Preskočiť na obsah

Daenerys Targaryenová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Daenerys Targaryenová

Ilustrácia Daenerys, ktorá nesie tvár Emilie Clarkovej, seriálovej predstaviteľky Daenerys
Základné informácie
Pieseň ľadu a ohňa
AutorGeorge R. R. Martin
HerecEmilia Clarková
O postave
PrezývkaMatka drakov, Dračia kráľovná, Nespálená, Mysha, khaleesi
Miesto narodeniaDračí kameň
PohlavieŽena
Druh bytostiČlovek
RodinaAerys Targaryen (otec)
Rhaella Targaryenová (matka)
Rhaegal Targaryen (brat)
Viserys Targaryen (brat)
Manžel(ka)khal Drogo
NárodnosťValyrijská

Daenerys Targaryeonová prezývaná aj Daenerys za búrky zrodená alebo Matka drakov, je jedna z ústredných postáv fantasy románovej série Pieseň ľadu a ohňa od amerického autora G. R. R. Martina. Vystupuje aj v seriáli Game of Thrones natočenom na motívy tejto série. Je to posledný verejne známy potomok rodu Targaryenovcov, podľa dedičného práva princezná a neskôr kráľovná fiktívnej ríše Sedem kráľovstiev.

Do deja vstupuje ako trinásťročná. Narodila sa až po smrti svojho otca, zvrhnutého kráľa Aerysa. Jej matka, Aerysova manželka a sestra, umrela pri pôrode. Daenerys je spočiatku plaché, jemné, submisívne dievča týrané svojím starším bratom Viserysom. V priebehu prvej knihy série, Hra o tróny, však zažíva prerod na sebavedomú kráľovnú. Od druhého dielu je známa ako Matka drakov, pretože z troch dračích vajec, ktoré dostala ako svadobný dar, sa jej vyliahnu tri draky, posledné draky na svete.

Vyskytuje sa v knihách Hra o tróny, Súboj kráľov, Búrka mečov a Tanec s drakmi. Niektoré kapitoly z týchto kníh sú písané z jej uhla pohľadu. Jej dejová línia prebieha na svetadieli východne od Západozemia, v anglickom origináli zvanom Essos.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Daenerys má fyzické znaky typické pre jej rod: fialové oči a strieborné vlasy. Muži jej hovoria, že je krásna. Hoci je plodom niekoľkonásobného incestu, zdá sa byť telesne aj duševne v poriadku. Má rada teplo a veľmi horúce kúpele. Neskôr sa ukáže, že oheň jej nijako neubližuje.

Osobnosť Daenerys sa veľmi vyvíja, hlavne v prvej knihe. Začína ako plaché, hanblivé, nepriebojné a súcitné dievča. Spočiatku sa považuje podriadená svojmu bratovi, ktorý ju telesne aj duševne trýzni. Preto svojho brata nemá príliš rada. Na druhej strane však len vďaka nemu pozná svojich rodičov a staršieho brata zabitého ešte pred jej narodením. Vďaka jeho rozprávaniu pozná tiež Sedem kráľovstiev, aj keď Viserys, ktorý ríšu opustil len ako osemročný, ju v rozprávaniach značne idealizoval. Daenerys nezdieľa bratovu túžbu dobyť naspäť trón ich otca, chce len pokojný a bezpečný domov. Po svadbe s vplyvným náčelníkom Dothrakov, khalom Drogom, sa však mení. Už nedovolí bratovi, aby ju beztrestne bil a stáva sa čoraz sebavedomejšou.

Daenerys je súcitná, no aj pomstychtivá. Neváha popravovať ľudí, ktorí ubližujú nevinným. Strašné skúsenosti ju nútia už v nízkom veku dospieť. Je rozhodná a neváha sa postaviť proti často nezmyselným tradíciám. Robí množstvo chýb so závažnými dôsledkami, no nič si spätne nevyčíta – naučí sa hovoriť si „ak sa obzriem, som stratená“. Snaží sa byť zodpovednou a dobrou kráľovnou a dáva zodpovednosť pred svoje túžby, aj keď je to pre ňu ťažké. Nemáva ilúzie typické pre jej vek. Veľmi lipne na svojich drakoch.

