Daj mi tvoje meno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Daj mi tvoje meno
Call Me By Your Name.png
Základné informácie
Originálny názov Call me by your name
Žáner romantický
Námet Call me by your name (kniha)
Dĺžka 132 minút
Štát USA USA
Taliansko Taliansko
Francúzsko Francúzsko
Brazília Brazília
Pôvodný jazyk anglický, francúzsky, taliansky
Rok 2017
Dátum uvedenia USA 24. 11. 2017
Slovensko 1. 2. 2018
Spoločnosť Frenesy Film Company
La Cinéfacture
RT Features
M.Y.R.A. Entertainment
Water's End Productions
Rozpočet 3,5 miliónov dolárov
Zárobok 41,9 miliónov dolárov
Filmový štáb
Réžia Luca Guadagnino
Produkcia Peter Spears
Luca Guadagnino
Emilie Georges
Rodrigo Teixeira
Marco Morabito
James Ivory
Howard Rosenman
Scenár James Ivory
Hudba Sufjan Stevens
Kamera Sayombhu Mukdeeprom
Strih Walter Fasano
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Film reel.svg Pozri aj Filmový portál

Daj mi tvoje meno (anglicky Call Me by Your Name) je romantický film z roku 2017 režírovaný Lucom Guadagninom, podľa scenára od Jamesa Ivoryho. Film bol natočený na základe rovnomennej knihy z roku 2007 od Andrého Acimana. Je tretím a posledným filmom trilógie Desire, Moje meno je láska (2009) a Oslnení slnkom (2015). Dej sa odohráva v roku 1983 na severe Talianska, vypráva romantický vzťah medzi 17-ročným Eliom Perlmanom (Timothée Chalamet) a Oliverom (Armie Hammer), 24-ročným asistentom Eliovho otca (Michael Stuhlbarg). Film sa premietal na Sundance Film Festival. Do kín bol oficiálne uvedený 24. novembra 2017. Na Slovensku mal premiéru 1. februára 2018.

Dej[upraviť | upraviť kód]

V lete v roku 1983 žije Elio, 17-ročný mladík, so svojimi rodičmi na vidieku v severnom Taliansku. Eliov otec, profesor archeológie, pozval 24-ročného postgraduálneho študenta Olivera, ktorý je, ako Elio tiež židovsko-amerického pôvodu, aby v lete žil s jeho rodinou a pomohol mu s jeho akademickou dokumentáciou. Elio, introspektívny bibliofil a talentovaný hudobník si pôvodne myslí, že má s Oliverom a jeho bezstarostnou a pestrou osobnosťou málo spoločného. Elio odmietal sprístupniť svoju izbu Oliverovi po dobu jeho pobytu s rodinou. Elio trávi väčšinu leta čítaním, hraním na klavír a stretávaním sa s Marziou, kamarátkou z detstva. Oliver pripustí, že je priťahovaný k jednej miestnej dievčine, z čoho je Elio smutný.

Elio a Oliver spolu trávia veľa času. Chodia spolu plávať, prechádzať sa do mesta a jazdiť na bicykli. Elio si začne sexuálny vzťah s Marziou a chváli sa tým Oliverovi, aby zistil jeho reakciu. Napriek tomu je stále viac a viac priťahovaný k nemu. Na výlete do miestnej pošty Elio nepriamo vyzná svoje pocity Oliverovi, ktorý mu na to odpovie, že by sa podľa nich nemal riadiť. Neskôr ten deň sa pobozkajú, ale Oliver sa zdráha ísť ďalej. Odďaľujú sa od seba navzájom.

V reakcii na odkaz od Elia zanechá Oliver na stole správu, v ktorej naznačuje, že sa s ním chce o polnoci stretnúť. Elio trávi deň s Marziou, ale túži byť s Oliverom. O polnoci sa stretnú a ich rande vedie k tomu, že spolu majú po prvýkrát sex. V nasledujúcich dňoch sa stávajú fyzicky a emocionálne intímnejší. Často majú sexuálne stretnutia, ale ich vzťah stále udržujú v tajnosti. Jedno ráno v posteli hovorí Oliver Eliovi: „Daj mi tvoje meno a ja ti dám to moje.“ Elio, ktorý je teraz úplne zamilovaný do Olivera sa Marzii vyhýba.

Rodičia Elia si sú vedomí vzťahu medzi nimi, ale nerozoberajú to otvorene. S blížiacim sa koncom Oliverovho pobytu s rodinou, im odporúčia, aby spolu Elio s Oliverom navštívili Bergamo. V Bergame spolu strávia tri romantické dni. Elio, so zlomeným srdcom po Oliverovom odchode, zavolá svojej matke a požiada ju, aby ho vyzdvihla z vlakovej stanice a zobrala ho domov. Marzia chápe Eliove pocity a chce, aby spolu zostali priatelia. Eliov otec, pozorujúc jeho hlboký smútok, vraví, že si bol vedomý jeho vzťahu s Oliverom a priznal sa, že mal podobný vzťah vo svojej mladosti. Nalieha na Elia, aby sa poučil zo svojho smútku a rástol, namiesto toho, aby sa snažil posunúť ďalej a zabudol na svoje city.

Počas Hanukkah Oliver zavolá rodine Perlmanovej, aby im povedal, že je zasnúbený a ide sa ženiť. Eliovi povie, že si všetko veľmi dobre pamätá. Po telefonáte sa Elio posadí pred krb a díva sa do plameňov, plačúc spomína, zatiaľ čo jeho rodičia a personál domu pripravujú sviatočnú večeru. Film sa skončí, keď Elio stále sediaci pri krbe, ale vyzerajúci o trochu spokojnejší sa pozrie priamo do kamery.

Obsadenie[upraviť | upraviť kód]

Produkcia[upraviť | upraviť kód]

Hudba a soundtrack[upraviť | upraviť kód]

Guadagnino si sám vyberal hudbu pre film. Chcel nájsť „emocionálneho rozprávača filmu“ prostredníctvom hudby. Inšpirovali ho filmy Barry Lyndon (1975), Veľkolepé ambersony (1942) a Vek nevinnosti (1993). Guadagnino chcel, aby sa filmová hudba prepojila s Eliom, mladým klavíristom, ktorý rád prepisuje a prispôsobuje klavírne skladby a používa hudbu na prehĺbenie jeho vzťahu s Oliverom. Hudba sa vo filme používa aj na vyjadrenie obdobia, rodinného života postáv a ich úrovne vzdelania. Taktiež zisťoval, ktoré popové piesne z toho obdobia, boli najhranejšie v miestnych rádiách počas leta 1983.

Guadagnino, dojatý lyricizmom amerického skladateľa Sufjana Stevensa, ho požiadal, aby nahral originálnu pieseň pre Call Me by Your Name. Stevens k soundtracku prispel tromi piesňami: Mystery of Love, Visions of Gideon a remixom piesne Futile Devices z jeho albumu Age of Adz (2010). Stevens sa inšpiroval scenárom filmu, románom a rozhovormi s Guadagninom o postavách.

Album soundtracku vydali Madison Gate Records a Sony Classical 3. novembra 2017 v digitálnej verzií. Vo fyzickom formáte bol vydaný 17. novembra 2017. Soundtrack obsahuje piesne od Sufjana Stevensa, The Psychedelic Furs, Franco Battiato, Loredana Bertè, Bandolero, Giorgio Moroder, Joe Esposito a F.R. David, ako aj hudbu od Johna Adamsa, Erika Satieho, Ryuichi Sakamota, Bacha a Ravela.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Call Me by Your Name (film) na anglickej Wikipédii.