu.<ref>Clymer 1950, s. 178</ref> V Chicagu sídlila aj firma [[Schwinn Bicycle Company]].

Chicago je jeden z hlavných cieľov rôznych kongresov. Hlavným kongresovým centrom je [[McCormick Place]]. Sa štyrmi prepojenými budovami, je to najväčšie kongresové centrum v Spojených štátoch a tretie najväčšie na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.exhibitorhost.com/US_Largest_Convention_Centers.html | titul = US Largest Convention Centers | vydavateľ = Exhibitorhost.com | dátum = 1987-09-26 | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Chicago sa tiež radí na tretie miesto v USA (za [[Las Vegas]] a [[Orlando (Florida)|Orlandom]]) v množstve uskutočnených konferencií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://chicagobusiness.com/cgi-bin/news.pl?id=20359 | titul = Chicago falls to 3rd in U.S. convention industry | dátum = 26. apríl 2006 | vydavateľ = Crain's Chicago Business | jazyk = po anglicky}}</ref> Navyše sa v Chicagu nachádza jedenásť a v celej metropolitnej oblasti 32 spoločností zaradených do [[Fortune 500]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://money.cnn.com/magazines/fortune/fortune500/states/I.html | titul = Fortune 500 2006 - Illinois | vydavateľ = CNNMoney.com | jazyk = po anglicky}}</ref> Štát Illinois je domovom 66 spoločností z [[Fortune 1000]], vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v Chicagu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://money.cnn.com/magazines/fortune/fortune500/2007/states/IL.html | titul = FORTUNE 500 2007: States - Illinois | dátum prístupu = 2007-09-13 | vydavateľ = CNNMoney.com | jazyk = po anglicky}}</ref> V meste má hlavné sídlo 12 spoločností Fortune Global 500 a 17 spoločností Financial Times 500. V meste sídli aj jedna spoločnosť [[Dow Jones Industrial Average|Dow 30]]: [[letectvo|letecký]] obor [[Boeing]], ktorá sa presídlila zo [[Seattle|Seattlu]] do [[Chicago Loop]] v roku 2001. ''Globalization and World Cities Research Network'' na [[Loughborough University]] v [[Anglicko|Anglicku]], vo svojej štúdii z roku 2008, zaradila Chicago medzi najvplyvnejšie svetové veľkomestá ohodnotené známkou „Alpha“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/world2008t.html | titul = The World According to GaWC 2008 | dielo = Globalization and World Cities Research Network | vydavateľ = GaWC Loughborough University | dátum prístupu = 2009-04-29 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Measuring the World City Network: New Developments and Results | autor = P.J. Taylor et al. | url = http://www.lboro.ac.uk/gawc/rb/rb300.html | strany = pozri tabuľku č. 1 | dielo = Research On Relations Between World Cities | vydavateľ = Globalization and World Cities (GaWC) Research Network | rok = 2009 | dátum prístupu = 2009-04-18 | jazyk = po anglicky}}</ref>

== Demografia ==
{{CensusUSA
| 1840 = 4470
| 1.850 = 29.963
| 1860 = 112172
| 1870 = 298977
| 1880 = 503185
| 1890 = 1099850
| 1900 = 1698575
| 1910 = 2185283
| 1920 = 2701705
| 1930 = 3376438
| 1940 = 3396808
| 1950 = 3620962
| 1960 = 3550404
| 1970 = 3366957
| 1980 = 3005072
| 1990 = 2783726
| 2000 = 2896016
| estimate = 2851268
| estyear = 2009
| estref = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.census.gov/popest/cities/tables/SUB-EST2009-01.csv
| titul = Annual Estimates of the Population for Incorporated Places Over 100,000
| vydavateľ = U.S. Census Bureau
| dátum prístupu = 2009-09-02}}</ref>
}}
{{Hlavný článok|Demografia Chicaga}}

Počas prvých 100 rokov mesta Chicago patrilo k najrýchlejšie rastúcim mestám na svete. V rozpätí štyridsiatich rokov vzrástol počet obyvateľov z menej ako 30 000 na viac ako 1 milión v roku 1890. Ku koncu 19. storočia bolo Chicago piate najväčšie mesto na svete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://geography.about.com/library/weekly/aa011201f.htm | titul = Top 10 Cities of the Year 1900 | vydavateľ = Geography.about.com | dátum = | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref> a najväčšie z miest, ktoré neexistovali na začiatku tohto storočia. Do päťdesiatich rokov od [[Veľký požiar v Chicagu|Veľkého požiaru v roku 1871]] sa počet obyvateľov strojnásobil na viac ako 3 milióny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://tigger.uic.edu/depts/ahaa/imagebase/chimaps/mcclendon.html
| titul = Chicago Growth 1850-1990: Maps by Dennis McClendon
| dátum prístupu = 2007-08-19
| vydavateľ = University Illinois Chicago
| jazyk = po anglicky}}</ref> a dosiahol vôbec najvyšší zaznamenaný stav a to 3,6 milióna obyvateľov v roku 1950.

