Preskočiť na obsah

Club de Gimnasia y Esgrima La Plata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gimnasia y Esgrima
Celý názovClub de Gimnasia y Esgrima La Plata
PrezývkaEl Lobo (Vlk)
Založený3. júna 1887
ŠtadiónEstadio Juan Carmelo Zerillo, La Plata, Argentína
Kapacita21 500
PredsedaArgentína Gabriel Pellegrino
TrénerArgentína Mariano Soso
LigaPrimera División
2016/17Primera División, 13. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby

Club de Gimnasia y Esgrima La Plata, skrátene Gimnasia y Esgrima, alebo iba GELP, je argentínsky športový klub so sídlom v meste La Plata. Klub Gimnasia y Esgrima vyhral jeden titul v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Juan Carmelo Zerillo. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.

Tím z roku 1915 vybojoval postup do prvej ligy.

Klub bol založený dňa 3. júna 1887 pod názvom Club de Gimnasia y Esgrima. Ako vyplýva z názvu, klub sa zameriaval predovšetkým na šerm (v španielčine znamená slovo "Esgrima" šerm). Futbal bol pridaný až na začiatku 20. storočia. V tej dobe sa klub prihlásil do tretej najvyššej futbalovej súťaže. V roku 1905 sa predstavitelia klubu rozhodli, že už nebudú rozvíjať futbalové aktivity a zamerajú sa na sociálnu oblasť. Z tohto dôvodu sa veľké množstvo členov klubu rozhodlo, že založia vlastný športový klub, ktorý po svojom vzniku dostal meno Club Estudiantes de La Plata. V roku 1912 sa skupina futbalistov klubu Estudiantes dostala do konfliktu s predstaviteľmi tohto klubu. Títo následne vytvorili nový klub, ktorý nazvali Club Independencia. Tento klub sa v roku 1914 spojil s tímom Gimnasia y Esgrima, čím sa obnovil futbalový oddiel v klube. S opätovným praktizovaním futbalu sa však opäť začalo už o dva roky skôr[1]. V roku 1915 sa podarilo futbalovému oddielu dostať do druhej najvyššej futbalovej súťaže División Intermedia, ktorú v tomto roku aj vyhral. V rovnakom roku klub vyhral aj národný pohár pod názvom Copa Bullrich.

Vstup do najvyššej súťaže a zisk titulu

[upraviť | upraviť zdroj]
Majstrovský tím z roku 1929.

V najvyššej súťaži sa klub predstavil v sezóne 1916, pričom hneď obsadil výborné štvrté miesto[2]. V roku 1916 sa klub prvýkrát v jednej súťaži stretol aj so svojim najväčší rivalom tímom Estudiantes. Gimnasia y Esgrima zvíťazil 1:0. Zvyšok tejto dekády strávil klub hlavne v strede ligovej tabuľky. Postupne sa však tímu začalo viac dariť, v roku 1924 otvoril klub svoj nový štadión, kde zaznamenal rekordnú sériu 15 mesiacov bez prehry. V sezóne 1924 skončil vo svojej lige na druhom mieste[3]. Najvyššia súťaž však bola v tej dobe rozdelená na dve súbežne hrané konkurenčné súťaže. V roku 1927 sa liga opäť zjednotila. V tej dobe sa klub umiestňoval v strede tabuľky. V ročníku 1929 sa súťaž rozdelila na dve skupiny, pričom víťazi oboch skupín hrali na konci sezóny finálový zápas o titul. Skupinu A vyhral práve Gimnasia y Esgrima a tak sa v následnom finálovom zápase stretol s tímom Boca Juniors. Vo finále zvíťazil Gimnasia y Esgrima 2:1 a získal tak svoj prvý majstrovský titul[4]. V roku 1931 sa futbal v Argentíne profesionalizoval, čo malo za následok opätovné rozdelenie súťaže na dve súbežne hrané konkurenčné ligy. Gimnasia y Esgrima sa pridal k profesionálnej lige. V tomto období odcestoval klub na turné po Európe a Brazílii. Gimnasia y Esgrima bol vôbec prvý klub, ktorý sa nenachádzal v oblasti hlavného mesta Buenos Aires, na turné mimo krajinu. V Európe sa okrem iných krajín klub predstavil dokonca aj v Československu, kde porazil Spartu Praha. Na začiatku turné zvíťazil nad slávnymi klubmi Real Madrid a FC Barcelona. V roku 1935 sa liga opätovne zjednotila, pričom v nej zostali iba profesionálne kluby vrátane Gimnasia y Esgrima[5]. Zvyšok 30. rokov strávil klub zväčša v hornej polovici najvyššej súťaže.

