Dauphinské Alpy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Dauphinské Alpy
pohorie
RN91-Lautaret-France.jpg
Dauphine zo sedla Col du Lautaret
Štát Francúzsko Francúzsko
Časť Alpy
Najvyšší bod Barre des Écrins
 - výška 4 102 m n. m.
 - súradnice 44°57′33″S 6°17′22″V / 44,95917°S 6,28944°V / 44.95917; 6.28944
SOIUSA-Alpi Occidentali-sezione05.png
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dauphinské Alpy patria po masíve Mont Blanc k najvýznamnejším horským skupinám Álp vo Francúzsku. Predstavuje rozľahlý horský priestor vysokých štítov, ľadovcov, jazier a alpských lúk. Názov súvisí s totožným menom historického územia a s francúzskym šľachtickým titulom. Na starších mapách väčšinou termín Dauphine nenájdeme. Oblasť býva nazývaná Masív Pelvoux alebo Masív Ecrins. Dauphinské Alpy patria k najdivokejším horským systémom Álp. Vďaka značnej strmosti, veľkému prevýšeniu, silnému zaľadneniu a visutými ľadovcami pôsobí dojmom nedostupnosti.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Dauphinské Alpy od západu k severu vymedzujú rieky Rhôna, Isère, Arc, na východe rieky Valloirette, Guisane a Durance, na juhu Buech, Drôme (event. Eygues). Sever oddeľuje od masívu Vanoise údolie rieky Romanche.

Geologické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie je súčasťou Vonkajších kryštalických Álp. Stretávajú sa tu pásma žuly, ruly, bridlíc, gabra a vápencov.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dauphinské Alpy sa rozkladajú na ploche 5 300 km². Pohorie môžeme rozdeliť na severnú časť Masív du Soreiller, centrálnu oblasť Ecrins a južnú časť Créte de Dourmillouse s najvyšším vrcholom Pic du Bonvoisin (3 560 m). Južné časti už nemajú tak výrazný vysokohorský charakter a nenachádzajú sa tu žiadne ľadovce.
K najznámejším vrcholom Dauphinských Álp patrí najjužnejšia Alpská štvortisícovka Barre des Écrins (4 102 m), ktorá je zároveň najvyššou horou pohoria. Ďalej La Meije a Mont Pelvoux. Na severe územia vynikajú nápadné veže Les Aiguilles d´Arves a masív Grandes Rousses s najvyššou horou Pic de l´Etendard (3 238 m), ktorý je vôbec najzápadnejšou zaľadnenou alpskou oblasťou. Tieto hory už niekedy nebývajú zaraďované k pohoriu Dauphiné, pretože severné ohraničenie vedie pozdĺž rieky Romanche.

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky je pohorie dobre sprístupnené. Hustá sieť značených chodníkov vedie aj do značných výšok. Do pohoria zasahujú štyri veľké údolia : Vénéon, Valloise, Valgaudemar a Valjouffrey. V severnej časti hôr sú známe lyžiarske strediská l´Alpe-d´Huez a Les Deux-Alpes. Za návštevu stojí mesto Briançon na východnom okraji (pozoruhodný svojim opevnením, ako atrakciou). Briançon je najvyššie položeným mestom v Európe. Na rieke Durance a Ubaye je najväčšie alpská priehradná nádrž Lac de Serre-Ponçon (30 km²). Turistom slúži celkom 32 horských chat, patriacich väčšinou spolku C.A.F. Kempy nachádzame v miestach La Berarde, Vallouise, Villar-Loubiere, Les Faures, Venosc a ďalšie.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1973 bol na pomerne rozľahlom území vyhlásený Národný park Écrins o rozlohe 91 740 ha. Dôvodom bola ochrana alpskej flóry, fauny a výrazného vysokohorského reliéfu s množstvom jazier. Môžeme tu naraziť na kamzík, svište, zajace, orly skalné apod. Na území parku platia prísne pravidlá, voľné táborenie je zakázané. Správa národného parku sídli v Gape.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dauphinéské Alpy na českej Wikipédii.