Pri [[Sčítanie obyvateľov Spojených štátov 2000|sčítaní obyvateľov v roku 2000]] Chicago malo 2 896 016 obyvateľov, 1 061 928 domácností a 632 558 rodín. Viac ako polovica populácie štátu Illinois žije v Chicagskej metropolitnej oblasti. [[Hustota obyvateľstva]] samotného mesta bola 4923 obyv/km<sup>2</sup>, čo ho robí jedným z najhustejšie zaľudnených miest v Spojených štátoch. V meste bolo narátaných sa 1 152 868 bytových jednotiek s priemernou hustotou 1960 jednotiek na kilometer štvorcový. Z 1 061 928 domácností 28,9 % mali deti do veku 18 rokov, 35,1 % tvorili [[manželstvo|manželské páry]] v spoločnej domácnosti, 18,9 % domácností bez manžela a 40,4 % bez rodiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = American FactFinder, United States Census Bureau | url = http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1714000&-qr_name=DEC_2000_SF1_U_DP1&-ds_name=DEC_2000_SF1_U&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on | titul = Chicago city, Illinois - DP-1. Profile of General Demographic Characteristics: 2000 | vydavateľ = Factfinder.census.gov | dátum = | dátum prístupu = 2009-09-14 | jazyk = po anglicky}}</ref> Priemerný príjem pre domácnosť v meste bol 38 625 dolárov a priemerný príjem pre rodinu bol 42 724 dolárov. Muži mali priemerný príjem 35 907 $, ženy 30 536 $. Asi 16,6 % rodín a 19,6 % obyvateľstva žije pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = American FactFinder, United States Census Bureau | url = http://factfinder.census.gov/servlet/QTTable?_bm=y&-geo_id=16000US1714000&-qr_name=DEC_2000_SF3_U_DP3&-ds_name=DEC_2000_SF3_U&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on | titul = Chicago city, Illinois - DP-3. Profile of Selected Economic Characteristics: 2000 | vydavateľ = Factfinder.census.gov | dátum = | dátum prístupu = 2009-09-14 | jazyk = po anglicky}}</ref>
Mesto má tiež veľkú [[Asýrčania|asýrsku]] populáciu v počte 80 000 až 100 000, ktorá sa nachádza v blízkosti sídla hlavy Asýrskej cirkvi Východu, Mar Dinkha IV.

Podľa prieskumu [[American Community Survey]] z obdobia rokov 2006 až 2008
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://factfinder.census.gov/servlet/ADPTable?_bm=y&-geo_id=16000US1714000&-qr_name=ACS_2008_3YR_G00_DP3YR5&-ds_name=ACS_2008_3YR_G00_&-_lang=en&-redoLog=false&-_sse=on | titul = American Community Survey: Chicago city | vydavateľ = United States Census Bureau | dátum prístupu = 2010-07-24 | jazyk = po anglicky}}</ref> bolo rasové zloženie mesta nasledovné: 39,9 % [[belosi]] ([[nehispánski belosi]]: 31,5 %), 34,6% [[Afroameričania|černosi alebo Afroameričania]], 0,2 % [[Domorodí Američania v Spojených štátoch|indiáni]], 4,9% [[Ázijčania|aziati]], 18,6 % z nejakej inej rasy a 1,7 % z [[Miešanci|dvoch alebo viacerých rás]]. [[Hispánec|Hispánci]] a [[Latinskoameričan|Latinskoameričania]] (akejkoľvek rasy) tvoria 27,8 % populácie.

