Club de Gimnasia y Esgrima La Plata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gimnasia y Esgrima
Celý názov Club de Gimnasia y Esgrima La Plata
Prezývka El Lobo (Vlk)
Založený 3. júna 1887
Štadión Estadio Juan Carmelo Zerillo, La Plata, Argentína
Kapacita 21 500
Predseda Argentína Gabriel Pellegrino
Tréner Argentína Mariano Soso
Liga Primera División
2016/17 Primera División, 13. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

Club de Gimnasia y Esgrima La Plata, skrátene Gimnasia y Esgrima, alebo iba GELP, je argentínsky športový klub so sídlom v meste La Plata. Klub Gimnasia y Esgrima vyhral jeden titul v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Juan Carmelo Zerillo. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tím z roku 1915 vybojoval postup do prvej ligy.

Klub bol založený dňa 3. júna 1887 pod názvom Club de Gimnasia y Esgrima. Ako vyplýva z názvu, klub sa zameriaval predovšetkým na šerm (v španielčine znamená slovo "Esgrima" šerm). Futbal bol pridaný až na začiatku 20. storočia. V tej dobe sa klub prihlásil do tretej najvyššej futbalovej súťaže. V roku 1905 sa predstavitelia klubu rozhodli, že už nebudú rozvíjať futbalové aktivity a zamerajú sa na sociálnu oblasť. Z tohto dôvodu sa veľké množstvo členov klubu rozhodlo, že založia vlastný športový klub, ktorý po svojom vzniku dostal meno Club Estudiantes de La Plata. V roku 1912 sa skupina futbalistov klubu Estudiantes dostala do konfliktu s predstaviteľmi tohto klubu. Títo následne vytvorili nový klub, ktorý nazvali Club Independencia. Tento klub sa v roku 1914 spojil s tímom Gimnasia y Esgrima, čím sa obnovil futbalový oddiel v klube. S opätovným praktizovaním futbalu sa však opäť začalo už o dva roky skôr[1]. V roku 1915 sa podarilo futbalovému oddielu dostať do druhej najvyššej futbalovej súťaže División Intermedia, ktorú v tomto roku aj vyhral. V rovnakom roku klub vyhral aj národný pohár pod názvom Copa Bullrich.

Vstup do najvyššej súťaže a zisk titulu[upraviť | upraviť zdroj]

Majstrovský tím z roku 1929.

V najvyššej súťaži sa klub predstavil v sezóne 1916, pričom hneď obsadil výborné štvrté miesto[2]. V roku 1916 sa klub prvýkrát v jednej súťaži stretol aj so svojim najväčší rivalom tímom Estudiantes. Gimnasia y Esgrima zvíťazil 1:0. Zvyšok tejto dekády strávil klub hlavne v strede ligovej tabuľky. Postupne sa však tímu začalo viac dariť, v roku 1924 otvoril klub svoj nový štadión, kde zaznamenal rekordnú sériu 15 mesiacov bez prehry. V sezóne 1924 skončil vo svojej lige na druhom mieste[3]. Najvyššia súťaž však bola v tej dobe rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže. V roku 1927 sa liga opäť zjednotila. V tej dobe sa klub umiestňoval v strede tabuľky. V ročníku 1929 sa súťaž rozdelila na dve skupiny, pričom víťazi oboch skupín hrali na konci sezóny finálový zápas o titul. Skupinu A vyhral práve Gimnasia y Esgrima a tak sa v následnom finálovom zápase stretol s tímom Boca Juniors. Vo finále zvíťazil Gimnasia y Esgrima 2:1 a získal tak svoj prvý majstrovský titul[4]. V roku 1931 sa futbal v Argentíne profesionalizoval, čo malo za následok opätovné rozdelenie súťaže na dve súbežne hrané konkurenčné ligy. Gimnasia y Esgrima sa pridal k profesionálnej lige. V tomto období odcestoval klub na turné po Európe a Brazílii. Gimnasia y Esgrima bol vôbec prvý klub, ktorý sa nenachádzal v oblasti hlavného mesta Buenos Aires, na turné mimo krajinu. V Európe sa okrem iných krajín klub predstavil dokonca aj v Československu, kde porazil Spartu Praha. Na začiatku turné zvíťazil nad slávnymi klubmi Real Madrid a FC Barcelona. V roku 1935 sa liga opätovne zjednotila, pričom v nej zostali iba profesionálne kluby vrátane Gimnasia y Esgrima[5]. Zvyšok 30. rokov strávil klub zväčša v hornej polovici najvyššej súťaže.

Ústup z pozícií[upraviť | upraviť zdroj]

Tím v roku 1962 obsadil tretie miesto.

