Chuchla (horský hrebeň)
| Chuchla (Хухла) | |
| horský hrebeň | |
 pohľad na časť horského hrebeňa Chuchla pri meste Charmanli v oblasti chránenej lokality Defileto
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Chaskovo |
| Časť | Chaskovska chălmista oblast |
| Hranice | dolina rieky Marica, výšina Gradište, horský hrebeň Gorata, horský hrebeň Čal |
| Súradnice | 41°53′53″S 25°46′16″V / 41,898°S 25,771°V |
| Najvyšší bod | Chuchla |
| - výška | 353 m n. m. |
| Dĺžka | 20 km, juhozápad – severovýchod |
| Šírka | 10 km |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Huhla (mountain ridge) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chuchla (bulh. Хухла),[1][2][3] v tvare s určitým členom Chuchlata (bulh. Хухлата)[4] je horský hrebeň v pohorí Rodopy v chaskovskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][4][3] V najvyššom bode dosahuje nadmorskej výšky 353 m n. m..[4][1]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Horský hrebeň Chuchla sa nachádza v severovýchodnej časti Východných Rodop (podcelok pohoria Rodopy), pričom je jednou z častí pahorkatiny Chaskovska chălmista oblast.[3][1][2]
Leží medzi riekami Charmanlijska reka[3][4][1][2] (nazývaná aj Oludere (bulh. Олудере), alebo Velička (bulh. Величка))[4] a Biserska reka,[3][4][1][2] ktoré sú pravými prítokmi rieky Marica.[2] Biserska reka hrebeň oddeľuje od výšiny Gradište na severe,[3] Charmanlijska reka od horského hrebeňa Gorata na juhu.[3][2] Vo východnej[3] a v severnej časti[2] časti siaha po dolinu rieky Marica.[2][3] Na juhozápade sa cez nízke sedlo spája v nadmorskej výške 286 m n. m. s východorodopským horským hrebeňom Čal.[3]
Všeobecná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Predstavuje nízky,[1][2] široký, kopcovitý,[4][2] vo vrcholovej časti skôr rovinatý[1] a plochý[2] horský hrebeň[4][1][2]
Orograficky je hrebeň Chuchla výraznejšie vymedzený na severnej strane v smere do doliny Charmanlijskej reky.[3][2] Severné a a východné svahy hrebeňa sú viac strmé než južné a západné.[1]
Rieky Charmanlijska reka a Biserska reka vytvárajú na hraniciach Chuchly hlboké a krajinársky príťažlivé prielomy.[2]
Rozmery[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň je dlhý približne 20 kilometrov[3] a tiahne sa v smere z juhozápadu na severovýchod.[3][2] V najširších miestach dosahuje šírky 10 kilometrov.
Väčšia časť vrcholových častí Chuchly sa nachádza v nadmorskej výške medzi 250 m n. m. a 300 m n. m..[3]
Najvyšší vrch[upraviť | upraviť zdroj]
Najvyšším bodom hrebeňa je rovnomenný vrch Chuchla (bulh. Хухла)[3] s nadmorskou výškou 353 m n. m..[3][1] Nachádza sa v severnej časti hrebeňa približne 2 kilometre južne od dediny Briagovo.[3]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Geologické podložie hrebeňa je tvorené v jeho severovýchodnej časti predovšetkým stabilnými rulami a v juhozápadnej časti predovšetkým nestabilnými pliocénnymi sedimentami.[3]
Vegetácia[upraviť | upraviť zdroj]
Horský hrebeň Chuchla je zarastený prevažne riedkymi[2][1][3] listnatými[2] lesnými porastami[1][3][2] a krovinami.[3][2] Časti hrebeňa sú odlesnené a sú poľnohospodársky obhospodarované.[1][2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Chuchly sa bežne vyskytuje pernatá zver, ako aj niekoľko druhov plazov.[2]
Obývané miesta[upraviť | upraviť zdroj]
Pri severovýchodnom úpätí Chuchly leží mesto Charmanli. Okrem neho leží v úpätí horského hrebeňa ešte celkovo trinásť dedín. Sún nimi: Biser, Briagovo, Dinevo, Elena, Ivanovo, Krivo pole, Ľubenovo, Malăk izvor, Momino, Nadežden, Ostăr kamăk, Rodopi a Slavianovo.[3]
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Pomerne široko rozvinuté je na území vidiecke poľnohospodárstvo, v menšej miere aj chov hospodárskych zvierat a ťažba dreva.[3]
Vojenské využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť horského hrebeňa Chuchla bola dlhé roky využívaná ako vojenský polygón (vojenská oblasť), kde sa konali pravidelné cvičenia bulharskej armády.[3]
Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Cestná sieť[upraviť | upraviť zdroj]
Pri východnom úpätí hrebeňa vedie cesta prvej triedy, ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Biser. S úpätím hrebeňa má spojenie v dĺžke 8,9 kilometra. Cez východnú časť hrebeňa prechádza cesta tretej triedy, ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Ivanovo. Cez územie Chuchly cesta vedie v dĺžke 10,2 kilometra.[3]
Železničná sieť[upraviť | upraviť zdroj]
Pri východnom úpätí paralelne s cestou prvej triedy ktorá spája mesto Charmanli s dedinou Biser vedie železničná trať na trase Sofia – Plovdiv – Svilengrad.[3][2]
Kultúrne pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- V katastrálnom území dediny Ostăr kamăk[4][5] sa v úpätí hrebeňa Chuchla v doline Charmanlijskej reky[4][2] napravo od cesty do dediny nachádzajú[5] megalitické dolmeny.[4][5][2]
- V blízkosti mesta Charmanli sa na úpätí hrebeňa nachádza pamätník Izvorăt na Belonogata,[4][6][7][2] kultúrna pamiatka národného významu.[6][7]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na časť horského hrebeňa Chuchla pri meste Charmanli v oblasti chránenej lokality Defileto -
pohľad na časť horského hrebeňa Chuchla pri meste Charmanli v oblasti chránenej lokality Defileto -
v svahu úpätia rodopského hrebeňa Chuchla -
v doline Charmanlijskej reky, ktorá oddeľuje Chuchlu od horského hrebeňa Gorata – na ľavej strane fotografie je hrebeň Chuchla, na pravej hrebeň Gorata
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 576.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 12. UNI – JA. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-34-0. S. 4677 – 4678.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo", 1980. 564 s. ISBN 9532672611 Chybné ISBN. S. 523.
- ↑ a b c d e f g h i j k l NIKOLOV Vasil; JORDANOVA, Marina; BOTEVA, Ivanka. Planinite v Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Nacionalen institut po geofizika, geodezija i geografija – Izdatelstvo na BAN „Prof. Marin Drinov“, 2018. 432 s. ISBN 978-954-322-946-8. S. 401.
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 100.
- ↑ a b Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Хасково [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-09-01]. Dostupné online.
- ↑ a b ГЕОРГИЕВ, Слави; КАБАДЖОВ, Христо. „Изворът на белоногата” край Харманли [online]. btourism.com, [cit. 2024-01-09]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chuchla (horský hrebeň)