Pri zisťovaní pôvodu väčšina obyvateľov, 64 % z 2 986 974, uviedla svojich predkov ako "iné skupiny".<ref name="tablec04003">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://factfinder.census.gov/servlet/DTTable?_bm=y&-state=dt&-context=dt&-ds_name=ACS_2008_1YR_G00_&-mt_name=ACS_2008_1YR_G2000_C04003&-tree_id=308&-_caller=geoselect&-geo_id=16000US1714000&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en | titul = Table:C04003 - Total Ancestry Reported | rok = 2008 | dielo = 2008 American Community Survey 1-Year Estimates | vydavateľ = United States Census Bureau | dátum prístupu = 2010-03-16 | jzayk = po anglicky}}</ref> 36 % obyvateľov zaradilo svoj pôvod do skupín, ktoré uviedol Úrad sčítania obyvateľov, takto: [[Íri|írsky]] (6,6 %), [[Nemci|nemecký]] (6,5 %), [[Poliaci|poľský]] (5,8 %),[[Slováci|slovenský]] (4,7 %), [[Taliani|taliansky]] (3,4 %), [[Angličania|anglický]] (1,98 %), [[Afroameričania|subsaharská Afrika]] (1,2 %), [[Američania|americký]] (1,1 %), [[Rusi|ruský]] (0,97 %), [[Švédi|švédsky]] (0,91 %), [[Francúzi|francúzsky]] (0,85 %), [[Arabi|arabský]] (0,68 %), [[Gréci|grécky]] (0,63 %), [[Holanďania|holandský]] (0,53%), [[Nóri|nórsky]] (0,52 %), [[Škóti|škótsky]] (0,49 %), [[Európania|európsky]] (0,47 %), [[Indovia|indický]] (0,46 %), [[Litovčania|litovský]] (0,43 %), [[Ukrajinci|ukrajinský]] (0,38 %), [[Česi|český]] (0,33 %), [[Maďari|maďarský]] (0,27 %), škótsko-írski (0,21 %), [[Walesania|waleský]] (0,20 %), [[Dáni|dánsky]] (0,18 %), kanadsko-francúzsky (0,16 %),[[Briti|britský]] (0,12 %), [[Švajčiari|švajčiarsky]] (0,10 %) a [[Portugalci|portugalský]] (0,05 %).<ref name="tablec04003"/>

=== Náboženstvo ===
Vzhľadom k pestrému národnostnému zloženiu obyvateľstva Chicaga, je pestré aj náboženstvo. V celej oblasti sa nachádzajú rôzne kresťanské denominácie, vrátane rôznorodých [[Pravoslávie|pravoslávnych]], [[Katolícka cirkev|katolíckych]] a [[protestantstvo|protestantských]] cirkví. Okrem kresťanov sa v Chicagu môžeme stretnúť s prívržencami [[judaizmus|judaizmu]], [[islam]]u, [[budhizmus|budhizmu]], [[hinduizmus|hinduizmu]], [[Sikhizmus|sikhizmu]], [[Bahaizmus|bahaizmu]] a mnohými inými. Výsledkom je, že mesto má množstvo úžasných architektonických pamiatok rôznych náboženských vyznaní, od katedrály poľského typu až k [[Sikh Gurdwara]] a [[hinduistický chrám|hinduistického chrámu]].

== Politika ==
[[Súbor:Critical Mass Chicago 050826.jpg|thumb|[[Critical Mass]] na Daley Plaza s [[Chicago City Hall]] v pozadí a ''[[Chicago Picasso]]'' vpravo]]
[[Súbor:Chicago Police Cruiser Crown Victoria n°7210.jpg|thumb|Vozidlo [[Chicago Police Department]]]]

Chicago je hlavné mesto [[Cook County (Illinois)|Cook County]]. Vláda mesta Chicago je rozdelená na [[výkonná moc|výkonnú]] a [[zákonodarná moc|zákonodarnú]]. [[Starosta Chicaga]] je najvyšší predstaviteľ mesta, ktorý je volený vo všeobecných voľbách na obdobie štyroch rokov a to bez obmedzenia počtu funkčných období. Starosta vymenúva komisárov a iných úradníkov, ktorí dohliadajú na rôzne oddelenia správy mesta. Okrem starostu sú v Chicagu aj dvaja iní volení úradníci a to vedúci úradu a pokladník.

[[Chicagska mestská rada|Rada mesta]] je zákonodarný orgán, ktorý sa skladá z 50 radných, po jednom z každého [[volebné okrsky v Spojených štátoch|okrsku]] v meste. Rada uzákoňuje miestne zákony a schvaľuje rozpočet mesta. Vládne priority a činnosti sú stanovené v rozpočte, ktorý sa prijíma každoročne, zvyčajne v novembri. 

V druhej polovici 19. storočia v chicagskej politike dominovala rastúca [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]], ktorá stavala na podpore etník. V 80. a 90. rokoch 19. storočia malo Chicago silnú radikálnu tradíciu s veľkým počtom vysoko organizovaných [[socializmus|socialistických]], [[anarchizmus|anarchistických]] a odborových organizácií.<ref>Schneirov 1998, s. 173, 174</ref> Väčšinu 20. storočia Chicago patrilo medzi najväčšie a najspoľahlivejšie bašty Demokratickej strany v Spojených štátoch. S prevahou demokratov v Chicagu je štát Illinois "[[Červené a modré štáty|spoľahlivo modrý]]" v [[Prezidentské voľby v Spojených štátoch|prezidentských voľbách]] od roku 1992. Občania Chicaga si nezvolili [[Republikánska strana (USA)|republikánskeho]] starostu od roku 1927, kedy bol do úradu zvolený [[William Hale Thompson|William Thompson]]. Sila strany v meste je čiastočne dôsledkom politiky štátu Illinois, keď republikáni skôr zastupujú záujmy reprezentujú záujmy poľnohospodárskeho vidieka, zatiaľ čo demokrati sa sústreďujú na mestské otázky, ako je napríklad financovanie verejného školstva v Chicago. V Chicagu žije takmer 25 % populácie štátu, takže osem z devätnástich Illinois [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|zástupcov v Snemovni reprezentantov]] má vo svojich okrskoch aj časti Chicaga.

