Daniel Herman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Daniel Herman
Daniel Herman v roku 2016
Daniel Herman v roku 2016
14. minister kultúry ČR
Momentálne v úrade
od 29. január 2014
Predchodca Jiří Balvín
Biografické údaje
Narodenie 28. apríl 1963 (54 rokov)
České Budějovice, Česko-Slovensko
Politická strana KDU-ČSL (od 2013)
Alma mater Karolova univerzita
Národnosť česká
Vierovyznanie rímskokatolícke
Rodina
Manželka
slobodný
Deti bezdetný
Odkazy
Spolupracuj na Commons Daniel Herman
(multimediálne súbory)

Daniel Herman (* 28. apríl 1963, České Budějovice) je český politik a laicizovaný katolícky kňaz. Od januára 2014 je ministrom kultúry Českej republiky, od októbra 2013 poslancom Poslaneckej snemovne PČR za KDU-ČSL, v rokoch 20102013 bol riaditeľom Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol tiež hovorcom Českej biskupskej konferencie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho matka bola sesternicou Hany Bradyovej a Jiřího Bradyho.[1] Je priamym potomkom Františka Dobrovského, brata Josefa Dobrovského.[2] Vyštudoval gymnázium, potom nastúpil na pedagogickú fakultu, ktorú však po jednom roku opustil. V roku 1984 začal študovať teologickú fakultu v Litoměřiciach, v roku 1989 bol vysvätený za kňaza. Po necelom roku v duchovnej službe sa na jar 1990 stal sekretárom Miloslava Vlka.[3]

V rokoch 1996-2005 bol hovorcom Českej biskupskej konferencie. Medzi rokmi 2005-2007 pracoval na Linke pomoci v kríze pri Policajnom prezídiu Českej republiky. V roku 2007 požiadal o laicizáciu. Dňa 12. augusta 2010 bol zvolený riaditeľom Ústavu pre štúdium totalitných režimov.[4] Dňa 10. apríla 2013 ho rada ústavu odvolala.[5][6]

Dňa 2. mája 2014 rozhodol Obvodný súd pre Prahu 3, že Hermanovo odvolanie je neplatné. Mestský súd v Prahe však toto rozhodnutie 21. januára 2015 zrušil a vrátil späť Obvodnému súdu pre Prahu 3.

Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Poslaneckej snemovne PČR v roku 2013 kandidoval v Prahe ako líder KDU-ČSL[7] a bol zvolený za poslanca. Dňa 29. januára 2014 sa stal ministrom kultúry vo vláde Bohuslava Sobotku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.danielherman.cz/hanas_story
  2. Daniel Herman » Josef Dobrovský – „První světový Čech nové doby“ [online]. Blog.aktualne.cz. Dostupné online.
  3. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10314156487-uchem-jehly / 313298380010008 / titulky / # t = 14m44s
  4. Usnesení z 38. jednání Rady Ústavu pro studium totalitních režimů [online]. ustrcr.cz, 2010-08-13. Dostupné online.
  5. Rada odvolala ředitele ÚSTR a hned zvolila šéfkou Foglovou, Lidovky.cz, 10. 4. 2013
  6. Šéf ústavu pro totalitu Herman skončil. Nahradí ho překladatelka Foglová, iDNES.cz, 10. 4. 2013
  7. Lidovci nasadí do voleb Hermana, zkoušejí přilákat i Marvanovou [online]. iDNES.cz, 2013-08-15. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jan Jandourek: Daniel Herman - Srdcem proti ostnatému drátu. Praha: Portál, 2013. ISBN 978-80-262-0356-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daniel Herman na českej Wikipédii.