Pred knihami

[upraviť | upraviť zdroj]

Štrnásť rokov pred začiatkom deja prvej knihy série, tak ako aj predošlých zhruba tristo rokov, Siedmim kráľovstvám vládol rod Targaryenovcov, dračích jazdcov. Draky vo svete už dávno vymreli a Targaryenovci sa stávali čoraz šialenejšími, pretože kvôli uchovaniu čistoty svojej línie sa ženili bratia so sestrami a iní blízki príbuzní. Proti poslednému Targaryenskému kráľovi Aerysovi zvanému Šialený preto povstali veľké šľachtické rody Arrynovcov, Starkovcov a Baratheonovcov. S neskorším prispením rodu Lannisterovcov sa im podarilo rod Targaryenovcov zvrhnúť a na trón dosadiť Roberta Baratheona. Robert vlastnoručne zabil korunného princa Rhaegara Targaryena. Smrť našla aj Rhaegarova manželka a jej dve maličké deti.

Aerys poslal svojho mladšieho syna Viserysa a tehotnú manželku-sestru Rhaellu na ostrovný hrad Dračí kameň. Tam kráľovná za strašnej búrky porodila dievča Daenerys, ktorú preto nazývali „Daenerys za búrky zrodená“. Rhaella pri pôrode umrela. Viserysovi a princeznej Daenerys sa podarilo ujsť z ríše za Úzke more. Striedavo ich hostili rozličné osoby, no museli často utekať pred zabijakmi vyslanými novým kráľom. Ich posledných hostiteľom bol Magister Ilyrio.

Viserys spriada plány na pomstu a znovudobytie Siedmich kráľovstiev. Za týmto účelom predá svoju iba trinásťročnú poddajnú sestru Daenerys vodcovi kočovného kmeňa Dothrakov, čo mu má zabezpečiť potrebnú armádu. Daenerys sa vydať nechce a zo svojho manžela a jeho ľudí má strach. Viserys ju však k tomu prinúti. Daenerys získa titul manželky ich vodca khala, ktorý znie khaleesi. Jej manžel jej dá ako svadobný dar nádhernú kobylu vo farbe jej vlasov, ktorú nazýva „strieborná“.

Daenerys si zvyká na život medzi Dothrakmi a učí sa ich jazyk. Zo začiatku trpí a ich zvyky jej pripadajú odpudivé a barbarské. Jej nový manžel, khal Drogo, k nej však nie je krutý a postupne sa medzi nimi začne rodiť láska. S vysokým postavením, ktoré svadbou s khalom získala, rastie aj Daenerysino sebavedomie. Pochopí, že Viserys si so svojou povahou trón nezíska späť a ak by sa mu to aj podarilo, nebol by dobrý kráľ. Postupne sa tiež spriatelí s exilovým rytierom Jorahom Mormontom, ktorý vstúpil do služieb jej brata. Slúžia jej dve Dothracké otrokyne, dievčatá jej veku – Irri a Jhiqui a ďalšia otrokyňa Doreah, učiteľka sexu. Neskôr Daenerys zaberá pre seba ako otrokyne ďalšie dievčatá a ženy z dobytých miest, aby ich zachránila pred znásilňovaním, čím si však Dothrackých mužov znepriateľuje.

V deň jej štrnásťročných narodenín jej slúžka zistí, že Daenerys je tehotná. Podstúpi dothracké obrady, aby sa jej narodil chlapec a aby bol silný a obávaný bojovník, akých si Dothrakovia cenia. Daenerys svoje nenarodené dieťa pomenuje Rhaego, podľa brata Rhaegala, ktorého nikdy nepoznala.

Daenerys dostala od magistra Ilyria ako svadobný dar tri nádherné dračie vajcia. Vo všeobecnosti sa považujú za skamenené. Daenerys má ale pocit, že z nich cíti teplo. Rada si ich prikladá na telo.