Bývalý chicagsky starosta [[Richard J. Daley]] udržal [[chicagsky demokratický klientelizmus]] dlho potom, ako tento zlyhal v iných veľkých mestách USA.<ref>Montejano 1998, s. 33-34</ref> V tom období sa opozícia formovala najmä z radov liberálnej "nezávislej" frakcie Demokratickej strany. Nezávislí nakoniec získali kontrolu nad správou mesta v roku 1983 so zvolením [[Harold Washington|Harolda Washingtona]]. Od roku 1989 bolo Chicago pod vedením [[Richard M. Daley|Richarda M. Daleyho]], syna Richarda J. Daleyho. Vzhľadom k dominancii Demokratickej strany v Chicagu, sú demokratické [[primárne voľby|primárky]] na jar vo všeobecnosti zaujímavejšie ako všeobecné voľby v novembri.

=== Kriminalita ===
Počet vrážd v meste dosiahol prvý vrchol v roku 1974 (970), keď populácia mesta bola viac ako tri milióny ľudí čo bolo okolo 29 vrážd na 100 000 obyvateľov. Druhý vrchol dosiahol v roku 1992 (943), čo bolo okolo 34 vrážd na 100 000 obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Heinzmann | meno = David | dátum = 1. január 2003 | url = http://qrc.depaul.edu/djabon/Articles/ChicagoCrime20030101.htm | titul = Chicago falls out of 1st in murders | vydavateľ = Chicago Tribune | jazyk = po anglicky}}</ref> V Chicagu, spolu s inými veľkomestami v USA, došlo k významnému zníženiu násilných činov v 90. rokoch 20. storočia. V roku 2004 bolo zaznamenaných 448 [[vražda|vrážd]], čo bol najnižší počet od roku 1965 (15,65 na 100 000). Počet vrážd v Chicagu sa v rokoch 2005, 2006 a 2007 veľmi nemenil (449, 452 resp 435).

V roku 2008 počet vrážd vyskočil až na 510, čo bol druhý najvyšší počet v krajine, prelomil hranicu 500 po prvýkrát od roku 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://abclocal.go.com/WLS/story?section=news/local&id=6580432 | titul = Murder rate jumps in 2008 | vydavateľ = ABC News | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.tressugar.com/1919267 | titul = Chicago's Murder Rate Double American Soldiers Killed in Iraq | vydavateľ = Tres Sugar | dátum = 2008-09-05 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2009 vraždy klesli asi o 10 % na 458.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FBI 2005 UCR data | url = http://www.fbi.gov/ucr/05cius/data/table_08_il.html | vydavateľ = FBI | dátum prístupu = 2010-08-18 | jazyk = po anglicky}}</ref>

== Školstvo ==
[[Súbor:Lincoln Park High School.jpg|thumb|[[Lincoln Park High School (Chicago)|Lincoln Park High School]]]]

