Preskočiť na obsah

Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Františka z Assisi
gréckokatolícky kostol
pohľad na chrám z juhozápadu
Patrocínium: František z Assisi
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Štvrť Doktorski pametnik
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská gréckokatolícka cirkev
 - eparchia Sofijská
Súradnice 42°41′41″S 23°20′40″V / 42,694861°S 23,3445°V / 42.694861; 23.3445
Architekt Bogdan Prošek
Výstavba  
 - dokončenie 1899
Dátum  
 - posvätenia 1899
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Map
Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: St. Francis of Assisi church, Sofia
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Františka z Assisi (bulh. Църква „Свети Франциск от Асизи“Cărkva „Sveti Francisk ot Asizi“) je kostol bulharskej gréckokatolíckej cirkvi ležiaci v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]

Mauzóleum leží v centrálnej časti Sofie v rajóne Oborište v štvrti Doktorski pametnik[1][6] na ulici „Prof. Asen Zlatarov“ (bulh. улица „Проф. Асен Златаров“).[4][6]

Chrám bol postavený aj vysvätený v priebehu roku 1899,[1][2] ako kaplnka pre potreby rímskokatolíckych rodín z okolia.[1]

Kostol bol spočiatku pod správou rádu kapucínov.[1] V rokoch 1926 – 1930[1][7] žil v areáli pri kostole apoštolský nuncius v Bulharsku a neskorší pápež Angelo Giuseppe Roncalli.[1][3][7] Po roku 1935 sa v areáli usídlili sestry karmelitánky[1][2] a v kostole sa v tom čase začali sláviť liturgie podľa byzantského obradu.[1]

V roku 1952 boli sestry karmelitánky pôsobiace v kláštore pri chráme na základe krokov vtedajšej komunistickej vlády proti katolíckym rádom prenasledované[2][1] a zatknuté.[1]

V rokoch 1996 – 2002 bol v Sofii postavený nový karmelitánsky Kláštor svätého Ducha a sestry karmelitánky sa presťahovali do tohto kláštora. V tom istom roku začali v Sofii pôsobiť bratia karmelitáni a areál chrámu sa stal ich sídlom a pod správou ich rádu je aj samotný chrám.[2]

Chrám je v súčasnosti funkčným chrámom Bulharskej gréckokatolíckej cirkvi.[2]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Františka z Assisi je najstarší katolícky kostol v Sofii[1][3][7] a zároveň jedným z najstarších na území Bulharska.[1] Autorom projektu bol český architekt Bogdan Prošek.[1][4][5]

Pamiatková ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Františka z Assisi má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská ako aj umelecká hodnota budovy.[6]

Zaujímavosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Autor budovy Bogdan Prošek mal celkovo päť dcér. Keď jeho manželka otehotnela po šiesty raz, Bogdan Prošek vyhlásil, že ak sa stane zázrak a narodí sa mu syn, tak na znak vďaky postaví v Sofii katolícky kostol, čo sa nakoniec aj stalo skutočnosťou.[4][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 545. (po bulharsky)
  2. a b c d e f Sofia BG - Църква "Свети Франциск от Асизи" - Храмове на религиите в София [online]. sofia.bg, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  3. a b c Църквата "Свети Франциск от Асизи" пази спомена за "българския" папа [online]. btvnovinite.bg, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  4. a b c d Защо Богдан Прошек построи католическа църква в София? (СНИМКИ) [online]. fakti.bg, 8 Октомври, 2018 06:30, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  5. a b c Biography of Bohdan (Theodore) Prošek 1858 – 1905 [online]. proshek.com, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  6. a b c d Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.
  7. a b c d КОЛЕВА, Юлиана. Толкова много история в църквата "Св. Франциск" на ул. "Анджело Ронкали" [online]. dnevnik.bg, 2019-04-30, [cit. 2022-09-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]