Viserys je čoraz zúrivejší a netrpezlivejší, že Dothrakovia ešte nešli bojovať za jeho vec. Zúri aj na svoju sestru a tá sa s ním márne pokúša zmieriť. Pri návšteve dothrackého mesta Vaes Dotrhak sa Viserys opije a opitý pred Drogom vyhlási, že ak mu nedá kráľovskú korunu, vezme si svoju sestru naspäť a jej nenarodené dieťa zabije. Drogo ho ako splnenie sľubu nechá popraviť tak, že mu na hlavu dá vyliať roztavené zlato. Daenerys za ním príliš netrúchli.

Po Viserysovej smrti sa za dedičku trónu Siedmich kráľovstiev začne považovať Daenerys. Khal Drogo najprv odmieta možnosť, že by pre ňu ríšu dobyl. Potom, ako Daenerys prežije pokus o vraždu iniciovaný kráľom Robertom, však Drogo zmení názor a prisahá, že pre ich syna ríšu dobyje. Pri jednej bitke však utŕži zranenie, ktoré sa zapáli. Daenerys robí všetko preto, aby ho zachránila a neváha sa ani uchýliť ku krvavej, zakázanej mágii. Čarodejnica Miri Maz Duur, ktorej prikáže zachrániť khala, ju však zradí. Drogo prežije ako tvor bez duše, ktorého po márnych pokusoch vzbudiť v ňom lásku napokon Daenerys sama zabije. Daenerysino nenarodené dieťa umrie, zabila ho čierna mágia. Ona sama sa po ťažkom pôrode zmieta v horúčkach. Keď vyzdravie, Mirri maz Duur jej oznámi, že zostala neplodná. Väčšina khalasaru ju opustila, niekoľko mužov sa menovalo za nových khalov a odteraz sú jej nepriateľmi. V zúfalej situácii Daenerys upáli Miri Maz Duur spolu s manželovým telom na hranici, na ktorú z nevysvetliteľného popudu položí aj tri dračie vajcia. Jorah Motmont ju od toho odhovára, Daenerys si však nedá povedať. Potom, napriek Mormontovmu odporu, vstúpi na horiacu hranicu sama. Nič sa jej nestane, len jej zhoria vlasy. Z vajec vyliahnu traja draci. Vidiac tento zázrak jej zvyšok khalasaru prisahá vernosť a Daenerys sa stáva prvou ženou na čele khalasaru.

Daenerys pomenovala svoje draky Viserion, Rhaegar a Drogon. So svojou malou skupinou Dothrakov a malými drakmi putuje nehostinnou pustatinou, pretože v iných smeroch by sa mohla stretnúť s nepriateľmi. Na nedostatok jedla a vody umrie tretina jej ľudu vrátane Doreah. Daenerys zistí, že Jorah sa do nej zamiloval. Napokon nájdu opustené mesto so studňami a ovocnými stromami, kde zastanú a vystrábia sa. Daenerys rozpošle troch svojich jazdcov do troch strán, aby zistila, ktorým smerom je najlepšie sa vydať ďalej. Jeden z jazdcov sa vráti s troma vyslancami z mesta Quarth. Tam sa khalasar vydá. Daenerys a jej ľudí ubytuje bohatý kupec Xaro, ktorý chce, aby sa Daenerys za neho vydala. Ona však vie, že ju chce len kvôli jej drakom.

Vďaka drakom, jedinečnému javu na svete, sa Daenerys stáva bohatou a váženou osobou. Draky jej zvyknú sedávať na pleci a za to, že ich ľudia mohli vidieť, dávajú Daenerys dary. Snaží sa získať armádu a loďstvo, aby dobyla Sedem kráľovstiev. Navštívi magický Dom neumierajúcich, aby sa dozvedela svoju budúcnosť. Nikto ju nesmie sprevádzať, zoberie si však so sebou jedného draka, Drogona. Veštbám a obrazom, ktoré videla, však nerozumie. Tajuplné a desivé bytosti, takzvaní neumierajúci, na ňu zaútočia. Drogon ale začne chrliť oheň, čím ich spáli a zhorí celý Dom neumierajúcich. Tým si Daenerys znepriatelila miestnych čarodejníkov a tí sa ju pokúšajú zabiť. Aj Xaro, sklamaný z toho, že ju odmieta, na ňu nalieha, aby odišla. Objavia sa však dvaja muži: Arstan, starší panoš a Belwas, eunuch-bojovník, ktorí pre ňu prenajali tri lode a pridali sa k nej.