V Chicagu sa nachádza 675 verejných škôl,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.cps.edu/About_CPS/At-a-glance/Pages/Stats_and_facts.aspx | titul = Chicago Public Schools - Stats and Facts | dátum prístupu = 2009-06-27 | vydavateľ = Chicago Public Schools | jazyk = po anglicky}}</ref> 394 súkromných škôl, 83 vysokých škôl a 88 knižníc. Riadiacim orgánom školského okrsku v Chicagu je [[Chicago Public Schools]] (CPS) a má na starosti verejné základné a stredné školy, vrátane deviatich výberových škôl. Výberové školy boli zriadené pre potreby nadaných študentov z oblasti Chicaga. Ponúkajú základný učebný plán a pokročilé vzdelávacie kurzy ({{eng|Advanced Placements, AP}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.cps.edu/Schools/High_schools/Pages/Selectiveenrollment.aspx | titul = Chicago Public Schools : Selective enrollment | dátum prístupu = 2010-08-30 | vydavateľ = Chicago Public Schools | jazyk = po anglicky}}</ref> Najlepšou školou štátu Illinois je Walter Payton College Preparatory High School.  Poradie škôl v štáte Illinois určujú výsledky testu ''Prairie State Achievement Exam'', ktorý každoročne absolvujú žiaci na 11. stupni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.schooldigger.com/go/IL/schoolrank.aspx?level=3 | titul = Illinois State High Schools- IL School Ratings | dátum prístupu = 2010-08-30 | vydavateľ = School Digger| jazyk = po anglicky}}</ref> Školský okrsok je so 400 000 študentmi (štat. 2005) tretí najväčší v USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.cps.k12.il.us/AtAGlance.html | titul = CPS At A Glance | rok = 2005 | vydavateľ = Chicago Public Schools | jazyk = po anglicky}}</ref> [[Súkromná škola|Súkromné školy]] v Chicagu sú do značnej miery riadené náboženskými skupinami, dva najväčšie systémy sú [[Katolicizmus|katolícky]] a [[protestantstvo|protestantský]]. [[Rímskokatolícka arcidiecéza Chicago]] v meste prevádzkuje [[katolícka škola|katolícke školy]] vrátane [[Zoznam jezuitských stredných škôl v Spojených štátoch#Illinois|jezuitských prípravných škôl]]. Medzi prominentné katolícke školy patria [[De La Salle Institute]], Gordon Technical High School, [[Cristo Rey Jesuit High School (Chicago)|Cristo Rey Jesuit High School]], [[Brother Rice High School (Chicago)|Brother Rice High School]], [[St. Ignatius College Preparatory School]], [[St. Scholastica Academy (Chicago)|St. Scholastica Academy]], [[Mount Carmel High School (Chicago)|Mount Carmel High School]], [[Mother McAuley Liberal Arts High School]], [[Marist High School (Chicago)|Marist High School]], [[St. Patrick High School (Chicago)|St. Patrick High School]] a [[Resurrection High School (Chicago)|Resurrection High School]]. Okrem siete 32 protestantských škôl,<ref>Pogorzelski 2008, s. 58</ref> existuje aj niekoľko súkromných škôl iných denominácií a cirkví, ako sú napríklad [[Ida Crown Jewish Academy]] vo [[West Ridge (Chicago)|West Ridge]] a [[Fasman Yeshiva High School]] na blízkom predmestí [[Skokie (Illinois)|Skokie]]. Okrem toho existuje niekoľko súkromných škôl, ktoré majú úplne sekulárne vzdelávacie prostredie, ako sú [[Latin School of Chicago]], [[University of Chicago Laboratory Schools]] v Hyde Parku, [[Francis W. Parker School (Chicago)|Francis W. Parker School]], Chicago City Day School v Lake View, [[Feltre School]] v [[River North]] a [[Morgan Park Academy]]. Chicago je tiež domovom súkromnej [[Chicago Academy for the Arts]], vysokej školy zameranej na šesť rôznych kategórií umenia a to mediálne umenie, výtvarné umenie, hudba, tanec, hudobné divadlo a divadlo.

=== Vysoké školy a univerzity ===
[[Súbor:Campus Spring.jpg|thumb|Kampus [[University of Chicago]]]]

Už od 50. rokov 19. storočia bolo Chicago bol svetovým centrom vysokoškolského vzdelávania a výskumu s niekoľkými vysokými školami priamo v meste alebo v bezprostrednom okolí. Tieto inštitúcie sa podľa ''[[US News & World Report]]'' dlhodobo radia medzi najlepšie vysoké školy v Spojených štátoch. V meste alebo v blízkom okolí sa nachádzajú tri špičkové vedecko-výskumné ([[Carnegie Classification of Institutions of Higher Education#Basic classification|RU/VH]]) inštitúcie: [[University of Chicago]], [[Northwestern University]] a [[University of Illinois (Chicago)|University of Illinois v Chicagu]].  Medzi ostatné výberové národné univerzity patria [[Illinois Institute of Technology]], [[Loyola University Chicago]] a [[DePaul University]].<ref name="usnews">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://colleges.usnews.rankingsandreviews.com/college/national-search/state+IL|title=National Universities Rankings | dátum prístupu = 2009-03-15 | dielo = Best Colleges 2009 | vydavateľ = US News & World Report | dátum = 2008-08-21 | jazyk = po anglicky}}</ref> Ďalšie významné školy sú [[Chicago State University]], [[School of the Art Institute of Chicago]], [[East-West University]], [[National-Louis University]], [[North Park University]], [[Northeastern Illinois University]], [[Columbia College Chicago]], [[Robert Morris University (Illinois)|Robert Morris University]], [[Roosevelt University]], [[Saint Xavier University]] a [[Rush University]].

Prvý prezident University of Chicago, [[William Rainey Harper]], sa spolupodieľal na vytvorení konceptu [[junior college]], ktorý sa po prvýkrát uplatnil v roku 1901 na [[Joliet Junior College]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History | url = http://www.jjc.edu/about/pages/default.aspx | rok = 2009|vydavateľ = Joliet Junior College | dátum prístupu = 2009-07-19 | jazyk = po anglicky}}</ref> Jeho koncept pokračuje na niekoľkých [[community College]] aj v Chicagu. Medzi nich patria [[City Colleges of Chicago]], [[Richard J. Daley College]], [[Kennedy–King College]], [[Malcolm X College]], [[Olive–Harvey College]], [[Harry S Truman College]], [[Harold Washington College]], [[Wilbur Wright College]] a súkromná vysoká škola [[MacCormac College]].