40. roky 20. storočia nezačal klub dobre. Už v sezóne 1941 skončil v spodnej časti tabuľky. Rovnaké umiestnenie nasledovalo aj v ďalšej sezóne. V roku 1943 sa klubu vôbec nedarilo a v prvej lige skončil úplne posledný. Zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[6]. V druhej lige hral klub výborne, keď skončil bez problémov na prvom mieste a vrátil sa po jednej sezóne späť do prvej ligy. V prvej lige strávil Gimnasia y Esgrima iba jednu sezónu, keďže v ročníku 1945 skončil znova posledný a zostúpil[7]. Tento raz bol klub v druhej lige dve sezóny, kedy druhú vyhral a postúpil do najvyššej súťaže. V tejto sezóne hral za klub aj reprezentant Antonio Sastre. Klub sa tak predstavil v ročníku 1948 prvej ligy, no opäť skončil úplne posledný[8]. Nezostúpil iba z dôvodu, že sa v tejto sezóne nezostupovalo. V nasledujúcich rokoch sa klub zlepšil a 40. roky ukončil v strede ligovej tabuľky. 50. roky začal klub začal klub zle, keď obsadil posledné miesto[9]. Nasledujúci ročník druhej ligy však znova vyhral a vrátil sa späť do najvyššej súťaže. Tu sa mu tento raz už darilo viac, keď obsadil v ročníku 1953 výborné šieste miesto. Zvyšok 50. rokov končil tím Gimnasia y Esgrima v spodnej polovici tabuľky. V sezóne 1962 trénoval klub úspešný uruguajský tréner Enrique Fernández Viola. Pod jeho vedením hral klub oveľa lepšie, vďaka tomu skončil na konci sezóny na treťom mieste[10]. V 60. rokoch sa klub trvalejšie usadil v prvej lige, podarilo sa mu úspešne prekonať aj zložitejšie obdobie, keď sa liga reformovala na nový formát Metropolitano a Nacional. V ročníku 1970 sa klub dostal až semifinále časti Nacional[11]. Tento tím dostal od fanúšikov prezývku "La Barredora" a je do súčasnosti vnímaný ako jeden z najlepších, ktorý kedy klub mal. 70. roky hral klub lepšie, no stále sa umiestňoval iba v strede tabuľky. Až v sezóne 1979 prišlo výrazné zhoršenie, keď klub vyhral iba tri zápasy a na konci sezóny sa umiestnil na zostupových miestach v tabuľke zostupu[12]. V druhej lige sa však klubu veľmi nedarilo a hral v nej od roku 1980 do roku 1984. Tento raz sa klub v prvej lige usadil na dlhší čas. Znova však končil v strede tabuľky. V ročníku 1987/88 hral klub znova lepšie a umiestnil na výbornom piatom mieste, v sezóne 1989/90 bol Gimnasia y Esgrima na siedmom mieste[13].

Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]

Hráči tímu sa tešia z postupu do prvej ligy (2012/13).

Od sezóny 1990/91 sa začal hrať nový formát ligy Apertura a Clausura. Gimnasia y Esgrima skončil v oboch častiach sezóny v strede tabuľky. V nasledujúcej sezóne obsadil klub v časti Apertura piate miesto[14]. Výborne hral tím aj v sezóne 1994/95, keď v časti Clausura skončil dokonca druhý, rovnaké umiestnenie zopakoval aj v nasledujúcej sezóne[15]. V ročníku 1997/98 bol v časti Clausura tretí. V sezóne 1998/99 obsadil druhé miesto v časti Apertura. V 90. rokoch sa klub umiestňoval zväčša v hornej časti tabuľky. Pomerne dobre začal klub Gimnasia y Esgrima aj sezónu 2000/01, keď v časti Apertura skončil na treťom mieste. V dobrých výkonoch klub pokračoval aj v ďalšej sezóne, keď v časti Cuasura obsadil druhé miesto[16]. V nasledujúcich rokoch obsadzoval tím znova miesta v spodnej časti tabuľky. V ročníku 2005/06, v časti Apertura, obsadil klub znova druhé miesto. Okrem tohto umiestnenia sa ale klub umiestňoval na nižších miestach, čo sa odrazilo v zlom tabuľkovom postavení v sezóne 2007/08, kedy musel Gimnasia y Esgrima hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži. V tejto bol úspešný a tak hral ligu aj v ďalšej sezóne. V ročníku 2008/09 bol klub znova v spodnej časti tabuľky, čo znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke[17]. V druhej lige strávil klub štyri sezóny, keď v ročníku 2012/13 skončil druhý a postúpil priamo do najvyššej súťaže. Tu sa mu znova darilo, keď sa umiestnil v hornej časti tabuľky. V sezóne 2016 sa tímu podarilo kvalifikovať do kontinentálneho pohára Copa Sudamericana. V sezóne 2016/17 hralo najvyššiu súťaž až 30 tímov a Gimnasia y Esgrima obsadil trináste miesto[18].