Daenerys sa so svojimi ľuďmi a drakmi preplaví z Quarthu do Astaporu, otrokárskeho mesta. Daenerys odmieta Jorahovu náklonnosť a nepáči sa jej jeho podozrievavosť voči ich dvom novým spojencom a neskôr jeho prejavy žiarlivosti voči iným mužom, ktorí jej ponúkajú svoje služby. V Astapore si pozrie predajnú armádu eunuchov zvaných Nepoškvrnení, ktorí prechádzajú brutálnym a drastickým výcvikom. Daenerys je z ich výcviku zhrozená a znechutená a namieta, že jej brat Rhaegar nemal v armáde otrokov. Lenže Rhaegar bol napriek čestnosti porazený. Daenerys sa preto voči krutým otrokárom rozhodne postupovať nečestne. Okrem svojho bohatstva, ktoré by jej nestačilo na kúpu všetkých osemtisíc vojakov, ponúkne ako cenu za armádu aj draka Drogona. Za to jej otrokár dá zdarma aj prekladateľku, dievča Missandei, ktorému Daenerys daruje slobodu, ale ona pri nej zostane. Potom, ako obchod prebehne, Daenerys prikáže Nepoškvrneným vyvraždiť ich bývalých pánov a vezme si draka naspäť.

Daenerys potom so svojou armádou a množstvom ľudí z Astaporu, ktorí sa k nej pridali, tiahne na mesto Yunkai. To je známe cvičením sexuálnych otrokov, ktorí nie sú dobrí obrancovia. Yunkai má aj skupiny žoldnierov, ktorých sa Daenerys snaží zlákať na svoju stranu. Jeden z nich, Daario Naharis, zradí svojich pánov a k Daenerys sa pridá. Medzi nimi dvoma preskočí iskra. Následne ich armáda poľahky dobyje Yunkai a oslobodí ich otrokov.

Daenerys potom s ešte väčším množstvom bojovníkov, ako aj oslobodených otrokov, tiahne na Meeren, väčšie a lepšie opevnené mesto ako predošlé dve. Keď čaká pod hradbami a rozmýšľa nad stratégiou jeho dobytia, pokúsi sa ju zabiť jeden z jej nepriateľov z Yunkaiu, ktorý sa infiltroval medzi jej zbožňujúci ľud. Arstan ho však zabije. Jeho neobyčajná obratnosť v boji ho prinúti prezradiť svoju totožnosť – je to legendárny rytier ser Barristan Selmy. Kedysi slúžil v kráľovskej garde jej otca, po jeho smrti ho prijali do kráľovskej gardy kráľa Roberta. Potom, ako ho Cersei Lannisterová z gardy prepustila, sa Selmy vrátil slúžiť Targaryenovcom. Selmy jej zase prezradí, že Jorah Mormont bol pôvodne nasadený na ňu a Viserysa ako špeh a posielal Robertovi správy o tom, čo robia. Keď sa zamiloval do Daenerys, prestal s tým. Daenerys je týmito odhaleniami veľmi rozrušená. Oboch mužov ako trest za to, čo jej tajili, pošle do odporných a nebezpečných kanalizačných šácht Meerenu, aby sa dostali za hradby a tak pomohli mesto dobyť. Potom Arstanovi odpustí, ale Mormonta prepustí zo svojich služieb.

Daenerys chce byť dobrou panovníčkou. Preto, aj keď už má armádu na dobytie Západozemia, zostane v posledne dobytom meste Meeren, aby sa v ňom naučila vládnuť.