V Chicagu je tiež veľká koncentrácia odborných škôl, seminárov a teologických škôl, ako sú [[Adler School of Professional Psychology]], [[The Chicago School of Professional Psychology]], [[Catholic Theological Union]], [[Moody Bible Institute]] a [[University of Chicago Divinity School]].

== Infraštruktúra ==
=== Doprava ===
[[Súbor:20110821 AmtrakEmpireBuilder.jpg|thumb|Vlak [[Amtrak]] odchádza z [[Chicago Union Station]]]]
[[Súbor:Circle Interchange Chicago.jpg|thumb|[[Mimoúrovňová križovatka]] v Chicagu]]

Chicago je významný dopravný uzol v Spojených štátoch. Hrá dôležitú úlohu v celosvetovej distribúcii, po [[Hongkong]]u a [[Singapur]]e je tretím najväčším prekladiskom pre kontajnerovú dopravu na svete.<ref>Madigan 2004, s.52.</ref> Všetkých šesť [[Železnica I. triedy (USA)|železníc I. triedy]] prechádza Chicagom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fhwa.dot.gov/ENVIRonment/freightaq/appendixc.htm | titul = Appendix C: Regional Freight Transportation Profiles | dielo = Assessing the Effects of Freight Movement on Air Quality at the National and Regional Level | vydavateľ = Assessing the Effects of Freight Movement on Air Quality at the National and Regional Level | dátum = apríl 2005 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2002 trvalo ťažkým nákladným vlakom dostať sa cez Chicago rovnako dlho ako dostať sa do Chicaga zo západného pobrežia krajiny (cca 2 dni).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Winsor | meno = Jeromie | url = http://www.metroplanning.org/articleDetail.asp?objectID=1707 | titul = Metropolitan Planning Council | vydavateľ = Metroplanning.org | dátum = 2003-07-14 | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref> Asi jedna tretina všetkých nákladných vlakov krajiny prechádzala mestom, čo z neho robí hlavný dopravný lievik v Spojených štátoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.entrepreneur.com/tradejournals/article/171140041.html | titul = The heartland fast-freight rail system | vydavateľ = Entrepreneur.com | dátum = | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku 2003 Chicago Region Environmental and Transportation Efficiency (CREATE) predstavilo investíciu okolo 1,5 miliardy dolárov zo súkromných, štátnych, miestnych a federálnych zdrojov na zlepšenie železničnej infraštruktúry v regióne a zvýšenie priepustnosti nákladnej železničnej dopravy o jednu tretinu.<ref>[http://www.midwesthsr.org/promote_create.htm] - vrátane máp</ref> Táto investícia by mala mať pozitívny vplyv aj záťaž v osobnej železničnej a cestnej doprave ako aj na tvorbu nový zelených zón.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.createprogram.org/faq.html | titul = CREATE | vydavateľ = Createprogram.org | dátum = | dátum prístupu = 2009-05-04 | jazyk = po anglicky}}</ref>

Chicago je jedným z najväčších uzlov osobnej železničnej dopravy v krajine. Množstvo vlakov [[Amtrak]] na dlhé vzdialenosti vychádza z [[Union Station (Chicago)|Union Station]] a končí v [[New York (mesto)|New Yorku]], [[Seattle|Seattli]], [[Portland (Oregon)|Portlande]], [[New Orleans]], [[San Francisco|San Franciscu]], [[Los Angeles]], [[San Antonio|San Antoniu]] a [[Washington D.C.|Washingtone]]. Amtrak takisto prevádzkuje niekoľko kratších tratí po celom Illinois a smerom k neďalekému [[Milwaukee]], [[Indianapolis]]u, [[St. Louis]] a [[Detroit]]u. Na začiatku 20. storočia boli pokusy spojiť Chicago s [[New York (mesto)|New Yorkom]] pomocou [[Chicago – New York Electric Air Line Railroad|vlakov na vzduchových vankúšoch]]. Časti tohto projektu boli postavené, ale nedokončené.

Cez Chicago a jeho predmestia vedie deväť [[Interstate Highway System|medzištátnych diaľnic]]. Ich časti, ktoré vedú do centra mesta sú pomenované po vplyvných politikoch, z toho štyri po bývalých amerických prezidentoch. Miestni občania majú tendenciu používať viac názvy rýchlostných ako čísla a to najmä preto, že názvy označujú určité časti medzištátnych diaľnic.

