Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätého Teodora Tirona
pravoslávny chrám
pohľad na chrám zo severozápadu
Patrocínium: Teodor Tiron
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Panagiurište
Mesto Panagiurište
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°30′16″S 24°11′25″V / 42,504458°S 24,190360°V / 42.504458; 24.190360
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
Výstavba 16. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: St Theodore Tiron Church, Panagyurishte‎
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätého Teodora Tirona (bulh. Църква “Свети Теодор Тирон” – Cărkva "Sveti Teodor Tiron"),[1][2][3] známy aj ako len Chrám svätého Teodora (bulh. Църква “Свети Тодор” – Cărkva "Sveti Todor")[4] je pravoslávny chrám z 16. storočia, ktorý sa nachádza v meste Panagiurište v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[4][1][2][3] Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[4]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Teodora Tirona sa nachádza v centrálnej časti mesta Panagiurište. Leží na severozápadnom úpätí pahorku Maňovo Bărdo, na ktorom stojí Národný pamätný komplex Aprilci.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Teodora je najstarším chrámom v Panagiurišti.[3][2][1] Bol postavený v priebehu 16. storočia,[2][1] keď Panagiurište začalo ekonomicky rásť a prosperovať.[2]

Chrám bol postavený z finančných prostriedkov zámožnejších obyvateľov Panagiurišta. Výstavba nových kresťanských chrámov nebola v 16. storočí v Bulharsku osmanskými úradmi v zásade povoľovaná. Chrám svätého Teodora Tirona je tak výnimkou, ktorú odôvodňovalo špeciálne postavenie Panagiurišta. To vyplývalo zo skutočnosti, že v ňom žili príslušníci špeciálnych bulharských povolaní, ktorí mali špeciálne práva a boli oslobodení od daňovej povinnosti. Patrili k nim predovšetkým tzv. derventžijovia (špeciálna vojenská zložka ochraňujúca horské priechody) a dželepkešani (chovatelia oviec a kôz, ktorí časť svojich stád chovali špeciálne pre potreby štátu, ktorý ich každoročne vykupoval za fixne stanovené ceny). Neskôr k privilegovaným vrstvám patrili aj beglikčijovia (výkupcovia daní) a dželepčijovia (výkupcovia dobytka). Prítomnosť týchto vrstiev dávala osade privilegované postavenie a bránilo osídľovaniu miesta Turkami. Pravdepodobne ešte v 16. storočí bola pri budove otvorená chrámová škola, kde kňazi učili deti čítať a písať v bulharskom jazyku.[2]

Chrám bol vážne poškodený a vypálený počas nájazdov kărdžalijcov[3][2][1] na prelome 18. a 19. storočia.[2] Následne bol reštaurovaný[3][2][1] v rokoch 1808 – 1809.[2] V tom čas už chrám nepostačoval rozrastajúcemu sa obyvateľstvu a tak bol k južnej fasáde budovy v rokoch 1818 – 1823 pristavaný nový, väčší a priestrannejší Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.[2][3] Obidva chrámy boli vypálené v priebehu udalostí aprílového povstania v roku 1876.[2][3] Po oslobodení Bulharska v roku 1878 bol chrám spolu s Chrámom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu zreštaurovaný.[2][3] Reštauračné práce prebiehali v rokoch 1878[2] – 1880.[2][3]

Súčasné využitie budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätého Teodora sa od poslednej rekonštrukcie na konci 19. storočia až do súčasnosti používa ako krstiteľnica, ako aj miesto na ospevovanie mŕtvych.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba je podľa jednoloďová s polvalcovou klenutou sedlovou strechou. Interiér budovy je dobre presvetlený širokými oknami na severnej a západnej strane.[2] Má spoločnú stenu (južnú) s vedľajším, neskôr postaveným Chrámom Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu.[1]

Je pravdepodobné, že vo vnútri budovy bola kedysi nástenná fresková výzdoba, z ktorej však po opakovanom poškodení chrámu nič nezostalo. Steny sú dnes holé, len s modrým lemovaním na rohoch.[2]

Ikonostas je jednoduchej drevenej konštrukcie. Vyrezávaná je len koruna v jeho hornej časti. Bol vyrobený po oslobodení Bulharska.[2] Oltárne ikony boli namaľované v roku 1885. Ich autorom je Nikola Obrazopisov.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • pohľad na západnú fasádu chrámu
    pohľad na západnú fasádu chrámu
  • pohľad na severnú fasádu chrámu
    pohľad na severnú fasádu chrámu
  • pohľad na severnú fasádu chrámu
    pohľad na severnú fasádu chrámu
  • pohľad na chrám zo severozápadu
    pohľad na chrám zo severozápadu
  • pohľad na chrám z východu
    pohľad na chrám z východu
  • východná fasáda chrámu
    východná fasáda chrámu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 187. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t "Св. Теодор Тирон" - гр. Панагюрище - СВЕТИ МЕСТА [online]. svetimesta.com, [cit. 2023-06-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h i j KOLEKTÍV AUTOROV. Panagiurska enciklopedija. Sofia : Izdatelstvo "Bogianna". 2007. 416 s. ISBN 9789546760708. S. 369. (po bulharsky)
  4. ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 8 – mom-pan. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104302. S. 3291. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_svätého_Teodora_Tirona_(Panagiurište)&oldid=7600446“