Farby a znak klubu[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1903 používal klub pruhované belaso-biele dresy. Tieto sa v roku 1905 zmenili na čierno-biele pruhy. Od roku 1910 používa klub svoje tradičné biele dresy s tmavomodrým vodorovným pásom v strede.

Klub začal používať v roku 1900 znak pripomínajúci tradičné európske šľachtické erby. Znak bielej farby tvorili písmená z názvu klubu. Nad znakom bola helma rytiera. Okolo znaku bol na stuhe napísaný názov klubu a za ním dva meče. Klub používa podobný znak aj v súčasnosti, je však čiastočne modifikovaný.

Štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Fanúšikovia klubu počas zápasu.

Do roku 1905 hrával klub svoje zápasy na ihrisku, ktoré sa nachádzalo medzi 1. Avenue a 47. ulicou v meste La Plata. V roku 1912 začal klub hrávať na mieste Plaza de Juegos Atléticos de los Bomberos. Od roku 1916 hral klub na mieste Meridiano V. V roku 1924 otvoril klub Gimnasia y Esgrima svoj súčasný štadión s názvom Estadio Juan Carmelo Zerillo. Tento opustil iba rokoch 2005 – 2008, keď hral na štadióne Estadio Ciudad de La Plata. V tomto období podstupoval pôvodný štadión klubu prestavbu, nakoľko nespĺňal bezpečnostné štandardy. V roku 2008 boli rekonštrukčné práce hotové a tak sa klub vrátil na štadión Estadio Juan Carmelo Zerillo[19].

Rivalita a fanúšikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičným rivalom tímu je klub Estudiantes de La Plata, s ktorým má spoločnú minulosť. Tímy spolu hrávajú derby Clásico platense, v ktorom je však úspešnejší Estudiantes, ktorý vyhral viac vzájomných stretnutí.

Fanúšikovia klubu sa radia k robotníckej triede, naopak fanúšikovia konkurenčného Estudiantes patria k strednej triede. Fanúšikovia Gimnasia y Esgrima pochádzajú zväčšia z oblasti okolo mesta La Plata.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Národné[upraviť | upraviť zdroj]

Liga[upraviť | upraviť zdroj]

Národný pohár[upraviť | upraviť zdroj]

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 10. augusta 2017

# Pozícia Hráč
3 Argentína O Kevin Ceceri
4 Argentína O Facundo Oreja
5 Argentína Z Juan Silva
6 Argentína O Ezequiel Bonifacio
8 Argentína Z Lorenzo Faravelli
9 Argentína Ú Pablo Vegetti
10 Mexiko Z Lucas Lobos
12 Argentína Ú Nicolás Mazzola
15 Argentína Ú Eric Ramírez
17 Argentína Z Sebastián Romero
20 Argentína Z Dardo Miloc
21 Argentína Z Fabián Rinaudo
22 Argentína Ú Franco Niell
# Pozícia Hráč
23 Argentína O Maximiliano Coronel
25 Argentína O Lucas Licht
27 Argentína Ú Nicolás Ibáñez
28 Argentína O Manuel Guanini
30 Uruguaj Z Brahian Alemán
31 Argentína B Alexis Martin
32 Argentína Z Ramiro Carrera
34 Argentína Z Matías Noble
35 Argentína O Nicolás Ortiz
36 Argentína Ú Enzo Martínez
38 Argentína Z Luciano Perdomo
40 Argentína Ú Leandro Contín
- Argentína Ú Nicolás Colazo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Historia [online]. gimnasia.org.ar, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  2. Argentina 1916 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  3. Argentina 1924 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  4. Argentina 1929 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  5. Argentina 1935 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  6. Argentina 1943 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  7. Argentina 1945 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  8. Argentina 1948 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  9. Argentina 1951 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  10. Argentina - First Division A 1962 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  11. Argentina - First Level 1970 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  12. Argentina - Domestic Championships 1979 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  13. Argentina 1989/90 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  14. Argentina 1991/92 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  15. Argentina 1995/96 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  16. Argentina 2001/02 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  17. Argentina 2008/09 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  18. Primera División 2016/2017 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  19. ESTADIO JUAN CARMELO ZERILLO [online]. gimnasia.org.ar, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]