Kennedyho diaľnica ({{eng|The Kennedy Expressway}}) a diaľnica Dana Ryana ({{eng|The Dan Ryan Expressway}}) sú najvyťaženejšie štátne cesty na území Chicaga a jeho predmestí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.dot.il.gov/trafficmaps/table.htm | titul = Illinois Department of Transportation | = Dot.il.gov | dátum = | dátum prístupu = 2010-04-17 |jazyk = po anglicky}}</ref>

[[Súbor:20120624 CTA L 5000SERIES PINK311 54CERMAK.JPG|thumb|left|Vlak [[Pink Line (Chicago Transit Authority)|Ružovej linky]] [[chicagske metro|chicagskeho metra]] prichádza na stanicu [[Randolph/Wabash]]]]
[[Súbor:O'Hare from ISS 12-06-2019.jpg|thumb|[[O’Hareovo medzinárodné letisko]]]]

[[Regional Transportation Authority (Illinois)|Regional Transportation Authority]] (RTA) koordinuje činnosť všetkých troch dopravných podnikov: CTA, Metra a Pace. [[Chicago Transit Authority]] (CTA) má na starosti verejnú dopravu v Chicagu a niekoľkých priľahlých predmestiach za hranicami mesta. CTA prevádzkuje rozsiahlu sieť autobusov a nadzemný a podzemný systém [[metro|metra]] známy ako [[Chicago 'L']] (pre „nadzemné“), s linkami rozlíšenými farbami. Tieto rýchlovlaky slúžia aj pre obidve medzinárodné letiská [[Chicago Midway International Airport|Midway]] a [[O’Hare International Airport|O’Hare]]. CTA prevádzkuje trate pre tieto linky [[Red Line (Chicago Transit Authority)|Červenú]], [[Blue Line (Chicago Transit Authority)|Modrú]], [[Green Line (Chicago Transit Authority)|Zelenú]], [[Orange Line (Chicago Transit Authority)|Oranžovú]], [[Brown Line (Chicago Transit Authority)|Hnedú]], [[Purple Line (Chicago Transit Authority)|Fialovú]], [[Pink Line (Chicago Transit Authority)|Ružovú]] a [[Yellow Line (Chicago Transit Authority)|Žltú]]. Červená a Modrá linka ponúkajú 24 hodinový servis, čo Chicago radí k jedným z mála miest na svete (a jedným z iba troch miest v Spojených štátoch), ktoré ponúkajú nepretržité železničné služby po celý rok. CTA plánuje aj novú nadzemno/podzemnú linku metra, Circle Line. [[Metra]], druhá najpoužívanejšia regionálna železničná sieť v Spojených štátoch, v Chicagu a predmestiach prevádzkuje 11 liniek prímestskej železnice. [[Metra Electric Line]] zdieľa koľajiská s linkou [[South Shore Line (NICTD)|South Shore Line]] z dopravného okrsku severnej Indiany, ktorá zabezpečuje prímestskú dopravu medzi  [[South Bend (Indiana)|South Bendom]] a Chicagom. [[Pace (doprava)|Pace]] zabezpečuje autobusovú a [[paratransit]] dopravu vo viac ako 200 predmestiach s niektorými linkami smerujúcimi až do mesta. Štúdia z roku 2005 zistila, že jedna štvrtina cezpoľných používa verejnú dopravu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://money.cnn.com/2007/06/13/real_estate/public_transit_commutes/index.htm | titul = New Yorkers are top transit users | autor = Les Christie | vydavateľ= CNNmoney.com | dátum = 2007-06-29 | dátum prístupu = 2009-9-21 | jazyk = po anglicky}}</ref> Medzimestskú autobusovú dopravu v Chicagu zabezpečuje spoločnosť [[Greyhound Lines]].

Chicago ponúka širokú škálu akcií a zariadení na podporu cyklistiky, vrátane niekoľkých kilometrov cyklistických chodníkov, 10 000 stojanov na bicykle, 270 kilometrov označených cyklotrás,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.afreshsqueeze.com/chicago/articles/chicago-pedals-fast-boost-reputation-bike-friendly-city | titul = Chicago Pedals Fast to Boost Reputation as Bike Friendly City" '&#39;A Fresh Squeeze'&#39; | vydavateľ = Afreshsqueeze.com | dátum = 2009-05-14 | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> cyklistické centrum v Millenium Parku a každoročný festival Bike Chicago.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pucher | meno = John | url = http://www.momentumplanet.com/features/cycling-everyone-part-2 | titul = Cyklistické centrum | vydavateľ = Momentumplanet.com | dátum = 2008-11-18 | dátum prístupu = 2010-04-17| jazyk = po anglicky}}</ref> Sieť zahŕňa {{km|160|m}} pouličných cyklistických pruhov a {{km|80|m}} cyklistických chodníkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.bike2015plan.org/intro.html | titul = Bike 2015: Introduction | vydavateľ = Bike2015plan.org | dátum = 2005-09-21 | dátum prístupu = 2010-04-17 | jazyk = po anglicky}}</ref> Bicykle sa smú prevážať vo vlakoch CTA a ich flotila viac ako 2 000 autobusov je tiež vybavená držiakmi na bicykle. Úspechy [[Cyklistika v Chicagu|cyklistického programu]] sú z veľkej časti zásluhou starostu Daleyho a začlenenia cyklistiky do programu Chicago Department of Transportation, CTA, Chicago Park District a Úradu primátora pre špeciálne akcie, v spolupráci s [[Active Transportation Alliance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.bike2015plan.org/pdf/plan.pdf | titul=City of Chicago Bike 2015 Plan | dátum = 21. september 2005 | dátum prístupu = 2009-08-22 | dielo = Mayor's Bicycle Advisory Council | vydavateľ = City of Chicago | jazyk = po anglicky}}</ref>

