Commodianus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Commodianus bol kresťanský rímsky básnik, ktorého doba pôsobenia nie je celkom jasná. Podľa niektorých mohla jeho tvorba spadať až do 5. storočia, iní ho posúvajú do polovice 3. storočia. Aj oblasť jeho pôvodu a literárnej činnosti zostáva bez presného určenia. Zdá sa, že Commodianus mohol pochádzať z palestínskej Gazy, ale v istom období, pravdepodobne v dôsledku prenasledovania, sa vysťahoval do Afriky (na pobyt v Afrike poukazujú určité styčné body s africkými apologétmi a metrické zvláštnosti typické pre túto časť impéria). Iní kladú jeho pôsobisko do Ríma alebo do Galie.

Básnika spomínajú dva antické zdroje - De scriptoribus ecclesiasticis Gennadia z Massilie (koniec 5. storočia) a De libris recipiendis et non recipiendis (Knihy prijaté a neprijaté) pripisované pápežovi Gelázovi (koniec 5. storočia), ktorý Commodianove verše uvádza ako apocryphi (apokryf) na základe niektorých heterodoxných stanovísk autora.

Život[upraviť | upraviť kód]

Z Commodianovej tvorby o básnikovi vieme, že patril pôvodne k pohanom, ale obrátil sa na kresťanskú vieru v pokročilom veku a pocítil povolanie poučiť o tomto náboženstve ďalších. Napísal dve rozsiahle latinské básne, Instructiones (Inštrukcie) v 2 knihách a Carmen apologeticum (Apologetická báseň) o niečo vyše 1000 hexametroch.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Instructiones pozostávajú z asi 80 básní písané akrostichmi (s výnimkou básne 60, v ktorej úvodné písmená veršov zodpovedajú poradiu znakov v abecede). Prvé písmená veršov v básni 80 pri čítaní odzadu tvoria spojenie Commodianus Mendicus Christi (Commodianus, žobrák Kristov). Prvá kniha poézie je namierená proti Židom a pohanom, druhá je určená kresťanom a má ich varovať pred hriechom.

V Carmen Apologeticum sa akrostichy už nevyskytujú a hoci rukopis obsahujúci toto dielo nie je podpísaný, nepochybuje sa o Commodianovom autorstve. Báseň, ktorej pôvodný titul mohol znieť Carmen adversus Iudaeos et Graecos (Báseň namierená proti Židom a Grékom) alebo Carmen de duobus populis (Báseň o dvojakom ľude), pojednáva o dejinách sveta od čias Starého zákona cez dejiny Rímskej ríše až po milleniaristické očakávania ústiace v apokalypsu. Commodianovo kresťanstvo vykazuje známky nekonvenčných východných kresťanských prúdov, ktorými musel byť ovplyvnený (napríklad sa domnieva, že pohania sú potomkami smrteľných žien a anjelov). Jeho kresťanstvo sa približuje silne spoločensky nabitému systému Tertulliana, cítiť v ňom rozhorčenosť namierenú proti klasickým hodnotám, ktoré Commodianus úplne odvrhuje. Jeho verše sú plné zúrivých útokov proti všetkému nekresťanskému a revolučných milleniaristických očakávaní.

Commodianova básnická tvorba je významná i po metrickej stránke, keďže sa v nej začína prejavovať odklon od časovej prozódie typickej pre klasickú latinčinu na úkor prízvučnej prozódie, ktorá sa presadí v románskych jazykoch. Básnikove dielka sú síce písané v hexametroch, tie ale nie sú striedaním krátkych a dlhých slabík, ale prízvučných a neprízvučných dôb. Posun, ku ktorému muselo v jazyku dochádzať za Commodianovej doby, dokladajú i početné nepravidelnosti v morfológii, syntaxe a lexiku jazyka, ktorý už smeruje k vulgárnej latinčine.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Commodianus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).