Angličtina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Anglický jazyk)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Angličtina
(English)
Štáty Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada, Austrália a 101 ďalších krajín
Región západná Európa, severná Amerika, Austrália
Počet hovoriacich ako prvý jazyk: 402 miliónov
ako druhý jazyk: 200 miliónov
až 1,4 miliardy
celkovo: 1,8 miliardy
Poradie 2
Klasifikácia Indoeurópske jazyky
Písmo Latinka
Postavenie
Úradný jazyk Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Botswana, Cookove ostrovy, Dominika, Eritrea, Fidži, Filipíny, Gambia, Ghana, Grenada, Guyana, India, Írsko, Jamajka, Južná Afrika, Južný Sudán, Kanada, Kamerun, Keňa, Kiribati, Lesotho, Libéria, Malawi, Malta, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Namíbia, Nauru, Nigéria, Nový Zéland, Pakistan, Palau, Papua-Nová Guinea, Rwanda, Samoa, Seychely, Sierra Leone, Singapur, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Sudán, Svazijsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tanzánia, Tonga, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Uganda, Vanuatu, Zambia, Zimbabwe
jeden zo 6 jazykov OSN
Regulátor žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-2 eng
ISO 639-3 eng
SIL eng
Wikipédia
Adresa en.wikipedia.org
Pomenovanie Wikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Základné frázy jazyka Angličtina
Áno yes
Nie no
Možno maybe
Ahoj Hi, Hello
Dovidenia Goodbye
Ďakujem Thank you
Prepáčte Sorry, Excuse me
Hovoríš po anglicky? Do you speak English?
Ľúbim Ťa I love you
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.

Angličtina je západogermánsky jazyk, pôvodom z Anglicka.

Je to druhý najrozšírenejší materinský jazyk na svete, pre približne 402 miliónov ľudí (2002). Angličtina má postavenie lingua franca (dorozumievací jazyk v mnohojazyčných oblastiach) v mnohých častiach sveta vďaka ústrednému vojenskému, ekonomickému, politickému a vedeckému vplyvu Spojeného kráľovstva v 18. a 19. storočí a Spojených štátov začiatkom 20. storočia. Angličtina sa taktiež používa ako hlavný dorozumievací jazyk vo viacerých oblastiach, napríklad vo výpočtovej technike alebo geografii. Pri prekladaní textov do väčšiny jazykov sa prekladá najčastejšie práve z angličtiny. Angličtina patrí medzi svetové jazyky.

Je to jazyk, ktorý študuje najviac ľudí učiacich sa viac jazykov.

Angličtina sa z diachronického hľadiska delí na:

História[upraviť | upraviť zdroj]

Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka (Sasi, Anglovia) a Jutska (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.

Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného „staroangličtina“, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretonských jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.

 Slovná zásoba[upraviť | upraviť zdroj]

Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.

Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).

Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).

 Počet slov[upraviť | upraviť zdroj]

Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.

Druhá editácia Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale editori Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov. 

Najčastejšie anglické slová[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie Slovo
1 the
2 be
3 to
4 of
5 and
6 a
7 in
8 that
9 have
10 I
11 it
12 for
13 not
14 on
15 with
16 he
17 as
18 you
19 do
20 at
Poradie Slovo
21 this
22 but
23 his
24 by
25 from
26 they
27 we
28 say
29 her
30 she
31 or
32 an
33 will
34 my
35 one
36 all
37 would
38 there
39 their
40 what
Poradie Slovo
41 so
42 up
43 out
44 if
45 about
46 who
47 get
48 which
49 go
50 me
51 when
52 make
53 can
54 like
55 time
56 no
57 just
58 him
59 know
60 take
Poradie Slovo
61 people
62 into
63 year
64 your
65 good
66 some
67 could
68 them
69 see
70 other
71 than
72 then
73 now
74 look
75 only
76 come
77 its
78 over
79 think
80 also
Poradie Slovo
81 back
82 after
83 use
84 two
85 how
86 our
87 work
88 first
89 well
90 way
91 even
92 new
93 want
94 because
95 any
96 these
97 give
98 day
99 most
100 us

 Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Audiovizuálne dokumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]