Chicago obsluhujú [[Chicago Midway International Airport|medzinárodné letisko Midway]] na South Side a [[O’Hare International Airport|medzinárodné letisko O'Hare]], druhé najrušnejšie letisko na svete, na Northwest Side. V roku 2005 bolo letisko O'Hare najrušnejšie letisko na svete podľa počtu príletov a odletov a druhé najrušnejšie čo sa týka počtu cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.airports.org/aci/aci/file/Press%20Releases/PR140306_2005_Prelim_Results.pdf |titul = Preliminary Traffic Results for 2005 Show Firm Rebound | dátum = 2006-03-14 | formát = PDF | vydavateľ = Airports Council International}}</ref> Obidve letiská vlastní a prevádzkuje mesto Chicago. [[Gary/Chicago International Airport]], ktoré sa nachádza v blízkosti [[Gary (Indiana)|Gary]], slúži ako tretie letisko v okolí Chicaga. Chicago je sídlom [[United Airlines]], druhej najväčšej leteckej spoločnosti na svete podľa tržieb-pasažierov-kilometrov a svoj hub tu má aj spoločnosť [[American Airlines]]. Midway je hub pre nízkonákladového dopravcu [[Southwest Airlines]].

== Partnerské mestá ==
{| width=1500
|
*{{minivlajka|Ghana}} [[Akkra]], [[Ghana]], [[1989]]
*{{minivlajka|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]], [[2004]]
*{{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]], [[1997]]
*{{minivlajka|Srbsko}} [[Belehrad]], [[Srbsko]], [[2005]]
*{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]], [[1993]]
*{{minivlajka|Kolumbia}} [[Bogota]], [[Kolumbia]], [[2009]]
*{{minivlajka|Maroko}} [[Casablanca]], [[Maroko]], [[1982]]
|
*{{minivlajka|India}} [[Dillí]], [[India]], [[2001]]
*{{minivlajka|Južná Afrika}} [[Durban]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]], [[1997]]
*{{minivlajka|Írsko}} [[Galway (mesto)|Galway]], [[Írsko]], 1997
*{{minivlajka|Švédsko}} [[Göteborg]], [[Švédsko]], [[1987]]
*{{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburg]], [[Nemecko]], [[1994]]
*{{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]],  [[Ukrajina]], [[1991]]
*{{minivlajka|Pakistan}} [[Láhaur]], [[Pakistan]], [[2007]]
|
*{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Luzern]], [[Švajčiarsko]], [[1998]]
*{{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]], [[1991]]
*{{minivlajka|Taliansko}} [[Miláno]], [[Taliansko]], [[1973]]
*{{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[1997]]
*{{minivlajka|Japonsko}} [[Osaka (mesto)|Osaka]], [[Japonsko]], [[1973]]
*{{minivlajka|Izrael}} [[Petach Tikva]], [[Izrael]], [[1994]]
*{{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]], [[1990]]
|
*{{minivlajka|Kórejská republika}} [[Pusan]], [[Kórejská republika]], [[2007]]
*{{minivlajka|Brazília}} [[São Paulo]], [[Brazília]], [[2004]]
*{{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]], [[1985]]
*{{minivlajka|Čína}} [[Šen-jang]], Čína, 1985
*{{minivlajka|Kanada}} [[Toronto]], [[Kanada]], [[1991]]
*{{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]], [[1960]]
*{{minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]], [[1993]]
|}

== Poznámky ==
<references group="nb"/>

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Chicago}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.earthinpictures.com/sk/svet/usa/chicago Fotogaléria objektov v Chicagu]

{{Illinois}}
{{Najväčšie mestá USA}}

[[Kategória:Chicago| ]]
[[Kategória:Veľkomestá USA]]
[[Kategória:Mestá v Illinoise]]
[[Kategória:Metropolitná oblasť Chicago]]
[[Kategória:Prístavné mestá v USA]]