Dauphinské Alpy

Dauphinské Alpy
pohorie
Dauphine zo sedla Col du Lautaret
Štát	Francúzsko
Časť	Alpy
Najvyšší bod	Barre des Écrins
- výška	4 102 m n. m.
- súradnice	44°57′33″S 6°17′22″V
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dauphinské Alpy patria po masíve Mont Blanc k najvýznamnejším horským skupinám Álp vo Francúzsku. Predstavuje rozľahlý horský priestor vysokých štítov, ľadovcov, jazier a alpských lúk. Názov súvisí s totožným menom historického územia a s francúzskym šľachtickým titulom. Na starších mapách väčšinou termín Dauphine nenájdeme. Oblasť býva nazývaná Masív Pelvoux alebo Masív Ecrins. Dauphinské Alpy patria k najdivokejším horským systémom Álp. Vďaka značnej strmosti, veľkému prevýšeniu, silnému zaľadneniu a visutými ľadovcami pôsobí dojmom nedostupnosti.

Poloha

Dauphinské Alpy od západu k severu vymedzujú rieky Rhôna, Isère, Arc, na východe rieky Valloirette, Guisane a Durance, na juhu Buech, Drôme (event. Eygues). Sever oddeľuje od masívu Vanoise údolie rieky Romanche.

Geologické zloženie

Pohorie je súčasťou Vonkajších kryštalických Álp. Stretávajú sa tu pásma žuly, ruly, bridlíc, gabra a vápencov.

Členenie

Dauphinské Alpy sa rozkladajú na ploche 5 300 km². Pohorie môžeme rozdeliť na severnú časť Masív du Soreiller, centrálnu oblasť Ecrins a južnú časť Créte de Dourmillouse s najvyšším vrcholom Pic du Bonvoisin (3 560 m). Južné časti už nemajú tak výrazný vysokohorský charakter a nenachádzajú sa tu žiadne ľadovce.

K najznámejším vrcholom Dauphinských Álp patrí najjužnejšia Alpská štvortisícovka Barre des Écrins (4 102 m), ktorá je zároveň najvyššou horou pohoria. Ďalej La Meije a Mont Pelvoux. Na severe územia vynikajú nápadné veže Aiguilles d’Arves a masív Grandes Rousses s najvyššou horou Pic de l’Étendard (3 238 m), ktorý je vôbec najzápadnejšou zaľadnenou alpskou oblasťou. Tieto hory už niekedy nebývajú zaraďované k pohoriu Dauphiné, pretože severné ohraničenie vedie pozdĺž rieky Romanche.

Vrcholy

Barre des Écrins 4 102 m La Meije 3 987 m L’Ailefroide 3 954 m Mont Pelvoux 3 946 m Pic Sans Nom 3 915 m Pic Gaspard 3 880 m La Rateau 3 809 m Grande Ruine 3 765 m Pic Coolidge 3 756 m Les Bans 3 670 m Sommet des Rouies 3 634 m Montagne des Agneaux 3 660 m Aiguille du Plat de la Selle 3 596 m Pic Bonvoisin 3 560 m Aiguilles d'Arves 3 514 m Pic Bayle 3 465 m Pic d'Olan 3 564 m Roche de la Muzelle 3 459 m Sirac 3 438 m Pic de la Pyramide 3 382 m Pic Felix Neff 3 222 m Vieux Chaillol 3 163 m Tete de Vautisse 3 162 m Grand Pinier 3 120 m Pic de Parieres 3 050 m Mourre Froid 2 996 m Grand Pic de Belledonne 2 977 m Rocherblanc 2 931 m Taillefer 2 861 m Tete de l'Obiou 2 793 m Pic du Frene 2 810 m Grand Ferrand 2 761 m Pic de Bure 2 712 m

Turizmus

Briançon

Turisticky je pohorie dobre sprístupnené. Hustá sieť značených chodníkov vedie aj do značných výšok. Do pohoria zasahujú štyri veľké údolia : Vénéon, Valloise, Valgaudemar a Valjouffrey. V severnej časti hôr sú známe lyžiarske strediská L’Alpe-d’Huez a Les Deux-Alpes. Za návštevu stojí mesto Briançon na východnom okraji (pozoruhodný svojim opevnením, ako atrakciou). Briançon je najvyššie položeným mestom v Európe. Na rieke Durance a Ubaye je najväčšie alpská priehradná nádrž Lac de Serre-Ponçon (30 km²). Turistom slúži celkom 32 horských chat, patriacich väčšinou spolku C.A.F. Kempy nachádzame v miestach La Berarde, Vallouise, Villar-Loubiere, Les Faures, Venosc a ďalšie.

Ochrana prírody

V roku 1973 bol na pomerne rozľahlom území vyhlásený Národný park Écrins o rozlohe 91 740 ha. Dôvodom bola ochrana alpskej flóry, fauny a výrazného vysokohorského reliéfu s množstvom jazier. Môžeme tu naraziť na kamzík, svište, zajace, orly skalné apod. Na území parku platia prísne pravidlá, voľné táborenie je zakázané. Správa národného parku sídli v Gape.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dauphinéské Alpy na českej Wikipédii.