Ústup z pozícií

[upraviť | upraviť zdroj]
Tím v roku 1962 obsadil tretie miesto.

40. roky 20. storočia nezačal klub dobre. Už v sezóne 1941 skončil v spodnej časti tabuľky. Rovnaké umiestnenie nasledovalo aj v ďalšej sezóne. V roku 1943 sa klubu vôbec nedarilo a v prvej lige skončil úplne posledný. Zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[6]. V druhej lige hral klub výborne, keď skončil bez problémov na prvom mieste a vrátil sa po jednej sezóne späť do prvej ligy. V prvej lige strávil Gimnasia y Esgrima iba jednu sezónu, keďže v ročníku 1945 skončil znova posledný a zostúpil[7]. Tento raz bol klub v druhej lige dve sezóny, kedy druhú vyhral a postúpil do najvyššej súťaže. V tejto sezóne hral za klub aj reprezentant Antonio Sastre. Klub sa tak predstavil v ročníku 1948 prvej ligy, no opäť skončil úplne posledný[8]. Nezostúpil iba z dôvodu, že sa v tejto sezóne nezostupovalo. V nasledujúcich rokoch sa klub zlepšil a 40. roky ukončil v strede ligovej tabuľky. 50. roky začal klub začal klub zle, keď obsadil posledné miesto[9]. Nasledujúci ročník druhej ligy však znova vyhral a vrátil sa späť do najvyššej súťaže. Tu sa mu tento raz už darilo viac, keď obsadil v ročníku 1953 výborné šieste miesto. Zvyšok 50. rokov končil tím Gimnasia y Esgrima v spodnej polovici tabuľky. V sezóne 1962 trénoval klub úspešný uruguajský tréner Enrique Fernández Viola. Pod jeho vedením hral klub oveľa lepšie, vďaka tomu skončil na konci sezóny na treťom mieste[10]. V 60. rokoch sa klub trvalejšie usadil v prvej lige, podarilo sa mu úspešne prekonať aj zložitejšie obdobie, keď sa liga reformovala na nový formát Metropolitano a Nacional. V ročníku 1970 sa klub dostal až semifinále časti Nacional[11]. Tento tím dostal od fanúšikov prezývku "La Barredora" a je do súčasnosti vnímaný ako jeden z najlepších, ktorý kedy klub mal. 70. roky hral klub lepšie, no stále sa umiestňoval iba v strede tabuľky. Až v sezóne 1979 prišlo výrazné zhoršenie, keď klub vyhral iba tri zápasy a na konci sezóny sa umiestnil na zostupových miestach v tabuľke zostupu[12]. V druhej lige sa však klubu veľmi nedarilo a hral v nej od roku 1980 do roku 1984. Tento raz sa klub v prvej lige usadil na dlhší čas. Znova však končil v strede tabuľky. V ročníku 1987/88 hral klub znova lepšie a umiestnil na výbornom piatom mieste, v sezóne 1989/90 bol Gimnasia y Esgrima na siedmom mieste[13].

Posledné roky

[upraviť | upraviť zdroj]
Hráči tímu sa tešia z postupu do prvej ligy (2012/13).

Od sezóny 1990/91 sa začal hrať nový formát ligy Apertura a Clausura. Gimnasia y Esgrima skončil v oboch častiach sezóny v strede tabuľky. V nasledujúcej sezóne obsadil klub v časti Apertura piate miesto[14]. Výborne hral tím aj v sezóne 1994/95, keď v časti Clausura skončil dokonca druhý, rovnaké umiestnenie zopakoval aj v nasledujúcej sezóne[15]. V ročníku 1997/98 bol v časti Clausura tretí. V sezóne 1998/99 obsadil druhé miesto v časti Apertura. V 90. rokoch sa klub umiestňoval zväčša v hornej časti tabuľky. Pomerne dobre začal klub Gimnasia y Esgrima aj sezónu 2000/01, keď v časti Apertura skončil na treťom mieste. V dobrých výkonoch klub pokračoval aj v ďalšej sezóne, keď v časti Cuasura obsadil druhé miesto[16]. V nasledujúcich rokoch obsadzoval tím znova miesta v spodnej časti tabuľky. V ročníku 2005/06, v časti Apertura, obsadil klub znova druhé miesto. Okrem tohto umiestnenia sa ale klub umiestňoval na nižších miestach, čo sa odrazilo v zlom tabuľkovom postavení v sezóne 2007/08, kedy musel Gimnasia y Esgrima hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži. V tejto bol úspešný a tak hral ligu aj v ďalšej sezóne. V ročníku 2008/09 bol klub znova v spodnej časti tabuľky, čo znamenalo posledné miesto v zostupovej tabuľke[17]. V druhej lige strávil klub štyri sezóny, keď v ročníku 2012/13 skončil druhý a postúpil priamo do najvyššej súťaže. Tu sa mu znova darilo, keď sa umiestnil v hornej časti tabuľky. V sezóne 2016 sa tímu podarilo kvalifikovať do kontinentálneho pohára Copa Sudamericana. V sezóne 2016/17 hralo najvyššiu súťaž až 30 tímov a Gimnasia y Esgrima obsadil trináste miesto[18].