Daenersy naráža v svojich činnostiach na odpor a nielen zo strany otrokárov, ale aj samotných otrokov. Zároveň sa ale objavuje oveľa viac uchádzačov o jej ruku, ktorí ju chcú kvôli jej kráľovského pôvodu, ako aj kvôli jej drakom.

Draky sú čoraz väčšie a divokejšie. Voľne lietajú nad mestom a žerú ovce, za ktoré Daenerys ich majiteľom platí náhradu. Drogon, najväčší a najsilnejší z týchto drakov, však raz miesto ovce spáli na uhoľ malé dievčatko. Daenerys je nútená dať drakov zavrieť a spútať. Drogon sa však nenechá chytiť a uletí preč, nevedno kam.

Daenerys po veľmi dlhom váhaní pristane na svadbu s Hizdahrom zo Loraquom, váženým mužom Meerenu, hoci ho nemiluje a on ju tiež nie. Verí však, že tým zastaví tajné vraždy svojich ľudí, jednu z mnohých známok nespokojnosti s jej vládou. Daenerys v skutočnosti miluje kapitána svojich žoldierov Daaria Naharysa, z ktorého spraví svojho milenca. Krátko pred svadbou za Daenerys príde ďalší nápadník. Je ním Quentin Martell, princ zo Západozemia, z ríše Dorn. Pri nástupe Robertha Baratheona k moci bola zavraždená Rhaegalova manželka, dornská princezná Elia a dve jej malé deti. Preto Dorn potajomky kul plány na pomstu. Svoju korunnú princeznú Ariane potajme zasnúbili s Viserysom. Keďže je ale Vyseris mŕtvy, Quentin navrhuje, aby sa namiesto toho vydala Daenerys za neho.

Daenerys sa Quentin nepáči a navyše má krátko pred svadbou, odmieta ho preto. Zosobáši sa s Hizdahrom. Ten na ňu nalieha, aby aspoň raz ešte otvorili bojovú jamu pre otrokov, čo bývala v Meerene obľúbená zábava. Daenerys neochotne súhlasí, no s tým, že riskovať život v nej môžu len dobrovoľníci. Niekto sa Daenerys počas oslavy neúspešne pokúsil otráviť.

Uprostred zábavy však do bojovej jamy priletí a pristane Drogon a začne požierať telo mŕtvej bojovníčky a zvierat. Hizdahr vydá príkaz na Drogonovo zabitie. Daenerys sa však rozbehne ku svojmu drakovi. Prinúti ho ľahnúť si, vysadne na neho a drak s ňou vzlietne. Odvtedy ju nikto v Meerene nevidel.

V Daenerysinom mene vládne v meste zatiaľ Barristan Selmy. Dá zatknúť Hizdahra, lebo si myslí, že práve on sa svoju novomanželku snažil otráviť. Pred hradbami sa zhromažďujú jej nepriatelia a iní nepriatelia, tajomní vrahovia zvaní Synovia harpye, vraždia, vo veľkom zabíjajú Daenerysiných ľudí vnútri. V okolí mesta Daenerys márne hľadajú jej verní. Veľa ľudí je presvedčených, že je mŕtva.

Daenerys v skutočnosti Drogon odniesol do svojej jaskyne uprostred pustatiny. Živí sa jeho korisťou, nedokáže však draka ovládnuť a prinútiť ho, aby ju odniesol naspäť. Pokúsi sa teda dostať sa naspäť sama. Pritom ochorie a zoslabne. Drogon ju na konci knihy nájde a oni narazia na jeden z nepriateľských khalasarov.

  • MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 476 s. ISBN 978-80-7197-491-8.
  • MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 378 s. ISBN 978-80-7197-492-5.
  • MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 459 s. ISBN 978-80-7197-493-2.
  • MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 491 s. ISBN 978-80-7197-494-9.
  • MARTIN, George R. R. Bouře mečů. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 590 s. ISBN 9788071974956.
  • MARTIN, George R. R. Bouře mečů. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 622 s. ISBN 9788071974963.
  • MARTIN, George R. R.. Tanec s draky. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2012. 672 s. ISBN 978-80-7197-445-1.