Farby a znak klubu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1903 používal klub pruhované belaso-biele dresy. Tieto sa v roku 1905 zmenili na čierno-biele pruhy. Od roku 1910 používa klub svoje tradičné biele dresy s tmavomodrým vodorovným pásom v strede.

Klub začal používať v roku 1900 znak pripomínajúci tradičné európske šľachtické erby. Znak bielej farby tvorili písmená z názvu klubu. Nad znakom bola helma rytiera. Okolo znaku bol na stuhe napísaný názov klubu a za ním dva meče. Klub používa podobný znak aj v súčasnosti, je však čiastočne modifikovaný.

Fanúšikovia klubu počas zápasu.

Do roku 1905 hrával klub svoje zápasy na ihrisku, ktoré sa nachádzalo medzi 1. Avenue a 47. ulicou v meste La Plata. V roku 1912 začal klub hrávať na mieste Plaza de Juegos Atléticos de los Bomberos. Od roku 1916 hral klub na mieste Meridiano V. V roku 1924 otvoril klub Gimnasia y Esgrima svoj súčasný štadión s názvom Estadio Juan Carmelo Zerillo. Tento opustil iba rokoch 2005 – 2008, keď hral na štadióne Estadio Ciudad de La Plata. V tomto období podstupoval pôvodný štadión klubu prestavbu, nakoľko nespĺňal bezpečnostné štandardy. V roku 2008 boli rekonštrukčné práce hotové a tak sa klub vrátil na štadión Estadio Juan Carmelo Zerillo[19].

Rivalita a fanúšikovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradičným rivalom tímu je klub Estudiantes de La Plata, s ktorým má spoločnú minulosť. Tímy spolu hrávajú derby Clásico platense, v ktorom je však úspešnejší Estudiantes, ktorý vyhral viac vzájomných stretnutí.

Fanúšikovia klubu sa radia k robotníckej triede, naopak fanúšikovia konkurenčného Estudiantes patria k strednej triede. Fanúšikovia Gimnasia y Esgrima pochádzajú zväčšia z oblasti okolo mesta La Plata.

Národný pohár

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 10. augusta 2017

# Pozícia Hráč
3 Argentína O Kevin Ceceri
4 Argentína O Facundo Oreja
5 Argentína Z Juan Silva
6 Argentína O Ezequiel Bonifacio
8 Argentína Z Lorenzo Faravelli
9 Argentína Ú Pablo Vegetti
10 Mexiko Z Lucas Lobos
12 Argentína Ú Nicolás Mazzola
15 Argentína Ú Eric Ramírez
17 Argentína Z Sebastián Romero
20 Argentína Z Dardo Miloc
21 Argentína Z Fabián Rinaudo
22 Argentína Ú Franco Niell
# Pozícia Hráč
23 Argentína O Maximiliano Coronel
25 Argentína O Lucas Licht
27 Argentína Ú Nicolás Ibáñez
28 Argentína O Manuel Guanini
30 Uruguaj Z Brahian Alemán
31 Argentína B Alexis Martin
32 Argentína Z Ramiro Carrera
34 Argentína Z Matías Noble
35 Argentína O Nicolás Ortiz
36 Argentína Ú Enzo Martínez
38 Argentína Z Luciano Perdomo
40 Argentína Ú Leandro Contín
- Argentína Ú Nicolás Colazo

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Historia [online]. gimnasia.org.ar, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online. Archivované 2018-03-22 z originálu.
  2. Argentina 1916 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  3. Argentina 1924 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  4. Argentina 1929 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  5. Argentina 1935 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  6. Argentina 1943 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  7. Argentina 1945 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  8. Argentina 1948 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  9. Argentina 1951 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  10. Argentina - First Division A 1962 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  11. Argentina - First Level 1970 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  12. Argentina - Domestic Championships 1979 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  13. Argentina 1989/90 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  14. Argentina 1991/92 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  15. Argentina 1995/96 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  16. Argentina 2001/02 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  17. Argentina 2008/09 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  18. Primera División 2016/2017 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online.
  19. ESTADIO JUAN CARMELO ZERILLO [online]. gimnasia.org.ar, [cit. 2017-08-14]. Dostupné online. Archivované 2017-08-14 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]